Vypovedanie Zmluvy o Dielo: Náležitosti a Dôsledky

Zmluva o dielo je bežný nástroj v podnikateľskej činnosti, ktorého právna úprava je obsiahnutá v Občianskom zákonníku (§ 632 - § 651) a Obchodnom zákonníku (§ 536 - § 565). Úprava v Obchodnom zákonníku je ucelená a prednostná pred Občianskym zákonníkom pri zmluvách uzavretých podľa neho. Zmluva o dielo vytvára relatívny obchodno-záväzkový vzťah. Špecifické sú právne dôsledky zániku nesplneného záväzku na vykonanie diela, ktoré môžu nastať od uzavretia zmluvy až do riadneho zhotovenia diela.

Právna Úprava Zmluvy o Dielo

Právne dôsledky zániku nesplneného záväzku vykonať dielo sú upravené v dispozitívnych ustanoveniach § 543, 544, 545, 548 ods. Obchodného zákonníka. Základným kritériom pre určenie nároku zmluvnej strany pri zániku zmluvy pred riadnym vyhotovením diela je vlastníctvo k zhotovovanej veci v čase zániku záväzku.

Vlastníctvo Zhotovovanej Veci Zhotoviteľom (§ 543 ObchZ)

Ustanovenie § 543 Obchodného zákonníka rieši situáciu, keď je vlastníkom zhotovovanej veci zhotoviteľ. V takom prípade má objednávateľ právo požadovať:

• zaplatenie ceny vecí prevzatých od neho zhotoviteľom,
• úhradu toho, o čo sa zhotoviteľ obohatil.

Tieto práva vznikajú za predpokladu odovzdania veci zhotoviteľovi za účelom zhotovenia diela, ak boli tieto veci spracované pri vykonaní diela alebo ich nemožno vrátiť. Obe práva predstavujú relutárnu náhradu.

Nárok objednávateľa na vydanie obohatenia podľa § 543 ods. 2 Obchodného zákonníka je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia (v modifikovanej podobe). Účelom úpravy bezdôvodného obohatenia je ochrana subjektu, ktorý stratil majetkovú hodnotu. Majetková hodnota sa nevracia v plnom rozsahu, ale len vo výške, o ktorú sa obohatil iný subjekt. Výška obohatenia zhotoviteľa sa určuje osobitne, spravidla znaleckým posudkom. Zhotoviteľ zostáva vlastníkom nedokončenej veci, a teda mu zostáva hodnota toho, čo do zhotovovaného diela vložil.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Ak objednávateľ zaplatil čiastočnú cenu za dielo (alebo zálohu), zhotoviteľ je povinný toto plnenie vrátiť (z titulu bezdôvodného obohatenia, resp. podľa § 351 ods. 1 ObchZ).

Vlastníctvo Zhotovovanej Veci Objednávateľom (§ 544 ObchZ)

Ustanovenie § 544 Obchodného zákonníka upravuje dôsledky zániku nesplneného záväzku na vykonanie diela, ak je vlastníkom zhotovovanej veci objednávateľ. V takom prípade má zhotoviteľ právo požadovať:

• úhradu toho, o čo sa objednávateľ obohatil zhotovovaním veci,
• úhradu ceny vecí, ktoré zhotoviteľ účelne obstaral a ktoré sa spracovaním stali súčasťou zhotovovanej veci, ak za dôvod zániku záväzku zodpovedá objednávateľ.

Typickým prípadom je výstavba stavby zhotoviteľom na pozemku objednávateľa, pokiaľ si strany nedohodli vznik vlastníckeho práva k stavbe v prospech zhotoviteľa. Po predčasnom ukončení zmluvy objednávateľ nemôže vydať zhotovované dielo zhotoviteľovi, resp. vrátiť použitý materiál zhotoviteľovi. Rozsah obohatenia sa zisťuje znaleckým dokazovaním (napr. rozdiel medzi všeobecnou hodnotou stavby v čase zániku zmluvy a v čase začatia zhotovovania diela). Pri znaleckom ohodnocovaní je potrebné brať do úvahy aj vady diela.

Cena diela dohodnutá v zmluve nemá vplyv na výšku obohatenia objednávateľa. Najvyšší súd Českej republiky však vyslovil názor, že výška nároku zhotoviteľa podľa § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka na úhradu toho, o čo sa objednávateľ obohatil, nemôže presiahnuť cenu diela dojednanú v zmluve o dielo (rozsudok sp. zn. 32 Cdo 3964/2014).

