Čo robiť s učiteľom, ktorý nechce odísť do dôchodku? Riešenia pre slovenské vysoké školstvo

Faktom je, že vekový priemer pedagógov na vysokých školách sa blíži k veku, kedy má obyvateľ Slovenska nárok na dôchodok. Táto téma sa opätovne otvorila na jar, keď parlament schválil novelu zákona o vysokých školách, ktorá predĺžila maximálny vek garantov vysokoškolských programov zo 65 na 70 rokov. Kľúčová otázka v diskusii o kvalite slovenského vysokého školstva však znie: je problémom vek garantov alebo kvalita ich práce? A ak platí druhá možnosť, ako tento problém riešiť?

Problém "mať garanta" a jeho dôsledky

Poznatky z oblasti manažmentu hovoria, že ľudia prispôsobujú svoje konanie kritériám hodnotenia. V slovenskej realite však manažérske kritériá neplatia a "mať garanta" z radov docentov a profesorov je základnou podmienkou akreditácie študijného programu. Ich aktuálna pedagogická a vedecká aktivita je pritom druhoradá. V niektorých prípadoch ide len o formálne naplnenie tejto povinnosti a ich absencia by sa neodrazila na kvalite výučby ani na výsledkoch študentov. Keďže neexistuje väzba medzi vekom a kvalitou seniorov, vek by nemal hrať úlohu pri akreditácii.

Politika udržiavania seniorov na školách má viacnásobne devastačný účinok. Výška platov učiteľov závisí predovšetkým od počtu odpracovaných rokov. A nakoľko zákon velí starších kolegov s potrebným titulom udržať na škole, mladším nemožno pridať. Spomedzi nich ako prví odchádzajú tí, ktorí nemajú problém uplatniť sa v súkromnej sfére či na školách a výskumných pracoviskách v zahraničí. Tak vzniká začarovaný kruh - z menej kvalitných juniorov sotva vyrastú kvalitní seniori.

Riešenie: Zrušenie pojmu "garant" a zameranie sa na kvalitu

Riešením nie je viac starších ani viac mladších, ale väčší počet kvalitných bez ohľadu na vek. Tomuto cieľu by sa mala prispôsobiť dlhodobá stratégia slovenského vysokého školstva. Možným východiskom je zrušenie pojmu "garant" a jeho nahradenie kritériami zisťovania kvality založenými na konkrétnom prínose jednotlivých pracovísk a ich pracovníkov.

Ak sa univerzity dohodnú a vyvinú tlak na ministerstvo, zrušenie garantov bude jednoduché, keďže je dané iba vyhláškou bez opory vo vysokoškolskom zákone. Zákon vyžaduje, aby pracovníci garantovali študijné programy, ale nie, aby škola mala garanta. Zodpovednosť za garantovanie kvality študijného programu by sa presunula na pracoviská, ktoré zabezpečujú študijné programy.

Prečítajte si tiež: Efektívne pomôcky pre ZŠ

Pri akreditácii by preukazovali naplnenie dvoch hľadísk: mechanizmus garantovania vrátane jeho funkčnosti pri tvorbe a realizácii učebných plánov, a merateľné výsledky, napríklad záujem praxe o absolventov pracoviska. Tým by sa dalo zabrániť nominovaniu pro forma garantov, ktorí neraz majú len vágnu predstavu o predmete či odbore, za ktorého kvalitu ručia svojím menom. Úlohu by nemali hrať formálne tituly, ale skúsenosti a výsledky učiteľov pracoviska v danej oblasti.

Odbory, ktoré by nevedeli preukázať dostatočné počty študentov pracujúcich na miestach zodpovedajúcich ich kvalifikácii, by mala akreditácia primerane penalizovať. Odbor by nemusel okamžite zaniknúť, ale počet prijímaných by sa redukoval tak, aby sa priblížil k počtu zamestnateľných absolventov. Náklady štátu na vzdelávanie by sa vďaka tomu mohli presunúť do oblastí, o ktoré má prax záujem.

Kľúčom je hodnotenie a motivácia

Štát zatiaľ bral do úvahy len dopyt mladých ľudí po vysokoškolskom štúdiu. Počet vysokoškolských študentov sa v priebehu necelých desiatich rokov takmer zdvojnásobil. No počet učiteľov v rovnakom období narástol len o 5,7 percenta. Zvýšenie vekovej hranice odchodu do dôchodku je na prvý pohľad najjednoduchšie riešenie a vôbec nie originálne riešenie problému nedostatku vysokoškolských pedagógov.

Rázne kroky v tomto duchu urobili na konci 60. rokov minulého storočia Spojené štáty. Tam najprv predĺžili dôchodkový vek na 65 rokov, neskôr na 70 a nakoniec sa povinná veková hranica učiteľov vysokých škôl pre odchod do dôchodku celkom odstránila. Cieľom opatrenia bolo umožniť vysoko produktívnym učiteľom ďalšie akademické pôsobenie.

