Multidisciplinárny prístup k rozvodovým skúsenostiam a striedavej starostlivosti: Pohľad na rodinné právo a Cochemskú prax

Striedavá starostlivosť sa stáva čoraz viac diskutovanou témou v oblasti rodinného práva. Na Slovensku sa súdy čoraz častejšie prikláňajú k tomuto modelu starostlivosti o deti po rozvode rodičov. Tento článok sa zameriava na skúsenosti so striedavou starostlivosťou, pričom vychádza z odborných poznatkov a reálnych príkladov.

Striedavá starostlivosť na Slovensku

Striedavá starostlivosť bola zavedená novelou zákona o rodine č. 217/2010 Z.z. Ide o úpravu osobnej starostlivosti o dieťa, keď je dieťa v osobnej starostlivosti každého z rodičov po určitú presne určenú dobu. Rodičovské práva a povinnosti sú rovnocenné a každý rodič má nárok na polovicu voľného času svojho dieťaťa. Obaja rodičia majú teda právo stráviť s ich spoločným maloletým dieťaťom polovicu času. Zákon neustanovuje, aká dlhá má byť doba starostlivosti každého z rodičov, ako pravidelne sa majú rodičia v starostlivosti o dieťa striedať, rovnako tak nemusí byť čas rozdelený úplne proporčne. V praxi však záleží vždy od okolností prípadu a od najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. V prípade určenia nižšieho rozsahu času niektorého z rodičov s dieťaťom však musia existovať určité osobitné dôvody pre toto obmedzenie kontaktu.

Predpokladom pre ustanovenie striedavej osobnej starostlivosti je, že dieťa nebude vytrhávané opakovane z prostredia školy alebo predškolského zariadenia a umiestňované do iného prostredia, že teda obidvaja rodičia žijú v takom mieste, ktoré umožňuje dieťaťu dennú dochádzku do zariadenia, ktoré už navštevuje, resp. na ktorom sa rodičia dohodnú. V záujme dieťaťa je tiež to, aby nestratilo kamarátov, susedov, aby sa mohlo naďalej venovať svojim záujmom, navštevovať obľúbené krúžky a miesta.

Negatívne a pozitívne aspekty a predpoklady striedavej starostlivosti

Rovnako tak možno vymedziť predpoklady striedavej starostlivosti opačne - negatívnym spôsobom. Striedavka nebude vhodná pre deti s poruchami správania, pre deti citlivé na zmenu prostredia, deti, ktoré inak vyžadujú stabilné prostredie. Rodičia musia vedieť spolu komunikovať, musia byť schopní dohodnúť sa v prípade výnimočných okolností, kedy nebude možné dodržať stanovené obdobia starostlivosti - napríklad keď dieťa ochorie, keď jeden z rodičov musí odcestovať na služobnú cestu a pod. Rozhodovanie o striedavej starostlivosti by malo obsahovať tiež výrok o tom, ktorý z rodičov bude poberateľom rodičovských dávok alebo ktorý z rodičov si bude na dieťa uplatňovať daňový bonus.

Mnohí rodičia sa obávajú, že striedavá starostlivosť môže mať negatívny dopad na ich deti. Matky sa striedavej opatery obávajú častejšie ako otcovia, pričom je však vždy dôležité vyhodnotiť, či ide o opodstatnené obavy. Ak sú opodstatnené a dieťa by malo dlhším odlúčením od matky trpieť, je potrebné navrhnúť súdu, aby bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie týkajúce sa vhodnosti takejto starostlivosti pre dieťa.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa uľahčuje plánovanie dôchodku

V roku 2006 vstúpil v Taliansku do platnosti zákon o striedavej výchove rodičov. Pôvodne bol tento zákon považovaný za veľký krok dopredu, no postupom času sa stretol s negatívnou odozvou. Striedavej starostlivosti mnohí vytýkajú najmä fakt, že dieťa má dva domovy a neustále presúvanie sa je pre dieťa nestabilné. Z dieťaťa sa tak stáva kočovník rotujúci medzi jedným a druhým rodičom.