Montáž, Údržba, Oprava alebo Úprava Veci (§ 545 ObchZ)

Ak je predmetom diela montáž, údržba, oprava alebo úprava veci, dôsledky zániku nesplneného záväzku sa spravujú obdobne ustanoveniami podľa § 544 Obchodného zákonníka. V týchto prípadoch nevzniká zhotoviteľovi vlastnícke právo k veci, ale vlastníkom veci ostáva objednávateľ.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre odchod hasiča do dôchodku

Odstúpenie od Zmluvy pre Omeškanie Objednávateľa (§ 548 ods. 1 ObchZ)

Jediný prípad, kedy má zhotoviteľ nárok na zaplatenie ceny diela (zníženej ako je uvedené nižšie) v prípade zániku nesplneného záväzku, je upravený v § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to ak zhotoviteľ odstúpil o zmluvy o dielo pre omeškanie objednávateľa. Tento nárok môže existovať popri nároku zhotoviteľa na základe § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Nakoľko záväzok zhotoviteľa vykonať dielo zanikol pred dokončením diela, bolo by v rozpore so zásadami o bezdôvodnom obohatení, ak by zhotoviteľovi vznikol nárok na zaplatenie celej dohodnutej ceny diela. Od tejto ceny sa odpočítajú náklady, ktoré zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu (materiál, energie, mzdy, doprava). Cena za čiastočne zhotovené dielo sa určuje podľa cien dohodnutých v zmluve, resp. spôsobom uvedeným v zmluve. Do nároku zhotoviteľa na zaplatenie ceny za dielo sa započítajú reálne vykonané položky z rozpočtu, nevykonané položky sa neberú do úvahy.

V porovnaní s § 641 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúcim nároky zhotoviteľa v prípade nevykonania diela, ak bol zhotoviteľ ochotný dielo vykonať a bránili mu v tom okolnosti na strane objednávateľa, sa za odpočítateľnú položku od dohodnutej ceny diela okrem úspory v dôsledku nevykonania diela považuje aj zisk zhotoviteľa, ktorý získal, resp. mohol získať inak.

Vyporiadanie pri Odstúpení od Zmluvy podľa Obchodného Zákonníka (§ 351 ObchZ)

Vyporiadanie zmluvných strán pre prípad odstúpenia od zmluvy uzatvorenej v režime obchodného zákonníka sa uskutočňuje podľa zásad uvedených v § 351 Obchodného zákonníka. Táto práva úprava je dispozitívna a predstavuje ucelenú právnu úpravu pre prípad odstúpenia od zmluvy (nepoužije sa právna úprava občianskeho zákonníka).

Zmluvy o dielo sa zväčša uzatvárajú na dlhšie časové obdobie, v rámci ktorého môžu vyjsť najavo skutočnosti a okolnosti brániace ďalšiemu pokračovaniu zmluvného vzťahu. Ukončenie zmluvného vzťahu predstavuje moment aktivácie príslušných ustanovení obchodného zákonníka upravujúcich nároky strán v súvislosti s vysporiadaním poskytnutého plnenia, pokiaľ v zmluve o dielo nie je dohodnuté inak.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre nemocenské dávky

Odstúpenie od Zmluvy pre Vady Diela

V prípade vád diela, na ktoré bol zhotoviteľ upozornený a zaviazal sa ich bezplatne odstrániť, ale tak neurobil, má objednávateľ právo odstúpiť od zmluvy. Príkladom je situácia, kedy zmluvné strany podpísali zápisnicu o odovzdaní a prevzatí diela s uvedením vady, ktorú sa zhotoviteľ zaviazal odstrániť do určitého dátumu, s upozornením, že ak tak neurobí, objednávateľ od zmluvy odstúpi. Ak zhotoviteľ vadu v určenej lehote neodstráni, objednávateľ má právo odstúpiť od zmluvy v súlade s ustanoveniami § 564 a § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka.

Výpoveď a Odstúpenie od Zmluvy: Rozdiely

Odstúpenie od zmluvy a výpoveď od zmluvy sú častokrát považované za totožné pojmy. Aj keď v obidvoch prípadoch ide o jednostranný úkon zmluvnej strany smerujúci k zániku zmluvného vzťahu, existujú medzi nimi rozdiely.

