Postúpenie pohľadávok zo spotrebiteľských úverov: Podmienky a právny rámec

Postúpenie pohľadávok zo spotrebiteľských úverov je komplexná problematika, ktorá sa riadi viacerými právnymi predpismi. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na podmienky a právny rámec postúpenia týchto pohľadávok, berúc do úvahy relevantné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, Občianskeho zákonníka a ďalších súvisiacich právnych predpisov.

Záväzkové vzťahy a pohľadávky

Obchodné ani občianske právo pojem pohľadávka osobitne nedefinuje. V ôsmej časti Občianskeho zákonníka sú upravené záväzkové vzťahy. Ide o také právne vzťahy, v ktorých je jeden účastník (dlžník) povinný niečo plniť druhému účastníkovi (veriteľovi) a ten je oprávnený plnenie vyžadovať. Z hľadiska dlžníka sa povinnosť plniť označuje ako záväzok, z hľadiska veriteľa právo vyžadovať plnenie sa označuje ako pohľadávka. V praxi vznikajú pohľadávky najčastejšie z obchodných vzťahov voči odberateľom za splnené dodávky výrobkov, tovaru a služieb, pohľadávky z finančných vzťahov, napríklad z úverov a z pôžičiek, pohľadávky voči zamestnancom z pracovnoprávnych vzťahov, pohľadávky z poskytnutých preddavkov, pohľadávky voči štátnym orgánom a rôznym inštitúciám (poisťovne, daňové úrady). Pohľadávky vznikajú z dôvodu časového posunu medzi dodávkami vecí, služieb, prevodom práv a úhradou za ne. Pri bezprostrednej úhrade pohľadávka nevznikne. Lehota, v ktorej má byť pohľadávka uspokojená, sa nazýva lehota splatnosti a dohodnú si ju zmluvné strany. Ak je dohodnuté peňažné plnenie a dlžník je v omeškaní, má veriteľ právo požadovať úroky z omeškania. V obchodných záväzkových vzťahoch sa platenie úrokov z omeškania riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka (§ 369). Práva zo záväzkových vzťahov podliehajú premlčaniu. Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká. Všeobecná premlčacia doba stanovená v § 397 Obchodného zákonníka je štyri roky. Ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka je trojročná.

Generálny zákaz postúpenia pohľadávok a výnimky

Právna úprava obsiahnutá v § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch stanovuje generálny zákaz prevodu a prechodu pohľadávky na tretiu osobu. Tento zákaz však nie je absolútny a existujú z neho výnimky, ktoré umožňujú postúpenie pohľadávok za určitých podmienok.

Výnimky zo zákazu postúpenia pohľadávok zo spotrebiteľských úverov

Zákon o spotrebiteľských úveroch definuje niekoľko výnimiek z generálneho zákazu postúpenia pohľadávok. Tieto výnimky sú zamerané na ochranu spotrebiteľa a zabezpečenie stability finančného trhu.

1. Subjekty, na ktoré sa zákaz nevzťahuje:

   Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky

   • Prechod alebo postúpenie pohľadávky z veriteľov oprávnených poskytovať spotrebiteľské úvery na iných veriteľov s rovnakým oprávnením, banky, zahraničné banky alebo pobočky zahraničných bánk.
   • Prechod alebo postúpenie pohľadávky z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľské úvery na blízku osobu spotrebiteľa, na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

   Táto výnimka sa teda týka 2 licencovaných subjektov, resp. blízkych osôb spotrebiteľa a zároveň musí ísť o splatnú pohľadávku, pričom veriteľ oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery podľa zákona o spotrebiteľských úveroch alebo osobitného predpisu (zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), je vždy v postavení osoby, z ktorej pohľadávky prechádzajú, resp.

2. Pohľadávky podliehajúce osobitným predpisom:

   • Skupina pohľadávok, ktoré spadajú pod právny režim výslovne uvedených v osobitných predpisoch, upravujúcich riešenie krízových situácií na finančnom trhu (zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácii na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) alebo upravujúcich konkurzné konanie (zákon č. 7/2005 Z. z.

3. Prechod pohľadávok medzi finančnými inštitúciami:

   • Výlučne právny režim prechodu pohľadávok medzi finančnými inštitúciami podľa § 20a ods.

