Spotrebiteľské ceny dôchodcov: Štatistická analýza

Spotrebiteľské ceny sú kľúčovým ukazovateľom ekonomickej situácie a majú priamy vplyv na životnú úroveň všetkých domácností, vrátane domácností dôchodcov. Štatistický úrad Slovenskej republiky (ŠÚ SR) pravidelne monitoruje a zverejňuje údaje o vývoji spotrebiteľských cien, ktoré sú nevyhnutné pre pochopenie inflácie a jej dopadov na rôzne skupiny obyvateľstva. Tento článok sa zameriava na analýzu spotrebiteľských cien s dôrazom na ich vplyv na dôchodcov, pričom vychádza z dostupných štatistických údajov a metodológií.

Metodológia výpočtu spotrebiteľských cien

ŠÚ SR od januára 2025 sleduje vývoj spotrebiteľských cien na základe univerzálneho spotrebného koša, ktorý zahŕňa vybrané tovary a služby platené obyvateľstvom. Tento spotrebný kôš je rozdelený podľa klasifikácie COICOP (Classification of Individual Consumption by Purpose) do 12 divízií, 44 skupín a 101 tried. Index spotrebiteľských cien tovarov a služieb (životných nákladov) pre všetky domácnosti charakterizuje vývoj cien v národnom priemere.

Výpočet indexov spotrebiteľských cien pre vybrané typy sociálnych skupín domácností - zamestnancov, dôchodcov a nízkopríjmové domácnosti - vychádza zo spotrebného koša používaného na výpočet indexu spotrebiteľských cien podľa národnej metodiky. Rozdiel spočíva v štruktúre váh jednotlivých položiek spotrebného koša. Štruktúra váh je založená na štatistike zisťovania "Rodinné účty". Index spotrebiteľských cien pre domácnosti dôchodcov je základom pre výpočet dôchodcovskej inflácie, ktorá sa používa pri valorizácii dôchodkov.

Od januára 2005 sa zostavujú indexy spotrebiteľských cien (so základom v decembri 2000) pomocou reťazenia s použitím decembra predchádzajúceho roka ako prepojovacieho obdobia. Váhy pre elementárne agregáty sa každoročne revidujú, aby odrážali aktuálne výdavkové vzorce a spotrebiteľské správanie.

Zmeny v metodológii a klasifikáciách

V roku 2024 nastala zmena v zisťovaní cien pre divíziu 01 "Potraviny a nealkoholické nápoje", kde ŠÚ SR prešiel od experimentálnej štatistiky k oficiálnemu produkčnému procesu využívania transakčných dát maloobchodných reťazcov. To znamená využitie agregovaných dát zaznamenaných maloobchodníkmi o spotrebiteľských nákupoch skenovaním čiarových kódov.

Prečítajte si tiež: Aspekty spotrebiteľských a nájomných zmlúv

Európske a medzinárodné klasifikačné systémy prešli v období rokov 2000 - 2007 zásadnou zmenou. Táto revízia sa týkala všetkých medzinárodných klasifikácií ekonomických činností (NACE, CPA, …). Dňa 29. októbra 2014 vydal Európsky parlament a Rada Európska nové nariadenie č. 1209/2014, ktoré zavádza novú štatistickú klasifikáciu produktov podľa činností (CPA 2015). Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky (uverejnená 18. júna 2007) zaviedla SK NACE Rev. 2.

Vývoj spotrebiteľských cien v roku 2024 a 2025

Január 2025

V januári 2025 spotrebiteľské ceny na Slovensku vzrástli o 2,9 % medziročne. Medzimesačne vzrástli spotrebiteľské ceny tovarov a služieb o 1,7 %, čo bol najvyšší medzimesačný rast za posledné dva roky. Medziročná inflácia dosiahla 3,9 %, čím sa vrátila na úroveň rastu cien z januára 2024.

Rast cien v porovnaní s decembrom bol významne ovplyvnený zvýšením sadzieb DPH a novou daňou na sladené nealkoholické nápoje. Spotrebiteľské ceny rástli medzimesačne v 10 z celkového počtu 12 divízií (skupín výdavkov domácností), od 0,8 % v divízii rekreácia a kultúra po 4,6 % v sektore alkoholických nápojov a tabaku.

Významný vplyv malo zvýšenie cien v divízii bývanie a energie o 1,3 %. Tento vplyv nastal napriek zastropovaniu cien energií pre domácnosti, ktoré však prevýšilo vplyv zvýšenia sadzby DPH na 23 %. Najmä vzrástli ceny plynu, tepla, ostatných palív a elektriny, a to o 2 % v porovnaní s decembrom.

