
Tento článok sa zameriava na problematiku ukončenia zmluvy o nájme nebytových priestorov, pričom zdôrazňuje dôležité náležitosti a postupy, ktoré je potrebné dodržiavať. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto téme, s prihliadnutím na platnú legislatívu a judikatúru.
Nájom nebytových priestorov je v praxi veľmi frekventovaným právnym inštitútom. Mnoho podnikateľov využíva pri svojom podnikaní prenajaté nebytové priestory. Nájomný vzťah je dočasný a odplatný právny vzťah, ktorého trvanie môže byť časovo vymedzené, alebo bez časového vymedzenia. Predmetom nájomného vzťahu je nebytový priestor.
Nájom nebytových priestorov nie je upravený len v jednom právnom predpise. Kľúčovým právnym predpisom, ktorý upravuje predmetný inštitút, je zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v z. n. p. (ďalej aj "ZNB"). Ďalším predpisom, ktorý takisto upravuje danú problematiku, je zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len "Občiansky zákonník"). Občiansky zákonník je predpis všeobecnejší a ZNB predpis špeciálnejší a podrobnejší, ktorý reguluje výlučne nájom nebytových priestorov.
Z hľadiska nájmu nebytových priestorov sú relevantné len tie ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú použiteľné na nájom nebytových priestorov, majú všeobecnejší charakter a ktoré upravujú aj tie vzťahy, ktoré ZNB vyslovene neupravuje.
Zákon č. 116/1990 Zb. priestorov vymedzuje v ust. v pozitívnom i negatívnom poňatí. Ide o priestory, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie.
Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku
Zmluva o nájme nebytových priestorov musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Ak by zmluva o nájme nebytových priestorov nebola uzavretá písomne, založilo by to v zmysle § 40 ods. 1 OZ spolu s ust. neplatnosť.
Subjektmi nájomného vzťahu sú prenajímateľ a nájomca. Prenajímateľom môže byť štát, obce, vyššie územné celky, právnické osoby disponujúce právom hospodárenia k nebytovým priestorom vo vlastníctve štátu, príp. ktoré vykonávajú tzv. právo správy majetku obce, i právnické osoby, a to tuzemské aj zahraničné.
Medzi podstatné náležitosti nájomnej zmluvy patria:
Okrem vyššie uvedených podstatných náležitostí je vhodné v zmluve upraviť aj ďalšie dôležité aspekty nájomného vzťahu, ako napríklad:
Zmluva o nájme nebytových priestorov môže byť ukončená niekoľkými spôsobmi:
Prečítajte si tiež: Podmienky pre odchod hasiča do dôchodku
Výpoveď z nájmu nebytového priestoru predstavuje legitímny prostriedok ukončenia nájomnej zmluvy. Prípustné výpovedné dôvody oboch zmluvných strán - prenajímateľa a nájomcu - sú špecifikované v Zákone č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „Zákon o nájme nebytových priestorov“). Zmluvné strany musia pri výpovedi zohľadniť o. i. aj náležitosti zmluvne dohodnutého spôsobu komunikácie. Zároveň musia dostatočne jasne špecifikovať dôvody výpovede. Nerešpektovaniu týchto požiadaviek môže viesť k neplatnosti výpovede.
Dôvody, pre ktoré môže nájomca podať výpoveď, zahŕňajú o. i. prípady, ak sa nebytový priestor stal bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie alebo ak prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti. Porušenie povinností prenajímateľa sa posudzuje hl. podľa § 5 ods.
Nájomca môže vypovedať zmluvu aj v prípade, ak stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal.
Prenajímateľ môže vypovedať zmluvu v prípadoch stanovených zákonom, napr. ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti, mešká s platením nájomného, alebo ak bolo rozhodnuté o odstránení stavby.
Výpoveď musí mať písomnú formu a musí byť doručená druhej strane. Vo výpovedi musí byť uvedený výpovedný dôvod, inak je výpoveď neplatná. Dôvody výpovede musia byť skutkovo nezameniteľné a jednoznačne individualizované, tak aby o nich nevznikali žiadne pochybnosti. Nestačí len poukázať na zákonné, či zmluvné ustanovenia, je potrebné skutkovo vymedziť okolnosti, individualizovať okolnosti, ktoré sú tie, pre ktoré je vykonávaný jednostranný právny úkon a to výpoveď z nájmu nebytových priestorov.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre nemocenské dávky
Výpovedná lehota je spravidla trojmesačná, ak zákon alebo zmluva nestanovuje inak. Výpovedná lehota začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená druhej strane.
Vyššie uvedené konštatovanie je výsledkom súdneho dialógu medzi Okresným súdom Prešov a Krajským súdom Prešov. Krajský súd tento dialóg ukončil svojím rozhodnutím zo dňa 10.1.2017, sp. zn. 17Co/89/2016. V pôvodnom konaní na prvom stupni žalobca - prenajímateľ požadoval, aby súd určil neplatnosť výpovede nájomcu. Prvostupňový súd pôvodne žalobu zamietol, nakoľko výpoveď podanú zo strany nájomcu považoval za platnú.
Po doplnení dokazovania podľa pokynov odvolacieho súdu následne prvostupňový súd konštatoval, že nájomca nekomunikoval nedostatky priestorov prenajímateľovi spôsobom, ktorý bol dohodnutý v nájomnej zmluve. Výzvy na odstránenie nedostatkov neboli riadne označené a nájomca ich nedoručil na to určenej kontaktnej osobe na strane prenajímateľa. Konštatoval tiež, že dôvody výpovede neboli dostatočne špecifikované. Nájomca voči tomuto rozhodnutiu opätovne podal odvolanie, ktorému odvolací súd nevyhovel.
Ak nájomca ukončí podnikanie v prenajatých priestoroch, môže to byť dôvod na výpoveď zmluvy, ak je užívanie priestoru viazané na konkrétnu podnikateľskú činnosť.
V prípade, ak prenajímateľ narušuje práva nájomcu, napríklad napádaním, vyhadzovaním, obmedzovaním prístupu do priestoru, a to aj napriek riadnemu plneniu povinností nájomcu, má nájomca právo na ochranu svojich práv a môže zvážiť výpoveď zmluvy. Je však dôležité preukázať takéto konanie prenajímateľa.
Ak sa nájomca odsťahuje skôr, ako uplynie výpovedná lehota, je povinný hradiť dohodnuté náklady a povinnosti až do uplynutia výpovednej lehoty, pokiaľ sa s prenajímateľom nedohodne inak.