Výpoveď Zmluvy

Výpoveď zmluvy je ako spôsob zániku záväzku upravený Občianskym zákonníkom. Keďže Obchodný zákonník úpravu výpovede zmluvy neobsahuje, je potrebné na obchodné záväzkové vzťahy použiť právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku. Obchodný zákonník upravuje výpoveď len v rámci niektorých zmluvných typov, pri ktorých má táto právna úprava prednosť pred všeobecnou občianskoprávnou úpravou výpovede. Zmyslom výpovede je predovšetkým umožniť zmluvnej strane ukončenie zmluvy dojednanej na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť. Pri výpovedi sa zmluva ruší od okamihu uplynutia výpovednej lehoty, pokiaľ zo zákona alebo z obsahu zmluvy nevyplýva, že účinnosť výpovede nastáva doručením oznámenia o výpovedi. Forma výpovede nie je v Občianskom zákonníku ustanovená. Vypovedať zmluvu o poskytovaní služieb teda možno vtedy, keď bola uzavretá na dobu neurčitú a zmluvná strana chce poskytovateľa služieb zmeniť.

Odstúpenie od Zmluvy

Na rozdiel od výpovede, právna úprava odstúpenia od zmluvy je obsiahnutá v Občianskom zákonníku aj v Obchodnom zákonníku. Obchodný zákonník má právnu úpravu odstúpenia od zmluvy ucelenú, preto sa právna úprava nachádzajúca sa v Občianskom zákonníku, nepoužije. Odstúpenie od zmluvy je adresovaný jednostranný právny úkon jednej zmluvnej strany, ktorý je účinný okamihom jeho doručenia druhej zmluvnej strane. Jeho dôsledkom je zánik zmluvy, a teda aj zánik práv a povinností oboch zmluvných strán vyplývajúcich zo zmluvy. V zmysle ustanovenia § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. Porušenie zmluvy je podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. V prípade, že ide o nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže zmluvná strana odstúpiť až po uplynutí lehoty, ktorú musí poskytnúť druhej zmluvnej strane na dodatočné splnenie povinnosti.

Omeškanie Dlžníka a Veriteľa

Dlžník je v omeškaní, ak nesplní svoj záväzok riadne a včas. V prípade peňažného plnenia je dlžník v omeškaní ak nesplní záväzok do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní od poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Veriteľ je v omeškaní, ak v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu neprevezme riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytne spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok.

Účinky Odstúpenia od Zmluvy

S odstúpením od zmluvy sú spojené závažné právne následky, ktoré spočívajú v zániku zmluvy a všetkých práv a povinností zmluvných strán. Právna úprava odstúpenia upravená v Občianskom zákonníku a právna úprava odstúpenia upravená v Obchodnom zákonníku je v časti účinkov odstúpenia odlišná. Odstúpením v občianskoprávnych vzťahov zmluva zaniká od začiatku, pokiaľ nie je zákonom ustanovené inak, prípadne ak sa inak nedohodli zmluvné strany.

Odstúpenie od Zmluvy Objednávateľom Podľa Občianskeho Zákonníka

Na rozdiel od úpravy v Obchodnom zákonníku, ktorý umožňuje odstúpiť od zmluvy iba v prípadoch vymedzených zmluvou alebo zákonom, Občiansky zákonník umožňuje objednávateľovi odstúpiť od zmluvy kedykoľvek až do okamihu zhotovenia diela, a to aj bez uvedenia dôvodov. Odstúpenie od zmluvy musíte zhotoviteľovi oznámiť, najlepšie písomne, najneskôr do zhotovenia diela. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku ruší. Súhlas či nesúhlas zhotoviteľa s odstúpením od zmluvy nemá na zrušenie zmluvy nijaký vplyv.

Ak objednávateľ odstúpi od zmluvy, zhotoviteľ má nárok:

• aby mu objednávateľ uhradil sumu, ktorá pripadá na už vykonané práce. Keďže ste si navzájom odsúhlasili cenovú kalkuláciu za jednotlivé práce, v prípade odstúpenia budete povinní zaplatiť sumu v súlade s takto odsúhlasenou kalkuláciou;
• na uhradenie účelne vynaložených nákladov. Ide o náklady, ktoré zhotoviteľovi vzniknú v súvislosti s odstúpením objednávateľa od zmluvy.