Rast cien v porovnaní s decembrom bol významne ovplyvnený aj potravinami, ktorých ceny vzrástli v priemere o 0,5 %. Ceny dôležitých potravín, ako je chlieb a obilniny, mäso alebo mlieko, syry a vajcia, klesli až o 1 %, a oleje a tuky dokonca takmer o 3 %, ale potraviny ako celok opäť pritiahli menšie potraviny do rastu. Zvýšenie cien sa prejavilo v ovocí o 5,6 %, zelenine o 2,3 % a cukre a cukrovinkách o 2 %. Dynamický nárast cien takmer o 12 % zaznamenali nealkoholické nápoje v dôsledku spotrebnej dane na sladené nealkoholické nápoje.

Prečítajte si tiež: Právny rámec postúpenia pohľadávok

Alkoholické nápoje a tabak boli drahšie o viac ako 7 % medziročne, pričom najdrahšie bolo víno o takmer 14 %, ako aj liehoviny a tabakové výrobky. Nealkoholické nápoje dosiahli dvojciferný rast nad 12 %, čo ovplyvnilo zavedenie spotrebnej dane na cukor. V divízii potravín boli v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka ceny vyššie o 1,7 %, čo bolo pod úrovňou vlaňajšieho priemeru. Rast bol zaznamenaný v 6 z 9 sledovaných potravín. Väčšina, 5 položiek, zaznamenala rast do 6 %, jedinou výnimkou boli oleje a tuky s pretrvávajúcim dvojciferným rastom. Mäso, chlieb s obilninami a tiež zelenina sa predávali za nižšiu cenu ako pred rokom. V najdôležitejšej divízii, bývanie a energie, boli súčasné januárové ceny vyššie o 2,5 % medziročne. Dvojciferná miera rastu pretrvávala niekoľko mesiacov v cenách vodného hospodárstva a odvozu odpadu.

Február 2025

Vo februári rástli ceny miernejšie v medziročnom aj medzimesačnom porovnaní. Na infláciu naďalej vplývali zmeny sadzieb DPH a daň z cukru na nealkoholické nápoje. Ceny potravín vrátane všetkých nápojov medziročne vzrástli. Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb vzrástli vo februári medzimesačne o 0,4 %. Medziročná inflácia vzrástla na 3,8 %, pričom sa tempo spomalilo po výraznejšom náraste v januári (3,9 %).

Spotrebiteľské ceny vzrástli medzimesačne vo februári v 10 z celkového počtu 12 divízií (skupín výdavkov domácností) v rozmedzí od 0,2 % za vzdelávanie po 1 % za rôzne tovary a služby. Nižšie ceny boli zaznamenané v 2 divíziách, v odevoch a obuvi, ako aj v telekomunikačných službách. Ceny potravín v druhej najdôležitejšej divízii vzrástli o 0,2 %. Ceny 5 z 9 sledovaných potravín vzrástli, najmä chlieb a obilniny o 1 %, ovocie o 1,9 % a zelenina a oleje a tuky o 1,7 %. Mäso bolo lacnejšie o 1,2 % a cukor a cukrovinky o 0,6 %. Rast cien nealkoholických nápojov bol miernejší ako v predchádzajúcom mesiaci a dosiahol 2,5 %. Ceny energií vzrástli o 0,3 %, najmä v dôsledku vyššieho imputovaného nájomného o 0,4 %. Na cenu bývania mal vplyv aj drahší vodovod a kanalizácia. Z energetických sektorov boli drahšie len ceny tuhých palív; naopak, ceny tepelnej energie mierne klesli. Ceny v reštauráciách a hoteloch vzrástli výraznejšie, najmä stravovacie služby.

Vo februári dosiahla inflácia v medziročnom porovnaní 3,8 %. Najväčší vplyv na celkový výsledok malo zvýšenie cien potravín o 1,8 %, pričom sa medziročné tempo rastu mierne zrýchlilo. Rast bol zaznamenaný v 6 z 9 sledovaných potravinových zložiek. Najdrahšie položky boli oleje a tuky o 19,8 %, mlieko, syry a vajcia o 5,2 %, cukor a cukrovinky o 5,1 % a ovocie o 2,9 %. Medziročnú infláciu naďalej významne ovplyvňovali ceny alkoholických a nealkoholických nápojov. Zvýšenie cien alkoholických nápojov a tabaku dosiahlo 4,6 %, ale rast bol miernejší. Vo februári boli drahšie ceny vína, liehovín a piva. Zavedenie spotrebnej dane na cukor naďalej tlačilo na ceny aj v prípade nealkoholických nápojov o 14,5 %, minerálne vody, nealkoholické nápoje a džúsy mali ceny vyššie o 18,2 % a káva, čaj a kakao o 9,2 %. Ceny energií vzrástli medziročne o 2,7 %, najmä v dôsledku zvýšenia imputovaného nájomného o 1,3 %, ako aj drahšieho vodovodu o viac ako 14 % a odvozu odpadu o 12 %. Divízia reštaurácií a hotelov mala výraznejší vplyv na rast inflácie, pričom ceny vzrástli o 7,6 %, najmä v prípade stravovacích služieb. Rýchlejšie rástli aj ceny niektorých rôznych tovarov a služieb, najmä služieb osobnej starostlivosti a poistenia spojeného s dopravou.

