Osobná Starostlivosť o Dieťa: Podmienky a Formy Starostlivosti na Slovensku

Starostlivosť o dieťa je základným právom a povinnosťou rodičov. Slovenská legislatíva, predovšetkým Zákon o rodine (č. 36/2005 Z. z.), upravuje rôzne formy starostlivosti o maloleté dieťa a podmienky, za ktorých sú tieto formy realizované. Zákon o rodine upravuje tri hlavné formy osobnej starostlivosti o maloleté dieťa: výlučnú osobnú starostlivosť jedného z rodičov, striedavú osobnú starostlivosť a spoločnú osobnú starostlivosť oboch rodičov.

Formy osobnej starostlivosti o dieťa podľa Zákona o rodine

Zákon o rodine rozlišuje tri hlavné formy osobnej starostlivosti o maloleté dieťa:

Výlučná osobná starostlivosť jedného z rodičov

Dieťa je zverené do starostlivosti jednému z rodičov, ktorý zabezpečuje jeho každodennú výchovu, bývanie, stravovanie a ostatné bežné záležitosti. Druhý rodič prispieva na výživu dieťaťa a má právo na styk s ním. Výlučná osobná starostlivosť znamená, že dieťa je zverené do starostlivosti jednému z rodičov, ktorý zabezpečuje jeho každodennú výchovu, bývanie, stravovanie a ostatné bežné záležitosti.

Dôležité je zdôrazniť, že aj pri výlučnej starostlivosti jedného rodiča zostávajú rodičovské práva a povinnosti oboch rodičov zachované. To znamená, že pri dôležitých rozhodnutiach v živote dieťaťa (napr. zmena školy, presťahovanie do zahraničia) je potrebný súhlas oboch rodičov. Rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, má právo byť informovaný o dôležitých záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa (zdravotný stav, školské výsledky a pod.). Vyživovacia povinnosť druhého rodiča nekončí len zaplatením výživného, nakoľko výživné slúži len na zabezpečenie bežných potrieb dieťaťa.

Striedavá osobná starostlivosť

Starostlivosť o dieťa je zabezpečovaná striedavo oboma rodičmi, ktorí sa podieľajú na jeho výchove, vzdelávaní a každodennej starostlivosti. Striedanie prebieha v pravidelných intervaloch (napr. týždenných alebo dvojtýždňových). Striedavú OS môže súd nariadiť súdnym rozhodnutím aj vtedy, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Rodičia musia pri zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti vedieť spolu komunikovať. Obaja rodičia majú záujem o osobnú starostlivosť o dieťa.

Prečítajte si tiež: Ako sa počíta dôchodok na Slovensku?

Podmienkou striedavej starostlivosti je schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove, zabezpečenie stabilného prostredia v oboch domácnostiach, vhodný vek a psychická vyspelosť dieťaťa. Dôležitá je aj geografická dostupnosť školských zariadení. Nie vždy sa pri striedavej osobnej starostlivosti výživné neurčuje. Obvykle dochádza k striedaniu v pravidelných intervaloch, napríklad v týždňových alebo dvojtýždňových. Významnú úlohu zohráva aj geografická dostupnosť školských či predškolských zariadení, teda aby dieťa nemuselo dochádzať do dvoch rôznych vzdelávacích inštitúcií, avšak sú aj také prípady, kedy dieťa v dôsledku striedavej osobnej starostlivosti dochádza do dvoch škôl v závislosti od toho, ktorý rodič aktuálne osobnú starostlivosť aktuálne zabezpečuje.

Podmienky striedavej osobnej starostlivosti:

• Záujem oboch rodičov o osobnú starostlivosť.
• Spôsobilosť oboch rodičov vychovávať dieťa.
• Striedavá starostlivosť musí byť v najlepšom záujme dieťaťa a zaistiť všetky jeho potreby.
• Schopnosť rodičov dohodnúť sa a intenzívne komunikovať o potrebách dieťaťa (financovanie, presúvanie vecí, zdravotná starostlivosť, hlásenie pobytu a pod.).
• Rešpektovanie práva dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom.
• Prihliadanie na citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia dieťaťa.

