
Článok sa zaoberá problematikou odchodného pre starostov obcí, pričom zohľadňuje platnú legislatívu a judikatúru. Analyzuje nárok na odchodné v rôznych situáciách, ako je skončenie funkčného obdobia, dosiahnutie dôchodkového veku, alebo úmrtie starostu.
Funkcia starostu obce je upravená zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Starosta je volený v priamych voľbách a je predstaviteľom obce, jej najvyšším výkonným orgánom a štatutárnym orgánom. Platové pomery starostov obcí upravuje zákon č. 253/1994 Z. z.
Zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov funkcia starostu sa nevykonáva v pracovnom pomere a starosta obce je voleným funkcionárom samosprávy. Daný zákon zároveň nepozná inštitút odchodného pre starostu obce.
Ak pred nástupom na výkon funkcie starostu obce bola daná fyzická osoba v pozícii zamestnanca vykonávajúceho závislú prácu u svojho zamestnávateľa a po zvolení do funkcie starostu bol daný zamestnanec svojím zamestnávateľom podľa § 136 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ZP) dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie, potom po skončení dôvodu dlhodobého uvoľnenia - skončení výkonu funkcie starostu obce - sa zamestnanec vracia na svoje pracovné miesto u svojho zamestnávateľa a pokračuje vo výkone práce u svojho zamestnávateľa podľa dohodnutej pracovnej zmluvy. Keďže v danom prípade fyzická osoba je v pozícii zamestnanca, potom sa na ňu vzťahujú ustanovenia ZP, a to napr.
Po zániku mandátu v dôsledku zániku funkčného obdobia starostu (teda od okamihu zloženia sľubu novozvoleného starostu) vzniká doterajšiemu starostovi nárok na odstupné, ak vykonával funkciu šesť mesiacov alebo dlhšie (§ 5 zákona č. 253/1994 Z. z.). Týmto priemerným platom sa pritom rozumie jedna dvanástina súčtu platu za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu. Ak starostovi zanikne mandát smrťou, nárok na odstupné, ako aj jeho ďalšie peňažné nároky postupne prechádzajú na manžela, deti a rodičov, ak s ním v čase smrti žili v spoločnej domácnosti.
Prečítajte si tiež: Všetko o Odchodnom a Odstupnom pri Invalidite
Starostovi patrí počas výkonu funkcie dovolenka v rozsahu podľa Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.).
Ak je starostka uvoľnená na výkon funkcie z miesta matrikárky a po skončení volebného obdobia odchádza do dôchodku, je potrebné rozlišovať nárok na odchodné z titulu starostu a z titulu zamestnanca (matrikárky). Z funkcie starostu nárok na odchodné nemá, avšak z pracovného pomeru matrikárky môže mať nárok na odchodné podľa Zákonníka práce, ak splní podmienky.
Ak obec zamestnáva zamestnanca, ktorý dosiahol dôchodkový vek, ale neodišiel do starobného dôchodku, zamestnanec bude mať nárok na odchodné pri odchode do starobného dôchodku. V takom prípade má obec povinnosť tvoriť rezervu na odchodné k 31.12. príslušného roka.
Ak učiteľka MŠ žiada o priznanie predčasného starobného dôchodku a končí pracovný pomer dohodou, pričom odchodné má byť vyplatené po doručení rozhodnutia o priznaní dôchodku, je potrebné účtovať o odchodnom v súlade s platnými účtovnými predpismi. Vzhľadom na zmenu financovania MŠ k 1.1.2025 zo štátneho rozpočtu je potrebné zvážiť tvorbu rezervy v roku 2024.
Skončením účinnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v z. n. p., sa od 1. septembra 2024 ukončila platnosť niektorých benefitov zamestnancov vo verejnej službe, ktoré zamestnanci mali na základe tejto kolektívnej zmluvy.
Prečítajte si tiež: Odchod do starobného dôchodku a nároky
V prípade, že zamestnanec ukončí pracovný pomer dohodou a požiada o priznanie predčasného starobného dôchodku, je potrebné postupovať v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Ak existujú pochybnosti o priznaní predčasného starobného dôchodku, je možné odchodné vypočítať v poslednej výplate a odviesť ho do depozitu a po preukázaní rozhodnutia o priznaní dôchodku ho vyplatiť.
Smrť zamestnanca ovplyvňuje nároky, ktoré po jeho smrti zostali neusporiadané medzi zamestnávateľom a zomretým zamestnancom, resp. jeho pozostalými. Medzi tieto nároky patrí napríklad nárok na mzdu, náhradu škody, odchodné a pod. Novela Zákonníka práce priniesla zmeny v súvislosti s nárokmi po smrti zamestnanca.
Nie je možné rozviazať pracovný pomer so zamestnancom len na základe dosiahnutia veku 65 rokov.
Ak sa hlavný kontrolór vzdáva svojej funkcie, musí tak urobiť na zasadnutí obecného zastupiteľstva a musí uviesť odôvodnenie svojho rozhodnutia.
Účtovná jednotka je povinná tvoriť rezervu na odchodné zamestnanca, ktorému vznikne nárok na starobný dôchodok v nasledujúcom roku. Táto rezerva je nedaňový náklad a pripočítateľná položka v rámci daňového priznania. Na výpočet výšky rezervy sa použije priemerný zárobok za IV.Q predchádzajúceho roka.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o odchodnom