4. Nesplácané úvery:

   • Výnimka zo zákazu prevodu práv veriteľa podľa § 17 ods. 1 až 4 zákona o spotrebiteľských úveroch v súvislosti s nesplácaným úverom poskytnutým výlučne úverovou inštitúciou na základe zmluvy o úvere alebo na prevod samotnej zmluvy o úvere vzťahujúcej sa na nesplácaný úver podľa zákona č. 106/2024 Z.

Postúpenie pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka

Pohľadávku možno postúpiť v súlade s § 524 Občianskeho zákonníka iba písomnou zmluvou. Postúpenie pohľadávky spočíva v zmene veriteľa, kedy nový veriteľ vstúpi do existujúceho záväzkového vzťahu medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom a preberie pohľadávku pôvodného veriteľa.

Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve

Postúpenie pohľadávok bankou

Ak chce bez predchádzajúcej osobitnej dohody pohľadávku voči svojmu klientovi postúpiť banka, musia byť splnené nasledujúce podmienky:

1. banka musí najskôr klientovi doručiť písomnú výzvu k úhrade,
2. klient musí byť nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením aspoň časti svojho peňažného záväzku voči banke,
3. postúpenie nie je možné, ak klient ešte pred ním banke uhradil omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok.

Za uvedených okolností zákon banke dovoľuje postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu uvedenému peňažnému záväzku písomnou zmluvou aj bez súhlasu klienta a aj osobe, ktorá nie je bankou. V praxi sa pohľadávky postupujú na rôzne inkasné spoločnosti (označované tiež ako inkasné agentúry či firmy). Spravidla ide o niektorého z členov ASINS (Asociácie slovenských inkasných spoločností). Banka im pri postúpení odovzdá aj dokumentáciu týkajúcu sa záväzkového vzťahu, z ktorého vznikla postupovaná pohľadávka. Ak postúpenie pohľadávky bankou nespĺňa podmienky stanovené zákonom, považuje sa zmluva o postúpení za absolútne neplatný právny úkon (bližšie napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1 Cdo 147/2017). To znamená, že nemôže zakladať nijaké právne účinky. Pokiaľ by osoba, ktorá mala nadobudnúť pohľadávku podľa absolútne neplatnej zmluvy o jej postúpení, túto už pod svojím menom voči vám súdne vymáhala, nebola by úspešná. Súdny spor by ste teda vyhrali a spoločnosť by vám musela hradiť aj súdne trovy, ktoré ste pri svojej obrane účelne vynaložili.

Prísnejšie požiadavky pre spotrebiteľské úvery

Ešte prísnejšie požiadavky sú stanovené pre postupovanie pohľadávok zo spotrebiteľského úveru. Pokiaľ teda banka navyše postupuje pohľadávku z úveru poskytnutého osobe, ktorá nie je podnikateľom, musí okrem vyššie uvedených pravidiel dodržať aj nižšie uvedené podmienky chrániace spotrebiteľov.

Pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere môže veriteľ postúpiť, ak:

1. ide o postúpenie na osobu, ktorá je oprávnená ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to bez obmedzenia rozsahu ich poskytovania, príp. na banku, zahraničnú banku či jej pobočku alebo o postúpenie na blízku osobu spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa (napr. preto, že blízka osoba namiesto vás fakticky vyplatí veriteľa a následne sa finančne vyrovnávate s ňou),
2. sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (k zosplatňovaniu pohľadávok zo spotrebiteľských úverov bližšie: Splácate dlh? Vďaka súdu ho veriteľ môže vymáhať dlhšie).

Uvedené pravidlá môžu byť za výnimočných okolností modifikované (napr. v súvislosti s riešením krízovej situácie na finančnom trhu či konkurzným konaním). Pôvodný veriteľ vás musí o postúpení pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomne informovať najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa postúpenia pohľadávky. Ak tak neurobí, považuje sa to za osobitne závažné porušenie jeho povinností podľa zákona o ochrane spotrebiteľa.