Vedci spätne analyzovali 24 dlhodobých štúdií zo 4 kontinentov, ktoré sa týkali 22 300 neplnoletých osôb. Výsledkom je, že prítomnosť otca pri výchove pozitívne vplýva na kognitívny vývoj dieťaťa, redukuje psychické problémy u mladých dievčat a taktiež znižuje výskyt kriminality u mladistvých. Ďalšou dôležitou štúdiou, ktorá sa zaoberá striedavou starostlivosťou, je Bausermanova štúdia. Jeho analýza sa týkala 1846 detí, ktoré boli vo výlučnej starostlivosti jedného rodiča a 814 detí, ktoré žili v striedavej starostlivosti medzi rokmi 1982 - 1999. Štúdia Poussin - Martin sledovaním 3000 francúzskych detí druhého stupňa základnej školy dospela k záveru, že deti, ktoré žijú s oboma rodičmi, majú vyššiu úroveň sebahodnotenia a sú sebaistejšie oproti deťom žijúcich len s jedným rodičom. Na základe tohto talianski psychológovia argumentujú, že pre dieťa je menšou obeťou stratiť trochu času, a tak navštevovať oboch rodičov.

V mnohých krajinách je striedavá starostlivosť realitou už po mnohé roky. Vo Švédsku, Grécku a v Španielsku už od roku 1981, vo Veľkej Británii od roku 1991, vo Francúzsku od roku 1993 a v Nemecku od roku 1998. V Kalifornii a Kanade musia sudcovia dokonca odôvodniť, prečo dieťa nebude zverené do striedavej starostlivosti s garanciou rovnakého času stráveného s dieťaťom pre oboch rodičov. Z európskych krajín je na prvom mieste Švédsko, kde 30% detí je zverených do striedavej starostlivosti. Pre porovnanie, vo Francúzsku je to 16,9% a v Taliansku iba 1% prípadov. Vo Švédsku sa ukázala cesta striedavej starostlivosti ako správna. Vzhľadom k tomu, že deti nie sú predmetom citového a ekonomického vydierania (znevýhodnený rodič neplatí mesačné výživné keďže dieťa vyživuje priamym spôsobom), vo Švédsku takmer vymizli súdne prípady. Výsledky dokazujú, že striedavá starostlivosť pozitívne vplýva na psychický stav detí. Názor, ak majú deti dva domovy vzťahy sú konfliktnejšie, sa nepotvrdil. Dokonca sa zistilo, že striedavá starostlivosť je pre dieťa výhodnejšia.

Napriek pozitívnym vplyvom striedavej starostlivosti nie je určená pre všetkých. Vzťahy medzi ľuďmi sú vždy o tom, ako medzi sebou dokážu komunikovať. Pokiaľ však rodičia nedokážu spolu komunikovať spôsobom, ktorý je pre dieťa prijateľný a ktorý zakladá predpoklady, aby mohlo rozvíjať dobrý vzťah s oboma rodičmi, potom sa bežné vzťahy posúvajú do právnej roviny. Dieťa pred takouto situáciou chráni zákon. Predovšetkým Dohovor o právach dieťaťa, ktorý je akousi nadnárodnou ústavou práv detí, a potom zákon o rodine a naň nadväzujúce právne normy. Rozhoduje najlepší záujem dieťaťa, a tým je harmónia. Preto zákon vraví, ak sa dvaja nevedia dohodnúť, prihliada sa na toho, kto vie lepšie s druhým rodičom komunikovať. A zverí sa mu dieťa. Prirodzene, všetko je oveľa zložitejšie ako sa povie, život nie je čiernobiely. Preto by rodičia mali mať na pamäti, že dieťa nie je ničí majetok! Nepatrí žiadnemu z rodičov. Rodičia majú len právo na lásku a povinnosť o dieťa sa starať. Ak sa dvaja rozídu, môžu sa stať nadobro sebe cudzími ľuďmi, no dieťa zostane pokrvným príbuzným obom rodičom až do konca života. Bude s nimi tvoriť základnú rodinu, či si to niektorý z nich pripustí alebo nie. Manželstvo či partnerstvo sú pominuteľné, no rodina je večná.