Dispozitívnosť Ustanovení Obchodného Zákonníka

Obchodný zákonník (ObchZ) je z pohľadu právnej teórie kódex, ktorého efektívnosť v oblasti regulácie právnych vzťahov vznikajúcich pri podnikateľskej činnosti spočíva v dispozitívnej povahe jeho ustanovení. Aj zmluva o dielo ako pomenovaný zmluvný typ je v duchu tejto zásady obmedzený len svojím úvodným ustanovením § 536, ktorý vymedzuje podstatné náležitosti každej zmluvy o dielo.

Ak sa zamyslíme nad ustanovením § 554 ods. 5, ktoré sa týka prechodu vlastníckeho práva k zhotovenej veci na objednávateľa, pretože toto ustanovenie ako dispozitívne odkazuje na ustanovenia § 444 až § 446, § 455 až § 459 a § 461. Ide o ustanovenia o kúpnej zmluve týkajúce sa nadobudnutia vlastníckeho práva a taktiež prechodu nebezpečenstva škody, pričom väčšina z nich, tak ako aj § 554, sú dispozitívne, a opäť je na zmluvných stranách, či sa v zmluve dohodnú inak. Problém však nastáva pri ustanoveniach § 444, § 458 a § 459, ktoré sú podľa § 263 ods. 1 ustanoveniami kogentnými.

Podľa môjho názoru, druhé stanovisko je racionálnejšie a v praxi určite lepšie argumentačne zdôvodniteľné. Na základe vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že je výhradne na rozhodnutí zmluvných strán, či vôbec a akým spôsobom presne charakterizujú základný účel zmluvy.

Ukončenie Zmluvy o Dielo Po Dokončení Diela

Ak bolo dielo riadne dokončené podľa zmluvy, zhotoviteľ nemá nárok na účtovanie pokuty za nenastúpenie na inú zákazku objednávateľa. Podľa § 324 ods. 1 ObchZ, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní riadne a včas. Záleží ako je to presne uvedené v zmluve, čo je predmetom zmluvy, či dielom je zhotovenie stavby na konkrétnej adrese alebo či dielom je vykonávanie stavebných prác (alebo iných služieb) pre objednávateľa. Tiež je potrebné v zmluve o dielo pozrieť časť, kde je uvedené trvanie zmluvy.

Vrátenie Zálohy pri Zrušení Zmluvy

Ak objednávateľ nemôže pokračovať v zmluve o dielo z dôvodu zmeny okolností, odporúča sa skontrolovať zmluvu alebo dohodu, ktorú ste uzavreli s firmou. Hľadajte akýkoľvek článok alebo ustanovenie, ktoré sa týka odstúpenia od zmluvy alebo vrátenia zálohy. Zistite, či sú tam uvedené nejaké špecifické požiadavky alebo lehoty pre odstúpenie od zmluvy alebo vrátenie zálohy. Ak zmluvné podmienky obsahujú postup pre vrátenie zálohy, dodržiavajte tento postup. Môže to zahŕňať písomné upovedomenie firmy o Vašom rozhodnutí zrušiť zmluvu alebo o požadovaní vrátenia zálohy. V liste požiadajte o vrátenie zaplatenej zálohy, prípadne časti zálohy, na základe skutočnosti, či služby boli poskytnuté. Je dôležité byť pripravený aj na prípad, že firma odmietne zálohu vrátiť.

Ukončenie Zmluvných Vzťahov: Bežná Podnikateľská Prax

Ukončenie zmluvných vzťahov patrí k bežnej podnikateľskej praxi. Situácie, kedy podnikatelia zvažujú predčasné ukončenie zmlúv so svojimi obchodnými partnermi, nie sú nijak neobvyklé. Nezodpovednosť dodávateľa, vady tovaru, neskoré platenie faktúr a mnohé ďalšie skutočnosti môžu v podnikateľských vzťahoch viesť až k ukončeniu zmluvy.

Odstúpenie a Výpoveď: Kľúčové Rozdiely

Hoci mnohí považujú odstúpenie od zmluvy a výpoveď zmluvy za totožný pojem, skutočnosť je úplne iná. V oboch prípadoch sa síce jedná o jednostranný úkon niektorej zo zmluvných strán, avšak zmysel a dôsledky týchto inštitútov sa v mnohých ohľadoch významne líšia.