Prečítajte si tiež: Prehľad o Postúpení Pohľadávky a Katastri

Rozlíšenie postúpenia a vymáhania dlhu

Upozorniť treba aj na skutočnosť, že ak sa na vás v súvislosti s vymáhaním pohľadávky obráti iná osoba než veriteľ, nemusí ísť len o postupníka. Dlh môže vymáhať aj zástupca veriteľa, ktorému bola za týmto účelom len udelená plná moc či poverenie. Zastúpenie na základe splnomocnenia pritom zákon vyššie uvedenými pravidlami neobmedzuje; veriteľom totiž naďalej ostáva ten, komu ste sa na úhradu pohľadávky zaviazali pôvodne.

Nekalé praktiky pri vymáhaní dlhov

Záverom dodajme, že vymáhanie dlhov profesionálnymi poskytovateľmi pôžičiek či nimi poverenými osobami nesmie presiahnuť určité hranice. Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu v tomto segmente trhu upozorňuje, že o tzv. nekalú obchodnú praktiku môže ísť, ak:

• vymáhačské spoločnosti vytvárajú psychický nátlak spôsobujúci strach,
• zasielajú listy, ktoré navonok vyzerajú ako úradná či súdna zásielka (napriek tomu, že ide len o „obyčajnú“ výzvu na zaplatenie),
• v listoch sú klamlivým spôsobom používané formulácie ako „predvolanie“ či „príde k vám exekútor“, a to napriek tomu, že pohľadávka dosiaľ nebola priznaná právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím.

Vymáhači dlhov zo spotrebiteľských zmlúv vás okrem toho nesmú osobne navštevovať vo vašej domácnosti či na pracovisku. Zákaz platí aj pre kontaktovanie počas sviatkov, dní pracovného pokoja či pracovných dní v čase po 18.

Účtovné predpisy a pohľadávky

Vznik pohľadávky podľa predpisov občianskeho a obchodného práva je momentom, kedy sa o pohľadávke účtuje. V účtovnej terminológii sa tento moment označuje ako deň uskutočnenia účtovného prípadu. Ku dňu vzniku pohľadávky sa vykoná účtovný zápis na základe účtovného dokladu. Účtovným dokladom môže byť faktúra, zmluva, rozhodnutie súdu a pod. Z hľadiska účtovníctva je dôležité, aby účtovný zápis o vzniku pohľadávky bol dokladovaný dokladom spĺňajúcim náležitosti účtovného dokladu podľa § 10 zákona o účtovníctve (zákonč. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov). Pohľadávka sa v účtovníctve sleduje počas celej doby existencie, t. j. od jej vzniku až po zánik. Najjednoduchším spôsobom zániku pohľadávky je jej úhrada, pohľadávky však zanikajú aj iným spôsobom, napríklad započítaním, postúpením, odpísaním, vkladom do majetku spoločnosti alebo družstva a pod. Podkladom pre zaúčtovanie zániku pohľadávky sú výpisy z bankového účtu, príjmové pokladničné doklady preukazujúce inkaso pohľadávky, dohoda o zápočte pohľadávok, zmluva o postúpení pohľadávky a pod. Stav pohľadávok sa overuje dokladovou inventúrou. Pohľadávky sa členia na krátkodobé a dlhodobé v závislosti od dohodnutej doby splatnosti. V účtovnej závierke sa pohľadávky vykazujú v členení na krátkodobé alebo dlhodobé podľa zostatkovej doby splatnosti. Pohľadávky sú súčasťou aktív (majetku) účtovnej jednotky. obstarávacou cenou sa oceňujú pohľadávky pri odplatnom nadobudnutí alebo pohľadávky nadobudnuté vkladom do základného imania. Obstarávacou cenou sa podľa § 25 ods. 5 písm. reálnou hodnotou sa oceňujú pohľadávky pri nadobudnutí vkladom alebo kúpou podniku alebo jeho časti. V sústave podvojného účtovníctva sa pohľadávky účtujú v účtovej triede 3 - Zúčtovacie vzťahy. Podľa opatrenia MF SR ,č. Z § 4 postupov účtovania v podvojnom účtovníctve vyplýva povinnosť vytvorenia analytických účtov k syntetickým účtom pohľadávok. Niektoré pohľadávky sa sledujú na podsúvahových účtoch, najmä pohľadávky z lízingu, pohľadávky z opcií, odpísané pohľadávky. v ocenení podľa § 25 zníženom o opravné položky za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie (stĺpec „netto“). Postupy účtovania pre podnikateľov v jednoduchom účtovníctve platné do konca roka 2007 problematiku pohľadávok osobitne neupravovali, s výnimkou zásad pre ich členenie v § 9 postupov (opatrenie MF SRč. 23586/2002-92 v znení zmien a doplnkov). Od 1. januára 2008 je účinné opatrenie MF SRč. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov (ďalej „postupy účtovania v jednoduchom účtovníctve“). Ku dňu vzniku pohľadávky sa vykoná účtovný zápis v knihe pohľadávok na základe účtovného dokladu. Údaje, ktoré má obsahovať kniha pohľadávok, sú uvedené v § 15 ods. 3 zákona o účtovníctve. V tejto knihe sa účtujú pohľadávky v rozsahu podľa § 5 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve. V peňažnom denníku sa v súvislosti s pohľadávkami účtuje v priebehu účtovného obdobia o príjmoch v účtovnom období, v ktorom došlo k inkasu pohľadávky. Pre účely dane z príjmov sa príjmy členia na zahrnované do základu dane z príjmov a neovplyvňujúce základ dane z príjmov. Úhrada pohľadávky sa zaúčtuje do knihy pohľadávok, ak je pohľadávka splatená čiastočne, vyznačí sa aj táto skutočnosť. Pri uzatváraní účtovných kníh sa v knihe pohľadávok uvedú súhrnné sumy prírastkov a úbytkov a konečný stav, ktorý sa vykáže vo Výkaze o majetku a záväzkoch na r. č. 8. V § 14 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve je uvedený postup v peňažnom denníku, v knihe pohľadávok a v knihe záväzkov pri odpise pohľadávky, vzájomnom započítaní pohľadávok a postúpení pohľadávky.