Financovanie a výživné pri striedavej starostlivosti

Výživné na dieťa sa v prípadoch zverenia do striedavej osobnej starostlivosti rodičov spravidla neurčuje. V odôvodnených prípadoch súd môže určiť však i výživné, pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Spravidla ak je dieťa u každého z rodičov periodicky po rovnaký čas, tak sa výživné neurčuje.

Prečítajte si tiež: Sociálny prístup k Rettovmu syndrómu

Trecie plochy a praktické problémy

Aké najčastejšie trecie plochy vznikajú pri dohode o striedavej opatere? Na prvé počutie sa totiž javí ako najmenej problémový model výchovy dieťaťa po rozvode. Tento model starostlivosti sa možno pre niekoho javí ako najmenej problémový, ale zároveň môže, naopak, pre dohodu o starostlivosti predstavovať najväčší problém. Aj podľa odborníkov, nie je použitie tohto modelu stvorené pre každé dieťa. Problém vzniká najmä v prípadoch, že je dieťa príliš naviazané na jedného z rodičov. Napriek tomu, že sa nepreukáže manipulácia druhým rodičom, niektoré deti jednoducho nezvládajú priaznivo dlhodobé odlúčenie, napríklad od matky. Môže to mať potom zlý vplyv na ich ďalší vývoj. V takýchto prípadoch sa stáva, že jeden rodič nesúhlasí s takýmto modelom starostlivosti, hoci druhý rodič trvá na striedavej opatere. Vtedy je možné dať si vhodnosť tohto modelu preveriť cez znalecké dokazovanie.

Pokiaľ ide o rozdielne mestá, ktoré od seba nie sú príliš vzdialené, nie je to problém. Myslím tým, aby dochádzanie dieťaťa do školského či predškolského zariadenie nebolo únavné a komplikované. Stretol som sa však, žiaľ, aj s prípadom, kde bola určená striedavá osobná starostlivosť napriek pomerne veľkej vzdialenosti bydliska rodičov. Dieťa bolo v predškolskom veku. No pri určení školy potom nastáva problém, keď nie je určite vhodné pre dieťa, aby cestovalo každý deň dlhú vzdialenosť. Toto potom indikuje dôvod na zmenu starostlivosti. Súd má vždy primárne hľadieť na najlepší zá­ujem dieťaťa a nie rodičov.

Striedavá starostlivosť a školská dochádzka

V praxi striedavej starostlivosti môže nastať situácia, kedy deti navštevujú dve rôzne školy v dvoch rôznych bydliskách. Pri striedavej starostlivosti zákon uprednostňuje dohodu rodičov pred autoritatívnym súdnym rozhodnutím, pretože sa predpokladá, že rodičia dieťaťa najlepšie poznajú jeho potreby a záujem. Avšak aj v prípade dohody rodičov je nevyhnutné, aby ju schválil súd, inak je nevykonateľná. V takomto prípade zasiahne rozhodnutie súdu i do práv dieťaťa týkajúcich sa plnenia povinnej školskej dochádzky. Pri rešpektovaní takéhoto právoplatného rozhodnutia súdom o striedavej starostlivosti a s poukázaním na platné právne predpisy v oblasti školstva bude to v praxi znamenať zabezpečenie takých opatrení, aby bolo možné právoplatné rozhodnutie súdu vykonať.

Ak bol žiak rozhodnutím súdu zverený do striedavej starostlivosti a súdom bolo určené, že plní povinnú školskú dochádzku striedavo v dvoch základných školách, vydáva mu vysvedčenia základná škola, v ktorej bol prijatý na základné vzdelávanie skôr. Pri celkovom hodnotení žiaka na konci prvého polroka a na konci druhého polroka, zohľadňuje škola, ktorá vydáva vysvedčenie, aj priebežné hodnotenie výsledkov vzdelávania žiaka druhou školou. V rámci vzdelávania žiaka obe školy navzájom komunikujú a spolupracujú pri rozhodovaní vo veciach výchovy a vzdelávania žiaka, evidencii dochádzky a zladení ďalších povinností žiaka súvisiacich s návštevou školy.