Marec 2025

Marcové ceny rástli najpomalším tempom od začiatku roka, čo ovplyvnili nižšie ceny dopravy a potravín. Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb vzrástli v marci medzimesačne o 0,3 %, čo je pomalšie tempo ako v predchádzajúcich dvoch mesiacoch. Spotrebiteľské ceny vzrástli medzimesačne v marci v 9 z celkového počtu 12 divízií (skupín výdavkov domácností) v rozmedzí od 0,2 % za bývanie a energie po 1,7 % za odevy a obuv. Ceny dopravy boli nižšie o 1,5 % a potravín a nealkoholických nápojov o 0,1 %.

Prečítajte si tiež: Dovolenka pre seniorov v Dudinciach

Vyššie ceny reštaurácií a hotelov mali najväčší vplyv na medzimesačnú infláciu. Nielenže boli drahšie stravovacie služby o 1,5 % (služby v jedálňach o 2,3 %, v reštauráciách a kaviarňach o 1,1 %), ale aj ubytovacie služby, kde ceny vzrástli o 1,2 %. K inflácii prispela aj divízia odevov a obuvi o 1,7 %. V najdôležitejšej divízii z hľadiska výdavkov, bývanie a energie, ceny vzrástli o 0,2 %. Najmä vzrástli ceny imputovaného nájomného, údržby a opráv obydlí, odvozu odpadu a tuhých palív. V divízii rôznych tovarov a služieb zaznamenali spotrebitelia zvýšenie cien služieb osobnej starostlivosti (kadernícke a kozmetické služby o 0,9 %) a osobných doplnkov o 1,1 %. Naopak, nižšie ceny v doprave o 1,5 % mali tlmiaci vplyv na rast inflácie. Ceny pohonných hmôt boli lacnejšie o 3,8 %, ale aj dopravné služby a nákup motorových vozidiel.

Nealkoholické nápoje mali pozitívny vplyv na medzimesačnú infláciu, ktorá klesla o 0,1 % po 2 mesiacoch rastu. Spomedzi potravín zlacnelo 7 z celkového počtu 9 potravín. V porovnaní s februárom boli nižšie najmä ceny olejov a tukov o 4,1 %, ovocia o 1,3 %, zeleniny o 0,9 % a mäsa o 0,3 %. Naopak, ceny mlieka, syrov a vajec vzrástli o 0,9 %, ako aj chleba a obilnín o 0,7 %.

V marci dosiahla inflácia v medziročnom porovnaní 4 %, tempo jej rastu sa mierne zrýchlilo. Rast celkovej inflácie bol najviac ovplyvnený drahšími potravinami a nealkoholickými nápojmi, ktorých ceny boli medziročne vyššie o 3,2 %. V tejto divízii boli najmä nealkoholické nápoje naďalej drahšie o 15 %, pričom dvojciferný rast zaznamenali minerálne vody a džúsy, ako aj káva, čaj a kakao. V rámci divízie potravín zaznamenalo 6 z 9 zložiek vyššie ceny medziročne. Oleje a tuky boli výrazne drahšie o viac ako 13 %, pričom si udržali dvojciferný rast už deviaty mesiac po sebe. Vyššie boli aj ceny mlieka, syrov s vajcami, ovocia, ako aj cukru a cukroviniek o 4 až 7 %.

Rast inflácie bol spôsobený najmä divíziami s nižším podielom výdavkov. V reštauráciách a hoteloch o 8,7 % sme platili viac najmä za jedlá v reštauráciách a jedálňach. Významný vplyv malo aj zvyšovanie cien rôznych tovarov a služieb v priemere takmer o 7 %, čo ovplyvnili drahšie kadernícke a kozmetické služby, ale aj finančné služby a poistenie. Infláciu zvýšili aj stále rastúce ceny alkoholických nápojov a tabaku o 5,9 %, pričom drahšie bolo víno, ale aj liehoviny, pivo a tabak. Ceny energií vzrástli o 2,4 %, tempo rastu bolo miernejšie. Dvojciferný medziročný rast zaznamenali ceny vodného hospodárstva a odvozu odpadu.