Odstúpenie od Zmluvy: Zánik od Samotného Počiatku

V prípade odstúpenia od zmluvy dochádza k zániku zmluvy od jej samotného počiatku - na zmluvu sa potom hľadí tak, akoby ani neexistovala. Dôsledkom tohto spôsobu ukončenia zmluvy je preto povinnosť zmluvných strán vrátiť si všetko, čo si medzičasom vzájomne plnili podľa ustanovení občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení (ak spôsob vrátenia plnení nešpecifikuje samotné odstúpenie). Odstúpením od zmluvy nezaniká nárok strany na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku porušenia zmluvy.

Príklad: Pri odstúpení od kúpnej zmluvy vzniká na strane kupujúceho povinnosť vrátiť zakúpenú vec, na strane predávajúceho zas povinnosť vrátiť kúpnu cenu, ktorá už bola zaplatená. Zároveň je nutné pripomenúť, že odstúpenie od zmluvy je možné iba v tých prípadoch, kedy to výslovne umožňuje zákon (napr. pri podstatnom porušení kúpnej zmluvy medzi podnikateľmi alebo v prípade, že jedna zo strán sa ocitla v omeškaní) alebo ak sa na možnosti odstúpiť od zmluvy strany medzi sebou dohodli (t.j. možnosť odstúpenia zakotvili priamo do zmluvy). V posledne uvedenom prípade je dôležité čo najpresnejšie špecifikovať dôvody, pre ktoré môže druhá strana odstúpiť a prípadne aj lehotu a formu, v akej musí odstúpenie od zmluvy vykonať.

Výpoveď Zmluvy: Ukončenie po Uplynutí Výpovednej Lehoty

Čo sa týka výpovede zmluvy, táto predstavuje prejav vôle niektorej zo strán ukončiť zmluvný vzťah, ktorý sa ruší uplynutím dohodnutej alebo zákonom stanovenej výpovednej lehoty. Zmluva sa pritom ruší od okamihu uplynutia výpovednej lehoty, nie od jej počiatku ako v prípade odstúpenia. Výpoveď sa teda nedotkne práv a povinností, ktoré predchádzali účinnosti výpovede (zmluva existovala a bola dovtedy platná). Strany si preto na rozdiel od odstúpenia nemusia vrátiť to, čo si predtým vzájomne poskytli.

Príklad: Zmluvné strany si medzi sebou dohodnú výpovednú lehotu 1 mesiac. Ak bude výpoveď doručená 1. 1., zmluva sa považuje za ukončenú k 2. 2. s tým, že do tejto doby zmluva existovala a bola platná. V dodávkach tovaru či služieb tak strany môžu pokračovať až do polnoci 1. 2., kedy výpovedná lehota uplynie. Ani pri odstúpení od zmluvy ani pri výpovedi zmluvy nie je súhlas druhej strany potrebný. V každom prípade však platí možnosť strán ukončiť zmluvný vzťah tiež dohodou, a to tak, že pôvodný záväzkový vzťah úplne zaniká alebo sa nahradzuje novým. V rámci dohody sa strany môžu dohodnúť na termíne a na podmienkach ukončenia podľa uváženia.

Príklad: V dôsledku poskytnutia lepších zmluvných podmienok sa strany dohodnú na zmene zmluvy s tým, že nová zmluva nahradzuje tú starú. Dňom účinnosti novej zmluvy sa tak stará považuje za ukončenú.

Ukončenie Zmluvy na Dobu Určitú a Neurčitú

Zatiaľ čo odstúpenie od zmluvy je možné pri zmluvách uzatvorených na dobu určitú aj neurčitú, vypovedať možno len zmluvu na dobu neurčitú, predmetom ktorej je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť (napr. opakované dodávky tovaru).

Okrem všeobecne platnej úpravy o výpovedi (§ 582 a násl. občianskeho zákonníka) obchodný zákonník pre niektoré zmluvné typy upravuje zvláštne pravidlá pre vypovedanie zmluvy, stanovuje za akých podmienok je výpoveď možná a aká je výpovedná lehota (napr. zmluva o obchodnom zastúpení, zmluva o úvere…). V prípade, že obchodný zákonník upravuje výpoveď pre niektorý zmluvný typ, má úprava v obchodnom zákonníku prednosť. Ak je v obchodnom zákonníku stanovená kratšia výpovedná lehota ako v občianskom zákonníku (tá je všeobecne trojmesačná), platí táto kratšia.

Výpoveď Zmluvy a Odstúpenie od Zmluvy Uzatvorenej Ústne

Právny poriadok stanovuje, že ak bola zmluva uzatvorená písomne, aj výpoveď zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy musí byť vykonané písomne, inak sa na takýto úkon hľadí ako na neplatný. Ak však uzatvoríte zmluvu po telefónne (objednáte si tovar ústne), rovnakou formou môžete od zmluvného vzťahu odstúpiť.