Cochemská prax a alternatívne riešenia sporov

Slovensko sa snaží zachytávať európske trendy v rodinnoprávnej agende. Dôležitým krokom v tomto smere bolo zavedenie tzv. Cochemskej praxe do slovenského súdnictva v roku 2018. Táto metóda zjednodušuje rozvody a upriamuje pozornosť na dieťa. Cochemská prax, alebo multidisciplinárny prístup, pochádza z nemeckého mesta Cochem, kde sudca Jürgen Rudolph začiatkom 90. rokov prišiel na to, že rodičovské konflikty by sa nemali riešiť len po právnej stránke. Keď na súd príde návrh na rozvod, kde sú aj deti, súd v prvom rade hľadí na záujmy detí. V praxi to znamená, že do dvoch, troch týždňov po podaní návrhu sú rodičia pozvaní na informatívny výsluch. Tento výsluch je neformálne stretnutie rodičov s vyšším súdnym úradníkom - koordinátorom a často aj s psychológom. Rodičia majú priestor povedať, čo vnímajú ako problém, bez časového obmedzenia a v uvoľnenej atmosfére. Cieľom informatívneho výsluchu je dosiahnuť dohodu rodičov o ich rodičovských právach a povinnostiach. Súd vychádza z toho, že rodičia sú tí najkompetentnejší, ktorí sa vedia o svojom dieťati rozhodnúť.

Prečítajte si tiež: Iniciatívy spoločnosti Lidl v komunitách

Ak sa rodičia nevedia dohodnúť, odporúča sa pred samotným podaním návrhu na súd pokúsiť sa o dosiahnutie rodičovskej dohody prostredníctvom mediátora. Mediácia je dobrovoľná, dôverná, neformálna, finančne, časovo aj psychicky menej náročná metóda riešenia konfliktu, ako je riešenie sporu súdnou cestou. Rodinná mediácia je alternatívny postup riešenia sporu rodičov. Urovnáva a rieši predrozchodové, porozchodové, predrozvodové a porozvodové situácie partnerov, ale aj rodín s deťmi s ohľadom na záujmy detí, aby partneri dokázali naďalej fungovať ako rodičia svojich detí.

Príklady z praxe a súdne rozhodnutia

Ak má matka obavy, že otec má na dieťa zlý vplyv a má nahrávku, na ktorej otec hovorí, že urobí všetko, aj zmanipuluje dieťa, len aby jej čo najviac ublížil, môže túto nahrávku a ďalšie dôkazy použiť na súde. Ak dieťa plače pri odchode od matky a nechce bývať s otcom, je vhodné navrhnúť znalecký posudok.

Ak otec, napríklad policajt s nerovnomernou pracovnou dobou, žiada striedavú starostlivosť, ale v čase, kedy by pracoval, by sa o dieťa starali jeho rodičia, súd bude brať do úvahy, či je to v záujme dieťaťa. Ak matka dokáže nepretržite poskytovať dieťaťu osobnú starostlivosť a osobne ho vychovávať, je zrejmé, že táto skutočnosť je na prospech dieťaťa.

Ak desaťročný syn nemá problém spať u otca a teší sa na to, ale päťročná dcéra je viac naviazaná na matku a chce spávať len u mamy, súd bude brať do úvahy preferencie dieťaťa. Ak má otec pre deti vytvorené dobré životné podmienky, každé dieťa by mohlo mať vlastnú izbu, a u matky majú deti jednu spoločnú izbu, kde spia všetci traja, súd to zohľadní.

Základným kritériom, ktoré súd posudzuje, je záujem dieťaťa a čo najlepšie zabezpečenie jeho osobných potrieb. Ak dokáže jeden z rodičov nepretržite poskytovať dieťaťu osobnú starostlivosť a osobne ho vychovávať, je zrejmé, že táto skutočnosť je na prospech dieťaťa.

