
Problematika výrubu stromov je citlivá téma, ktorá sa dotýka ochrany prírody a krajiny. Keď vlastník pozemku nesúhlasí s výrubom stromu, môže vzniknúť spor. Táto situácia si vyžaduje právne riešenie, často formou žaloby o určenie súhlasu s výrubom stromu. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, s dôrazom na legislatívny rámec, postupy a aspekty, ktoré je potrebné zvážiť.
Ochrana prírody a krajiny je na Slovensku zakotvená v zákone č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody“). Tento zákon definuje základné pojmy, ustanovuje stupne ochrany, upravuje ochranu drevín a biotopov a stanovuje pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti ochrany prírody.
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky aktívne pracuje na zabezpečení účinnejšieho uplatňovania záujmov ochrany prírody a krajiny. Navrhované zmeny a doplnenia zákona o ochrane prírody majú za cieľ zabezpečiť, aby chránené územia plnili svoj účel v súlade s cieľmi ich ochrany. Dôraz sa kladie predovšetkým na národné parky, kde je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti.
Účinné uplatňovanie záujmov ochrany prírody a krajiny závisí od vytvorenia vhodných legislatívnych podmienok. Súčasný zákon v niektorých prípadoch neumožňuje v náležitej miere zabezpečiť ochranu chránených území pred ich poškodzovaním a ničením.
Podľa zákona o ochrane prírody je na výrub drevín vo väčšine prípadov potrebný súhlas orgánu ochrany prírody. Tento súhlas sa vyžaduje najmä v intraviláne obcí, v chránených územiach a na stromoch, ktoré majú významný krajinotvorný, ekologický alebo kultúrny význam.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku
Orgán ochrany prírody posudzuje žiadosť o výrub z hľadiska ochrany prírody a krajiny, pričom berie do úvahy najmä:
Ak vlastník pozemku alebo iná osoba, ktorá má právny záujem na výrube stromu, nesúhlasí s rozhodnutím orgánu ochrany prírody, ktorým sa súhlas s výrubom zamietol, alebo ak sa orgán ochrany prírody v stanovenej lehote nevyjadril, môže sa obrátiť na súd so žalobou o určenie súhlasu s výrubom stromu.
Žaloba o určenie súhlasu s výrubom stromu je právny prostriedok, ktorým sa žalobca domáha, aby súd rozhodol o tom, že súhlas s výrubom stromu je daný.
Žalobu o určenie súhlasu s výrubom stromu možno podať najmä v týchto prípadoch:
Žaloba o určenie súhlasu s výrubom stromu musí obsahovať:
Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok
Súd v konaní o žalobe o určenie súhlasu s výrubom stromu preskúma, či orgán ochrany prírody postupoval v súlade so zákonom a či jeho rozhodnutie je odôvodnené. Súd môže vykonať dokazovanie, napríklad výsluchom svedkov, obhliadkou na mieste alebo znaleckým posudkom.
Ak súd zistí, že orgán ochrany prírody zamietol žiadosť o výrub bezdôvodne alebo v rozpore so zákonom, žalobe vyhovie a rozhodne, že súhlas s výrubom stromu je daný. Ak súd zistí, že orgán ochrany prírody postupoval v súlade so zákonom a jeho rozhodnutie je odôvodnené, žalobu zamietne.
Pri podávaní žaloby o určenie súhlasu s výrubom stromu je dôležité zvážiť najmä tieto aspekty:
Je dôležité zohľadniť aj stavebný zákon č. 50/1976 Z. z., nakoľko výrub stromov môže súvisieť so stavebnou činnosťou. V prípade, že sa výrub stromu realizuje v súvislosti so stavbou, je potrebné dodržiavať aj postupy stanovené stavebným zákonom. Dňom 1. apríla 2025 nadobudol účinnosť zákon č. 25/2025 Z. z., ktorý priniesol zmeny v stavebnej legislatíve.
Slovenská republika je členským štátom Európskej únie, a preto je povinná dodržiavať aj právne predpisy EÚ v oblasti ochrany prírody. Ide najmä o smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (smernica o ochrane biotopov) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (smernica o ochrane vtáctva). Tieto smernice ukladajú členským štátom povinnosť zabezpečiť ochranu biotopov a druhov európskeho významu, čo sa môže dotknúť aj problematiky výrubu stromov.
Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov
Návrh zákona sa spolu s uplatnením zonácie národných parkov umožní, aby hospodárenie v lesných biotopoch bolo vykonávané výlučne takým spôsobom, ktorý pomôže zachovať a podporovať ich prirodzené ekologické funkcie, a nedochádzalo vo vlastnom území národných parkov k devastačným zásahom a procesom. Vzhľadom na potrebu regulácie náhodnej ťažby v chránených územiach, ktorej vykonávanie nebolo doposiaľ zásadným spôsobom regulované a mala devastačné účinky na predmet ochrany chránených území vrátane území Natura 2000, v ktorých má Slovenská republika ako členský štát Európskej únie povinnosť zabrániť poškodzovaniu a ničeniu biotopov, pre ktorých ochranu boli tieto územia vymedzené, určuje sa pre orgány ochrany prírody pôsobnosť túto činnosť obmedziť alebo určiť podmienky jej vykonania, ak si to vyžaduje predmet ochrany územia. V osobitných prípadoch, keď náhodnou ťažbou môže vzniknúť holina nad 0,3 ha, sa na vykonanie tejto činnosti bude vyžadovať súhlasné stanovisko organizácie ochrany prírody.
Dopĺňajú sa činnosti, vykonávanie ktorých je v území s druhým stupňom ochrany zakázané. Súčasne sa ustanovujú činnosti, vykonávanie ktorých podlieha súhlasu orgánu ochrany prírody v druhom stupni ochrany. Ustanovujú sa činnosti, vykonávanie ktorých je zakázané v treťom stupni ochrany, z dôvodu potreby ochrany lesných a trávnych biotopov európskeho významu a biotopov národného významu a vylúčenia nežiadúcich praktík pri ich obhospodarovaní v chránených územiach a ich ochranných pásmach. Nakoľko stavebná činnosť v územiach s tretím stupňom ochrany by mala byť povoľovaná len vo výnimočných prípadoch pri zohľadnení záujmov ochrany prírody a krajiny, existujúce obmedzenia týkajúce sa umiestňovania stavieb sa namiesto územia so štvrtým stupňom ochrany bude vzťahovať už na územie s tretím stupňom ochrany. Ustanovujú sa činnosti, vykonávanie ktorých vykonávanie je zakázané v štvrtom stupni ochrany, z dôvodu potreby ochrany lesných biotopov európskeho významu a biotopov národného významu a vylúčenia nežiadúcich praktík pri ich obhospodarovaní v chránených územiach a ich ochranných pásmach, ako aj z dôvodu ochrany druhov európskeho významu a druhov národného významu pred nežiadúcimi rušivými vplyvmi a z dôvodu eliminácie nežiadúceho šírenia nepôvodných druhov rastlín.
Definuje sa nová kategória chráneného územia - prírodný park. Navrhuje sa presun pôsobnosti na vyhlasovanie maloplošných chránených území z vlády Slovenskej republiky na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, resp. v prípade chránených areálov a prírodných pamiatok na okresné úrady v sídle kraja.