Zákon o dani z príjmov a pohľadávky

Pri zisťovaní základu dane sa podľa § 17 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o dani z príjmov“) vychádza z účtovníctva, resp. rozdielu medzi príjmami a výdavkami. V podvojnom účtovníctve je vznik pohľadávky spravidla spojený so vznikom výnosu, napr. pri predaji výrobkov, služieb, tovaru, uplatnení úrokov a zmluvných pokút u veriteľa. V praxi však vznikajú aj pohľadávky, pri ktorých výnos nevzniká, napr. pri poskytnutí bezúročnej pôžičky. Pri vedení jednoduchého účtovníctva, ktoré je založené na hotovostnom princípe, vzniká zdaniteľný príjem až na základe hotovostného alebo bezhotovostného príjmu peňazí. Pri všetkých spôsoboch vyčíslenia základu dane uvádza zákon o dani z príjmov výnosy (príjmy), ktoré nie sú predmetom dane, sú oslobodené do dane alebo upravujú základ dane, t. j. Z predpisov obchodného aj občianskeho práva vyplýva viacero spôsobov nakladania s pohľadávkami, ktoré sú ďalej upravené v postupoch účtovania a nadväzne aj v zákone o dani z príjmov. V praxi často dochádza k situáciám, že dlžník neuhradí účtovnej jednotke vzniknutú pohľadávku v lehote splatnosti, pričom u veriteľa v podvojnom účtovníctve vznikol zdaniteľný príjem. Veriteľ okrem vymáhania pohľadávky rieši túto situáciu aj inými spôsobmi, napr. tvorbou opravnej položky, odpisom pohľadávky, postúpením pohľadávky. Uvádzané spôsoby nakladania s pohľadávkami ovplyvňujú aj jeho základ dane.