Výzvy a negatívne aspekty striedavej starostlivosti

Striedavá osobná starostlivosť je pre deti, najmä mladšie, v mnohých prípadoch likvidačná. Malému dieťaťu do 10. - 12.-teho roku sa formuje osobnosť, výchova k vyšším citom ako sú dôvera, úcta. V kontakte so svetom dieťa potrebuje akúsi kotvu, bezpečie. A tá sa viaže aj k miestu. Kým bábätku je v podstate jedno, kde je, ak má pri sebe matku, u starších detí je však už aj viazanosť k miestu. Napríklad pri prvom odchode do školy v prírode sa potrebujú uistiť: dobre, a potom prídem domov. Úskalie striedavej starostlivosti je v tom, že mnohé deti v nej roky navonok fungujú bezproblémovo. Až neskôr sa ukáže, že mnohými signálmi dávali najavo, že im takýto systém nevyhovuje, nik ich však nebral na vedomie.

Podľa predsedu Asociácie rodinných sudcov JUDr. Petra Rajňáka sa inštitút využíva asi tak v jednom prípade z 20. Vo veľkej väčšine sa jej dožadujú otcovia, žiaľ, nie vždy s tými najlepšími úmyslami. Motívom často nebýva túžba starať sa o dieťa, ale ubližovať matke, keď nemajú spracovaný konflikt. Ďalším dôvodom býva snaha vyhnúť sa plateniu výživného, čo však striedavá starostlivosť automaticky nezaručuje, a súd aj v takom prípade výživné môže nariadiť.

Hľadisko dieťaťa je však iné. Potrebuje niekam patriť, mať zázemie. Ak však každý týždeň alebo dva pendluje od jedného rodiča k druhému, stáva sa akými rukojemníkom. Nemá čas na seba, koníčky, kamarátov, skôr plní potreby rodičov.

Cochemská prax ako nástroj zjednodušenia rozvodov

Slovensko sa snaží zachytávať európske trendy v rodinnoprávnej agende. Dôležitým krokom v tomto smere bolo zavedenie tzv. Cochemskej praxe do slovenského súdnictva v roku 2018. Táto metóda zjednodušuje rozvody a upriamuje pozornosť na dieťa.

Cochemská prax, alebo multidisciplinárny prístup, pochádza z nemeckého mesta Cochem, kde sudca Jürgen Rudolph začiatkom 90. rokov prišiel na to, že rodičovské konflikty by sa nemali riešiť len po právnej stránke. Jeho pamätná veta je, že ak jeden z rodičov vychádza z pojednávacej miestnosti ako víťaz, tak dieťa prehralo.

Ako funguje Cochemská prax v praxi?

Keď na súd príde návrh na rozvod, kde sú aj deti, súd v prvom rade hľadí na záujmy detí. V praxi to znamená, že do dvoch, troch týždňov po podaní návrhu sú rodičia pozvaní na informatívny výsluch. Tento výsluch je neformálne stretnutie rodičov s vyšším súdnym úradníkom - koordinátorom a často aj s psychológom. Rodičia majú priestor povedať, čo vnímajú ako problém, bez časového obmedzenia a v uvoľnenej atmosfére.

Cieľom informatívneho výsluchu je dosiahnuť dohodu rodičov o ich rodičovských právach a povinnostiach. Súd vychádza z toho, že rodičia sú tí najkompetentnejší, ktorí sa vedia o svojom dieťati rozhodnúť.

Neformálna striedavá starostlivosť

Ak jeden z rodičov chce striedavú osobnú starostlivosť a druhý nie, koordinátor s psychológom ich motivujú, aby si to vyskúšali neformálne, bez rozhodnutia súdu. Rodičia si tak môžu odskúšať, ako to deti znášajú. Kolízny opatrovník sa s dieťaťom porozpráva a zistí, či to funguje alebo nie.

Na základe takejto skúšky sa rodičia vedia lepšie rozhodnúť. Ten, ktorý mal obavy, vidí, že striedavka funguje, alebo naopak ten, ktorý ju veľmi chcel, vidí, že to nefunguje a ustúpi.