Obavy z toho, že by starší profesori vytvárali na univerzitnom strome deadwood structures (suché vetvy), sa podľa dostupných akademických štúdií nenaplnili. Menej výkonní učitelia totiž pod tlakom systematicky aplikovaného hodnotenia akademickej produktivity odchádzali dobrovoľne do penzie ešte pred dosiahnutím mandatórnej dôchodkovej vekovej hranice. Na druhej strane, konkurencieschopní starší učitelia sú na univerzitných pracoviskách stále. Príkladom môže byť Harvardská univerzita, kde v súčasnosti pôsobí 36 percent učiteľov vo veku nad 60 rokov.

Prečítajte si tiež: Príklady didaktických pomôcok

Záver: Kvalita nad kvantitou a vekom

Z poznania situácie slovenského akademického prostredia možno vyvodiť záver, že vysokoškolskí učitelia, ktorí neboli akademicky výrazne aktívni a úspešní v uplynulých rokoch - bez ohľadu na to, do akej vekovej kategórie patria, nemôžu byť prínosom pre vzdelávací a výskumný potenciál školy či fakulty ani v dôchodkovom veku. Neaktívnosť však nie je sprievodný atribút veku, ale prejav osobnostných dispozícií učiteľa, ktoré slovenský vysokoškolský systém vytrvalo ignoruje.

Kľúčovú otázku z úvodu článku je preto nutné doplniť o prosté: dokedy? Je nevyhnutné prehodnotiť systém hodnotenia a motivácie vysokoškolských pedagógov, aby sa zabezpečila kvalita vzdelávania bez ohľadu na vek. Zrušenie formálnych kritérií, ako je "garant", a zameranie sa na reálne výsledky a prínos jednotlivých pracovísk a ich pracovníkov je kľúčom k zlepšeniu slovenského vysokého školstva.

Dodatočné informácie a súvislosti (legislatíva a iniciatívy)

Okrem problémov s vekovou štruktúrou pedagógov a systémom akreditácií, je dôležité spomenúť aj legislatívne zmeny a iniciatívy, ktoré sa snažia zlepšiť postavenie pedagogických zamestnancov.

Zmeny v legislatíve (zákon č. 291/2024 Z. z.)

Od 1. januára 2025 nadobudol účinnosť zákon č. 291/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. Podľa § 82 ods. 7 zákona č. 138/2019 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2025 sa pracovný pomer pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca skončí najneskôr uplynutím školského roka, v ktorom dovŕši 65 rokov veku. Zamestnávateľ môže s pedagogickým zamestnancom alebo odborným zamestnancom, ktorý dovŕšil 65 rokov veku, uzatvoriť pracovný pomer na dobu určitú najviac na dva roky. O uhradenie finančných prostriedkov na odstupné, ktoré boli vyplatené pedagogickým a odborným zamestnancom, ktorí dosiahli 65 rokov veku a bol s nimi z tohto dôvodu rozviazaný pracovný pomer, môžu požiadať zriaďovatelia škôl a štátnych školských zariadení podľa zákona č. 597/2003 Z. z.

Návrh zákona o postavení pedagogických zamestnancov

Vláda schválila návrh legislatívneho zámeru zákona o postavení pedagogických zamestnancov, ktorý má za cieľ komplexne upraviť postavenie pedagogických zamestnancov. Počíta sa so zlepšením zdravotnej a sociálnej starostlivosti, rekondičnými pobytmi po pätnástich rokoch praxe, vakcínou proti chrípke a hepatitíde typu A zadarmo, príplatkom k nemocenskej na vyrovnanie platu pri pracovnej neschopnosti a pracovným voľnom s náhradou platu za sedem pracovných dní v jednom školskom roku na doplnenie vzdelania.

Prečítajte si tiež: Pôžička pre živnostníka opatrovateľa

Kariérový systém a odmeňovanie

Ministerstvo školstva vypracovalo návrh nového spôsobu odmeňovania pedagógov na základe kariérového systému. V rámci vertikálnej úrovne by sa zaviedli štyri kariérové stupne - začínajúci pedagogický zamestnanec, pedagogický zamestnanec, pedagogický zamestnanec s prvou atestáciou a pedagogický zamestnanec s druhou atestáciou. Po novom by sa platové tarify učiteľov určovali ako súčin priemernej mzdy v národnom hospodárstve a hodnoty koeficientu pre jednotlivé kariérové stupne a platové stupne. V rámci horizontálnej úrovne by sa mali poskytovať kariérové príplatky, funkčné a špecializačné príplatky. Podľa materiálu platy učiteľov by mali do roku 2013 dosahovať najmenej 1,4-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. (Poznámka: Hoci je rok 2013 minulosťou, tento cieľ je stále relevantný.)

Nový školský zákon a reforma vzdelávania

Vláda súhlasila aj s návrhom legislatívneho zámeru nového školského zákona. Zo škôl by mali vymiznúť encyklopedické informácie a memorovanie. Školy by sa mali viac zameriavať na rozvíjanie kritického prístupu, tvorivosti a kreativity žiakov. Po novom by mali vytvoriť rámcové a školské výchovno-vzdelávacie programy. V rámcových programoch štát určí tzv. štátne minimum, čiže to, čo musia školy učiť povinne. O ostatnom budú rozhodovať samotné školy v školských programoch. V budúcnosti by mali klesnúť aj počty žiakov v triedach.

#

tags: #čo #s #učiteľom, #ktorý #nechce #požiadať