Odstupné

Obchodný zákonník vo svojom § 355 umožňuje účastníkom zmluvného vzťahu, aby do zmluvy zahrnuli tiež dohodu o tom, že zmluva sa od počiatku ruší, ak jedna konkrétna alebo ktorákoľvek zo strán oznámi svojmu partnerovi zámer odstúpiť od zmluvy a zároveň zaplatí dohodnutú čiastky ako odstupné. Pritom však platí pravidlo, že odstupné nemožno požadovať, ak bol záväzok zo zmluvy už splnený (dielo, napr. webová stránka, bolo dokončené). Výška odstupného môže byť dohodnutá fixne, percentuálne či takým spôsobom, ktorý je dostatočne určitý.

I keď je možné dohodnúť sa na odstupnom ústne i písomne, v záujme jednoznačného preukázania nároku sa odporúča zachovanie písomnej formy a zakotvenie dohody o odstupnom priamo do zmluvy.

Časté Chyby pri Výpovedi Zmluvy a Odstúpení od Zmluvy

• Podnikateľ namiesto odstúpenia od zmluvy na dobu určitú zašle svojmu obchodnému partnerovi výpoveď k určitému termínu. Nakoľko zmluvu na dobu určitú nemožno vypovedať, k ukončeniu zmluvy nedôjde a obchodný partner môže po zvyšok doby jej platnosti aj naďalej dodávať tovar či služby a tento riadne účtovať.
• Podnikatelia medzi sebou uzatvoria písomnú zmluvu, do ktorej zakotvia možnosť kedykoľvek od tejto zmluvy odstúpiť. S úmyslom zmluvu ukončiť jedna zo zmluvných strán zatelefonuje svojmu partnerovi a oznámi mu, že od zmluvy odstupuje. I v tomto prípade však k ukončeniu zmluvy nedôjde, s čím sú spojené rovnaké dôsledky ako 1. príklade.
• Častou je tiež situácia, kedy jedna zo zmluvných strán podá voči svojmu obchodnému partnerovi žalobu za zaplatenie poskytnutého plnenia, avšak zmluvný vzťah medzi nimi zatiaľ nebol ukončený - žaloba tak nemusí byť podaná dôvodne a môže byť zamietnutá. Ak sa preto domáhate tzv. bezdôvodného obohatenia, zamyslite sa najskôr, či došlo k zániku zmluvy (t.j. právneho dôvodu).

Príklad: Nespokojný odberateľ bez náležitej reklamácie vráti zakúpený tovar dodávateľovi a vyžiada si od neho zaplatenú kúpnu cenu vo výške 10 000 EUR. Dodávateľ na výzvu nereaguje, preto svojho obchodného partnera zažaluje. V spore však nebude úspešný, pretože bez správnej reklamácie sa nemôže dožadovať svojich nárokov, a bez odstúpenia od zmluvy zas bezdôvodného obohatenia. Namiesto vrátenia peňazí tak zaplatí zbytočné trovy konania, presahujúce ďalších 1 000 EUR.

Odstúpenie od Zmluvy pre Omeškanie Objednávateľa

Ak Vám objednávateľ neposkytol potrebnú súčinnosť alebo nezabezpečil podmienky na začatie prác, môžete podľa § 548 Obchodného zákonníka požadovať náhradu škody, prípadne odstúpiť od zmluvy, ak je omeškanie objednávateľa podstatné a bráni Vám v plnení. Ak objednávateľ nesplnil svoju povinnosť a neumožnil Vám začať práce v dohodnutom termíne, odporúčam najskôr písomne vyzvať objednávateľa na splnenie povinností a určiť mu primeranú lehotu na nápravu. Ak ani po tejto lehote nebude možné začať práce, môžete od zmluvy odstúpiť. Všetku komunikáciu resp. korešpondenciu treba viesť v písomnej forme doporučeným listom. Odporúčam dôkladne si preštudovať zmluvu, najmä ustanovenia o odstúpení, a postupovať podľa vyššie uvedeného postupu.

Odstúpenie od Zmluvy Podľa § 642 Občianskeho Zákonníka

Vo veci platí ust. § 642 Občianskeho zákonníka: "(1) Až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

tags: #vypoved #zmluvy #o #dielo #náležitosti