Úspešnosť Cochemskej praxe a striedavej starostlivosti

Podľa skúseností je úspešnosť Cochemskej praxe dobrá. Zhruba 60 percent rodičov sa na prvýkrát dokáže hneď dohodnúť. Ďalších možno 20 - 30 percent sa dokáže dohodnúť po nejakom čase. Rodičia veľmi vítajú možnosť neformálne sa porozprávať na úvod. A pred sudcom už neriešia veci, ktoré ani nie sú predmetom konania.

Príklad 1: Zlý vzťah medzi rodičmi a vplyv na dieťa

Ak má matka obavy, že otec má na dieťa zlý vplyv a má nahrávku, na ktorej otec hovorí, že urobí všetko, aj zmanipuluje dieťa, len aby jej čo najviac ublížil, môže túto nahrávku a ďalšie dôkazy použiť na súde. Ak dieťa plače pri odchode od matky a nechce bývať s otcom, je vhodné navrhnúť znalecký posudok.

Príklad 2: Nesúhlas s nerovnomernou pracovnou dobou otca

Ak otec, napríklad policajt s nerovnomernou pracovnou dobou, žiada striedavú starostlivosť, ale v čase, kedy by pracoval, by sa o dieťa starali jeho rodičia, súd bude brať do úvahy, či je to v záujme dieťaťa. Ak matka dokáže nepretržite poskytovať dieťaťu osobnú starostlivosť a osobne ho vychovávať, je zrejmé, že táto skutočnosť je na prospech dieťaťa.

Príklad 3: Preferencie dieťaťa a vhodné podmienky bývania

Ak desaťročný syn nemá problém spať u otca a teší sa na to, ale päťročná dcéra je viac naviazaná na matku a chce spávať len u mamy, súd bude brať do úvahy preferencie dieťaťa. Ak má otec pre deti vytvorené dobré životné podmienky, každé dieťa by mohlo mať vlastnú izbu, a u matky majú deti jednu spoločnú izbu, kde spia všetci traja, súd to zohľadní.

Záujem dieťaťa ako prvoradé kritérium

Základným kritériom, ktoré súd posudzuje, je záujem dieťaťa a čo najlepšie zabezpečenie jeho osobných potrieb. Ak dokáže jeden z rodičov nepretržite poskytovať dieťaťu osobnú starostlivosť a osobne ho vychovávať, je zrejmé, že táto skutočnosť je na prospech dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Primerane sa použije § 24, podľa ktorého, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Dôležitosť komunikácie a spolupráce rodičov

Jedným z predpokladov striedavej starostlivosti je dostatočná komunikácia medzi rodičmi, aby sa vedeli dohodnúť o podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa. Ak je komunikácia medzi rodičmi nedostatočná a jeden z rodičov odmieta odbornú pomoc v snahe o vylepšenie komunikácie, nemusí byť striedavá starostlivosť v najlepšom záujme dieťaťa.

Striedavá starostlivosť býva často navrhovaná nie z dôvodu, že rodičia takéto usporiadanie považujú za záujem dieťaťa, ale z dôvodu, že ich komunikácia je katastrofálna a striedavkou chcú minimalizovať ich vzájomný kontakt a potrebu komunikácie. V týchto prípadoch sa stáva, že rodičia neodovzdajú druhému rodičovi podstatné informácie, napríklad o zdravotnom stave dieťaťa, o absolvovaných vyšetreniach alebo obmedzeniach stravy. Toto následne katastrofálne vplýva na dieťa.

Alternatívne prístupy a riešenia

Ak sa rodičia nevedia dohodnúť, odporúča sa pred samotným podaním návrhu na súd pokúsiť sa o dosiahnutie rodičovskej dohody prostredníctvom mediátora. Mediácia je dobrovoľná, dôverná, neformálna, finančne, časovo aj psychicky menej náročná metóda riešenia konfliktu, ako je riešenie sporu súdnou cestou.

Rodinná mediácia je alternatívny postup riešenia sporu rodičov. Urovnáva a rieši predrozchodové, porozchodové, predrozvodové a porozvodové situácie partnerov, ale aj rodín s deťmi s ohľadom na záujmy detí, aby partneri dokázali naďalej fungovať ako rodičia svojich detí.

tags: #multidisciplinárny #prístup #rozvod #skúsenosti