
Československá republika (ČSR) bola v medzivojnovom období konfrontovaná s mnohými výzvami, najmä so snahami o revíziu versailleského systému a s národnostnými problémami. V snahe zabezpečiť svoju existenciu a hranice sa ČSR orientovala na spoluprácu s Francúzskom, čo vyústilo do podpisu československo-francúzskej zmluvy. Táto zmluva mala zohrávať kľúčovú úlohu v systéme kolektívnej bezpečnosti, no jej účinnosť bola nakoniec obmedzená.
Po vzniku ČSR v roku 1918 sa jej hranice dohodli na konferencii vo Versailles. Pevnosť hraníc ČSR priamo závisela od pevnosti versailleského systému. ČSR bolo od začiatku mnohonárodnostným štátom a malo problémy so susednými štátmi, najmä s Maďarskom a Poľskom, ktoré vznášali územné požiadavky.
Po nástupe Hitlera k moci v roku 1933 sa situácia zmenila a ČSR sa snažilo o vytvorenie systému kolektívnej bezpečnosti. Cieľom československej zahraničnej politiky bolo usporiadať vzťahy so susedmi a posilniť medzinárodné postavenie republiky.
Revizionistické požiadavky Maďarska ohrozovali okrem ČSR aj Rumunsko a Juhosláviu. Preto tieto tri štáty v rokoch 1920-1921 uzavreli systém zmlúv o vzájomnej hospodárskej a vojenskej pomoci proti maďarským nárokom - Malú dohodu.
ČSR malo chladné vzťahy s Veľkou Britániou, ktorá podporovala požiadavky obnovy monarchie. Jednostranná orientácia na Francúzsko sa ČSR stala osudnou a viedla k nemilosti Veľkej Británie.
Prečítajte si tiež: Francúzska komédia o dedičstve
V januári 1924 podpísalo Československo s Francúzskom zmluvu o spojenectve a priateľstve. Táto zmluva mala byť základným kameňom systému kolektívnej bezpečnosti a zárukou bezpečnosti ČSR. Prílišná orientácia na Francúzsko sa však stala ČSR osudnou, lebo sa dostalo do nemilosti Veľkej Británie.
Konferencia v Locarne v roku 1925 znamenala garanciu západných hraníc Nemecka, ale expanzia na východ zostala možná. Francúzsko uzavrelo zmluvy s Poľskom a Československom, ktoré sľubovali vzájomnú vojenskú pomoc, čo malo kompenzovať neúspech v Locarne.
Československá zahraničná politika začala hľadať možnosti zblíženia so ZSSR. V roku 1935 ČSR podpísalo so ZSSR zmluvu o vzájomnej pomoci. Zmluvný systém Francúzsko-ČSR-ZSSR však mal obmedzenia, pretože pomoc zo strany ZSSR bola podmienená zásahom Francúzska.
Postoj Nemecka voči ČSR bol od začiatku nepriateľský. Likvidácia Československa bola jedným z hlavných cieľov Hitlerovej politiky. Hitler sa usiloval o medzinárodnú izoláciu Československa a využíval nepriateľstvo Maďarska a Poľska.
Hitler využíval nemecké národné menšiny na destabilizáciu ČSR. Sudetonemecká strana sa stala najsilnejšou politickou stranou v ČSR a jej vodca Konrad Henlein bol poslušným nástrojom Hitlera.
Prečítajte si tiež: Účinky Francúzskej Diéty
V septembri 1938 sa konala Mníchovská konferencia, na ktorej zástupcovia Nemecka, Talianska, Veľkej Británie a Francúzska rozhodli o osude ČSR bez účasti československých zástupcov. Československá vláda bola donútená prijať požiadavku odstúpenia pohraničných oblastí Nemecku.
Po Mníchovskej dohode nasledoval sled udalostí, ktoré viedli k zániku ČSR. Na Slovensku bola vyhlásená autonómia a neskôr Slovenská republika. V marci 1939 nemecké vojská okupovali české krajiny a vyhlásili Protektorát Čechy a Morava.
Počas druhej svetovej vojny, v decembri 1943, podpísal prezident v exile Edvard Beneš v Moskve so Sovietskym zväzom zmluvu o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci. Táto zmluva bola výsledkom Benešovho presvedčenia, že Západ zlyhal a že je potrebné hľadať iné geopolitické zabezpečenie v priestore medzi Nemeckom a Ruskom. Zmluva obsahovala záväzok vzájomnej pomoci a podpory vo vojne proti Nemecku a jeho spojencom. Beneš si najviac cenil štvrtý článok zmluvy o „tesnej a priateľskej spolupráci“ so ZSSR po vojne.
Československo-sovietska zmluva bola a dodnes je predmetom kontroverzií. Niektorí historici tvrdia, že Beneš sa touto zmluvou primkol k Sovietom a zaradil Československo medzi sovietske satelity. Iní historici zdôrazňujú, že Benešovo rozhodnutie vychádzalo zo skúsenosti z Mníchova a že v danej situácii nebolo iné reálne riešenie.
Prečítajte si tiež: Ako sa stať legionárom?
tags: #csr #francuzska #zmluva #história