Veľmi často sa využíva týždenný interval osobnej starostlivosti rodiča o dieťa.

Spoločná osobná starostlivosť

Táto forma bola zavedená novelou Zákona o rodine s účinnosťou od 1. januára 2023. Nevyhnutnou podmienkou je záujem a súhlas oboch rodičov. Na rozdiel od striedavej osobnej starostlivosti, súd nevykonáva dokazovanie o jej vhodnosti pre dieťa, pokiaľ o ňu prejaví záujem aspoň jeden z rodičov. Aj pri tejto forme starostlivosti musí byť naplnený najlepší záujem dieťaťa a musia byť zaistené jeho potreby.

Vo výroku súdu nie je vymedzené časové ohraničenie, kedy sa dieťa nachádza u toho-ktorého rodiča, ale toto je ponechané na dohode rodičov. Zdôrazňuje sa rovnocenná participácia rodičov na výchove dieťaťa. Pri tejto forme starostlivosti sa rodičia dokážu bez konfliktu dohodnúť o všetkých otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, ako sú vzdelanie, zdravotná starostlivosť, náboženská výchova a ďalšie podstatné otázky. Takáto forma starostlivosti sa uplatňuje najmä u rodičov, ktorí aj po rozvode alebo rozchode ostanú naďalej žiť v jednej domácnosti alebo vzdialenosť ich bydlísk je minimálna. V praxi sa realizuje aj tak, že deti zostávajú žiť v domácnosti ako doteraz a nepresúvajú sa do domácnosti druhého rodiča.

Spoločná osobná starostlivosť a striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov znejú pojmovo veľmi podobne. Pri spoločnej starostlivosti deti nebudú mať určené presné dni a časy striedania sa u rodičov. V prípade spoločnej starostlivosti nemusí byť upravené výživné, pretože zákon uvádza, že buď bude výživné určené dohodou rodičov, alebo nebude určené vôbec. Rozsudok v prípade spoločnej OS bude stručný, nakoľko ide o formu starostlivosti s najmenšou mierou zásahu štátu. Rodičia si môžu podmienky starostlivosti o deti stanovovať samy.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o "bez agendy dôchodkového poistenia"

Rodičovské práva a povinnosti

Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Vykonáva ich jeden z rodičov, ak druhý nežije, je neznámy alebo nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Rodičia, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí dieťa do osobnej starostlivosti. Záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

Či je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo do striedavej, či spoločnej starostlivosti, obaja rodičia majú právo rozhodovať o dieťati. Zákon rozlišuje dve kategórie záležitostí týkajúcich sa dieťaťa, o ktorých rodičia rozhodujú, a to bežné veci a podstatné veci. Každý z rodičov je oprávnený sám, teda aj bez súhlasu druhého rodiča, rozhodovať o bežných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Bežné veci sú veci každodenného života. Pri podstatných veciach sa musia rodičia dohodnúť, alebo musí na návrh niektorého z rodičov, rozhodnúť súd. Podstatné veci (záležitosti) upravuje (príkladmo) § 35 Zákona o rodine.

Takže, či je dieťa vo výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, alebo nie, stále o dieťati môžu rozhodovať obaja rodičia. V bežných veciach každý sám a v podstatných sa musia dohodnúť a ak sa nedohodnú, rozhodne na návrh súd.