Jadrová inflácia a čistá inflácia

Vo februári bola medziročná miera inflácie 3,8 %, jadrová inflácia dosiahla 2,8 % a čistá inflácia 2,5 %. Jadrová inflácia sleduje rast cenovej hladiny po vylúčení vplyvu zmien regulovaných cien (napr. ceny energií) a iných administratívnych opatrení (napr. úpravy daní atď.).

Jadrová inflácia kvantifikuje mieru rastu cenovej hladiny na neúplnom spotrebnom koši. Zo spotrebného koša sú vylúčené položky s regulovanými cenami a položky s cenami ovplyvnenými inými administratívnymi opatreniami. Položky, ktoré sa zmenia v dôsledku daňových zmien (napr. zmena DPH, presné dane, dotácie), zostávajú súčasťou spotrebného koša, ale vplyv daňových zmien je eliminovaný. Príspevok jadrovej inflácie predstavuje informáciu, o koľko percent by sa mala zmeniť cenová hladina, ak nedôjde k zmene ceny v dôsledku administratívneho zásahu. Príspevok jadrovej inflácie (v percentuálnych bodoch) k celkovej inflácii sa ďalej delí na príspevok čistej inflácie a príspevok cien potravín. Dôvodom na oddelenie podielu potravín od čistej inflácie bola skutočnosť, že ceny potravín boli v minulosti ovplyvnené značnou sezónnosťou, ako aj mimotrhovými opatreniami.

Vplyv inflácie na domácnosti dôchodcov

ŠÚ SR zverejňuje aj úroveň národnej inflácie pre špecifické sociálne skupiny (domácnosti dôchodcov, zamestnancov, nízkopríjmové domácnosti). Výpočet indexov spotrebiteľských cien pre vybrané typy sociálnych skupín domácností - zamestnancov, dôchodcov a nízkopríjmové domácnosti - vychádza zo spotrebného koša používaného na výpočet indexu spotrebiteľských cien podľa národnej metodiky. Rozdiel spočíva v štruktúre váh jednotlivých položiek spotrebného koša. Štruktúra váh je založená na štatistike zisťovania "Rodinné účty". Index spotrebiteľských cien pre domácnosti dôchodcov je základom pre výpočet dôchodcovskej inflácie, ktorá sa používa pri valorizácii dôchodkov.

Keďže dôchodcovia majú odlišnú štruktúru výdavkov ako zamestnanci alebo nízkopríjmové domácnosti, inflácia ich ovplyvňuje inak. Napríklad, ak dôchodcovia míňajú väčšiu časť svojho príjmu na potraviny, energie a zdravotnú starostlivosť, zvýšenie cien v týchto oblastiach ich zasiahne viac ako ostatné skupiny obyvateľstva. Preto je dôležité sledovať infláciu špecificky pre domácnosti dôchodcov, aby sa zabezpečila primeraná valorizácia dôchodkov a ochrana ich životnej úrovne.

Harmonizované indexy spotrebiteľských cien (HICP)

Harmonizované indexy spotrebiteľských cien (HICP) sa začali zostavovať s cieľom zabezpečiť porovnateľnosť národných indexov spotrebiteľských cien v rámci Európskej únie. Na tento účel bolo v roku 1995 prijaté nariadenie Rady (ES) č. 2494/95 o zavedení výpočtu harmonizovaných indexov spotrebiteľských cien na úrovni členských štátov Európskej únie od roku 1997. Keďže metodológia zostavovania harmonizovaných indexov spotrebiteľských cien sa vyvíja, bolo medzi rokmi 1996 a 2015 prijatých ďalších 21 nariadení na úrovni Rady (ES) a komisií (ES), ktoré špecifikujú metodológiu výpočtu jednotlivých oblastí HICP.

ŠÚ SR uplatňuje metodológiu pre harmonizované indexy spotrebiteľských cien (HICP) aj v národnom indexe spotrebiteľských cien (CPI), s výnimkou zaobchádzania s bývaním vlastneným vlastníkmi. HICP a CPI spotrebiteľských košov sa v tejto oblasti líšia. HICP všetkých členských štátov Európskej únie sú základom pre zostavenie harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien pre Európsku úniu. Vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z EÚ v roku 2020 sa počet členských štátov EÚ znížil na 27. HICP tých členských štátov, ktoré sa stali členmi eurozóny, tvoria základ pre mesačnú kompiláciu harmonizovaného indexu pre eurozónu. Vstup do eurozóny - tretia etapa EMU so spoločnou menou euro - sa uskutočňuje postupne.

tags: #spotrebiteľské #ceny #dôchodcov #štatistika