Opravné položky

Opravná položka sa podľa § 18 postupov účtovania v podvojnom účtovníctve tvorí na základe zásady opatrnosti, ak je opodstatnené predpokladať, že nastalo zníženie hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve, a to vo výške tohto rozdielu. Opravná položka k pohľadávke sa tvorí najmä k pohľadávke, pri ktorej je opodstatnené predpokladať, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, k spornej pohľadávke voči dlžníkovi, s ktorým sa vedie spor o jej uznanie. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa posudzuje opodstatnenosť účtovania tvorby opravnej položky a trvania opodstatnenosti existencie a sumy už vytvorenej opravnej položky. Tiež sa posudzuje potreba účtovania upravujúcich uzávierkových účtovných prípadov, napríklad v prípade vyhlásenia konkurzu alebo reštrukturalizácie na niektorého z odberateľov po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, ktoré má vplyv na znehodnotenie pohľadávky k uzávierkovému dňu. Tvorba opravnej položky sa účtuje na ťarchu účtu 547 - Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam so súvzťažným zápisom v prospech účtu 391 - Opravné položky k pohľadávkam. V jednoduchom účtovníctve sa opravné položky nevytvárajú, s výnimkou opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku (§ 16 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve). Zákon o dani z príjmov sa v súvislosti s tvorbou a rozpustením opravných položiek v § 20 ods. 3 odvoláva na účtovné predpisy. Pokiaľ účtovná jednotka vytvorí opravnú položku k pohľadávke v súlade so zákonom o účtovníctve a postupmi účtovania, pre účely dane z príjmov je táto opravná položka daňovým výdavkom vo výške, v akej bola zaúčtovaná, najviac však vo výške ustanovenej zákonom o dani z príjmov. Určenie výšky vytvorenej (zaúčtovanej) opravnej položky je na rozhodnutí účtovnej jednotky pri zohľadnení výšky rizika nezaplatenia. Podľa § 19 ods. 3 písm. f) zákona o dani z príjmov je uznaným daňovým výdavkom tvorba opravných položiek podľa § 20.

Opravná položka k nadobudnutému majetku

O tejto opravnej položke sa účtovalo na účte 097 - Opravné položky k nadobudnutému majetku podľa postupov účtovania v podvojnom účtovníctve do konca roka 2002. Od roku 2003 sa nové prípady už neúčtujú, opravná položka sa doodpisuje podľa § 39 ods. 4 postupov. Podľa § 20 ods. 13 zákona o dani z príjmov sa vytvorená opravná položka k nadobudnutému majetku zahrnie do daňových výdavkov alebo príjmov v súlade s účtovnými predpismi pravidelne počas 15 rokov od nadobudnutia dlhodobého majetku. Rovnako sa postupuje u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva.