Výlučná osobná starostlivosť a rozhodovanie o dieťati

Čo je výlučná osobná starostlivosť rodiča?„Dieťa bolo zverené mne, takže o ňom rozhodujem len ja!“ Je to naozaj tak? Kto rozhoduje o dieťati, ktoré bolo zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov? Podľa zákona o rodine môže súd rozhodnúť o tom, že dieťa sa zveruje do výlučnej osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. To znamená, že tento rodič má zákonné právo a zároveň povinnosť poskytovať dieťaťu každodennú osobnú starostlivosť. Druhý rodič má následne spravidla právo sa s dieťaťom v dohodnutých, alebo súdom určených časoch stretávať. Zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti, resp. výlučná osobná starostlivosť však neznamená, že ten rodič, ktorému bolo dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti môže rozhodovať sám absolútne o všetkom a ani to, že druhý rodič nemá právo rozhodnúť o ničom. Potvrdzuje to aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/61/2011 zo dňa 11.05.2011, v ktorom, okrem iného uviedol: „Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťaťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.“

Výlučná osobná starostlivosť a zastupovanie a správa majetku dieťaťa

Zastupovanie a správa majetku je jednou zo zložiek rodičovských práv a povinností. Spravidla prináleží obom rodičom (ak súd nerozhodne inak). Aj pri zastupovaní a správe majetku dieťaťa platí v podstate to isté, čo bolo uvedené vyššie. To znamená, že aj keď je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti rodiča, druhý rodič má stále právo dieťa tiež zastupovať a spravovať aj jeho majetok. O tom, že je rodič vylúčený zo zastupovania, či správy majetku, alebo celkovo rodičovských práv a povinností môže rozhodnúť len súd. Nie rodič, ktorému dieťa bolo zverené do výlučnej starostlivosti.

Prečítajte si tiež: Strata spôsobilosti na právne úkony

Náhradná osobná starostlivosť

Ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, súd môže dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti (§ 45 zákona č. 36/2005 Z. z.).

Podmienky pre zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti:

• Záujem maloletého dieťaťa si to vyžaduje.

• Osoba, ktorej sa má dieťa zveriť, musí spĺňať nasledujúce kritériá:

  • Mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
  • Mať spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
  • Mať osobné predpoklady (zdravotné, osobnostné a morálne).

Práva a povinnosti osoby, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti:

• Vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa v rovnakom rozsahu, ako ju vykonávajú rodičia.
• Zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok len v bežných veciach.
• Rodičia vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
• Rodičia majú právo stýkať sa s dieťaťom.
• Vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu rozhodnutím súdu nezaniká.

Komu možno dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti (§ 46 zákona č. 36/2005 Z. z.):

• Do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
• Do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.

Zánik náhradnej osobnej starostlivosti (§ 47 zákona č. 36/2005 Z.

Ak zanikla náhradná osobná starostlivosť rozvodom manželov a rodičia dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, ponechať dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom na rozvod.

Ak jeden z manželov, ktorým bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zomrie, dieťa zostáva v náhradnej osobnej starostlivosti druhého manžela.

Ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodu smrti osoby, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo právoplatného rozhodnutia súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o dieťa.

Špecifické situácie a rozhodovanie súdu

Pri rozhodovaní o forme starostlivosti o dieťa súd vždy prihliada na najlepší záujem dieťaťa. Zohľadňuje sa jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilita budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa.

Častým javom je situácia, keď je dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi je určený styk s dieťaťom. Ak je styk otca s dieťaťom sporadický a dochádza k citovému odcudzeniu, otec sa môže domáhať zmeny súdneho rozhodnutia a zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Spoločná osobná starostlivosť a striedavá osobná starostlivosť súd uplatňuje ako dve rôzne formy rozhodnutia o starostlivosti o dieťa po rozvode alebo v prípade neformálnych vzťahov rodičov. Spoločná starostlivosť zaručuje rovnakú právomoc rodičov v rozhodovaní. Striedavá starostlivosť sa zameriava na rovnomerné rozdelenie času dieťaťa medzi oboma rodičmi. Výber medzi týmito formami závisí od schopnosti rodičov komunikovať, organizovať a zabezpečiť stabilitu pre dieťa.

tags: #osobna #starostlivost #o #dieta #podmienky