Opravná položka k nepremlčaným pohľadávkam

Tvorba tejto opravnej položky sa podstatne zmenila zákonomč. 621/2007 Z. z., ktorým sa od 1. januára 2008 novelizoval zákon o dani z príjmov. Ustanovenie § 20 ods. 14 a ods. 15 zákona v platnom znení sa vzťahuje na pohľadávky, ktoré vznikli po 1. 1. 2004. Postup tvorby opravných položiek k pohľadávkam, ktorých splatnosť nastala do 31. 12. 2003, sa riadi podľa § 25 ods. 1 písm. v) bodu 3 zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 52 ods. Tvorba opravných položiek k pohľadávkam, pri ktorých je riziko, že ich dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí (ďalej „rizikové pohľadávky“) a ktoré boli zahrnuté do zdaniteľných príjmov, je od 1. 1. 2008 uznaná za daňový výdavok do výšky stanoveného percenta z menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva. Za rovnakých podmienok sa umožňuje tvorba opravnej položky na časť pohľadávky vzťahujúcej sa na istinu a úrok zahrnutý do príjmov zo spotrebiteľského úveru, ak ide o daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy sa ruší možnosť tvorby opravnej položky právnym nástupcom na pohľadávky, ktoré boli zahrnuté do príjmov u vkladateľa podniku alebo u daňovníka zrušeného bez likvidácie. Od 1. 1. 2008 sa predlžuje stanovená doba od splatnosti pohľadávky, ktorej uplynutie je jednou z podmienok tvorby opravnej položky podľa § 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov. 36 mesiacov, kedy sa zahrnie do výdavkov do výšky 100 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva v zdaňovacom období, v ktorom uplynula táto doba. Pri tvorbe opravnej položky sa vychádza z menovitej hodnoty pohľadávky, ktorej súčasťou je aj DPH (usmernenieč. MF/009465/2005-721, Finančný spravodajca č. 5/2005). Ako daňový výdavok nemožno uznať tvorbu opravných položiek k pohľadávkam, ktoré neboli zahrnuté do zdaniteľných príjmov, napríklad pohľadávky vzniknuté z titulu poskytnutej pôžičky, zálohy, pohľadávky nadobudnuté vkladom, pohľadávky, ktoré z dôvodu, že nedošlo k platbe, neboli ešte zahrnuté do základu dane (napr. zmluvné pokuty). Daňovo uznaným výdavkom tiež nie je tvorba opravných položiek tvorených k príslušenstvu pohľadávky. Legislatívna skratka „príslušenstvo“ použitá v § 19 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov zahŕňa úroky z omeškania, poplatky z omeškania a iné platby, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu oneskorenej úhrady. Pojem „príslušenstvo pohľadávky“ definuje aj Občiansky zákonník v § 121 a zahŕňa úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Zákonnú opravnú položku nemožno tvoriť na pohľadávku nadobudnutú postúpením, čo zákon výslovne uvádza v § 20 ods. 15 a od 1. 1. 2008 ani na pohľadávku voči dlžníkovi, ktorú je možné kompenzovať započítaním so splatnými záväzkami, pričom tento úkon má prednosť pred možnou tvorbou opravnej položky. Tvorba opravných položiek k pohľadávkam zahrnutým do príjmov sa umožňuje všetkým daňovníkom účtujúcim v sústave podvojného účtovníctva, vrátane bánk a poisťovní. Podľa znenia zákona platného do 31. 12. 2007 sa ustanovenie § 20 ods. 14 zákona nevzťahovalo na banky a pobočky zahraničných bánk, na poisťovne a pobočky zahraničných poisťovní a na zaisťovne a pobočky zahraničných zaisťovní. Podmienky pre tvorbu opravných položiek uvedené v § 20 ods. 14 zákona musia byť po 1. 1. 2008 splnené aj pri pohľadávkach, ktoré vznikli pred 1. 1. 2008. Do 31. 12. 100 % menovitej hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva, ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako 12 mesiacov. Predpokladom pre uznanie opravnej položky ako daňového výdavku je účtovanie o jej tvorbe v nákladoch daňovníka. Ak v súlade s postupmi účtovania bola tvorba opravnej položky k rizikovým pohľadávkam zaúčtovaná v nákladoch v účtovnom období a podmienka pre uznanie jej tvorby za daňový výdavok bude splnená v nasledujúcom zdaňovacom období, uzná sa tvorba opravnej položky za daňový výdavok v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splneniu podmienky pre jej zahrnutie do daňových výdavkov.

Praktické príklady

Príklad č. 1: Obchodná spoločnosť poskytla v roku 2016 pôžičku vo výške 8 000 €. Pohľadávku z istiny z uvedenej pôžičky v menovitej hodnote 8 000 € v roku 2020 predala za 4 000 €. Keďže u bežného podnikateľského subjektu, ktorý nie je daňovníkom poskytujúcim spotrebiteľské úvery, nie je uznaným daňovým výdavkom opravná položka k menovitej hodnote pohľadávky charakteru istiny z pôžičky (pohľadávka nie je zahrnutá do zdaniteľných príjmov), daňovým výdavkom pri predaji takejto pohľadávky bude len menovitá hodnota (istina) pôžičky do výšky príjmu z postúpenia (suma 4 000 €).

Príklad č. 2: Spoločnosť Alfa, a. s. odoslala dňa 2. 11. 2018 spoločnosti Beta, s. r. o. faktúru za tovar, ktorá bola splatná 2. 12. 2018 vo výške 10 000 €. Dňa 5. 12. 2020 postúpila spoločnosť Alfa, a. s. túto pohľadávku spoločnosti Gama, s. r. o. za 3 000 €. Spoločnosť Gama, s. r. o. Keďže pohľadávka je pri postúpení po splatnosti viac ako 720 dní, bolo by možné k tejto pohľadávke vytvoriť daňovo uznanú opravnú položku podľa § 20 ods. 14 ZDP vo výške 50 % menovitej hodnoty, t. j. Keďže príjem z postúpenia (zaúčtovaný výnos) je nižší ako tvorba opravnej položky, do daňových výdavkov možno v súlade s § 19 ods.3 písm. h) zákona o dani z príjmov zahrnúť menovitú hodnotu pohľadávky až do výšky možnej tvorby daňovo uznanej opravnej položky, t. j. do výšky 5 000 €.

tags: #postúpenie #pohľadávok #spotrebiteľské #úvery #podmienky