
Zmenka je obchodovateľný cenný papier a jeho podstatou je záväzok určitých osôb zaplatiť majiteľovi zmenky v určenom mieste a čase sumu určenú v zmenke. Ide o bezpodmienečný záväzok zmenkového dlžníka. Zmenky sú vydávané individuálne v listinnej forme a majú predovšetkým úverovú a platobnú funkciu. Z právneho hľadiska zmenky u nás upravuje zákon č. 191/1950 Zb. - Zmenkový a šekový zákon, ktorý vychádza zo ženevských zmenkových a šekových dohôd.Tento článok poskytuje komplexný pohľad na zmenku v slovenskom právnom prostredí, jej charakteristiky, druhy, náležitosti a procesy spojené s jej používaním. Cieľom je objasniť túto oblasť práva pre širokú verejnosť, od študentov po profesionálov.
Zmenka je cenný papier, ktorý predstavuje bezpodmienečný záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi (majiteľovi zmenky) určitú sumu peňazí v stanovenom čase a na stanovenom mieste. Je to prísne formálny cenný papier. Zmenka má predovšetkým úverovú a platobnú funkciu. Z právneho hľadiska sú zmenky na Slovensku upravené v Zmenkovom a šekovom zákone (zákon č. 191/1950 Zb.).
Zmenka plní niekoľko dôležitých funkcií v obchodnom styku:
Zmenky sa delia podľa rôznych kritérií:
Zmenka musí obsahovať zákonom predpísané náležitosti, inak nie je platná. Tieto náležitosti sú prísne stanovené Zmenkovým a šekovým zákonom.
Prečítajte si tiež: Účtovanie Cudzej Zmenky
Zmenkové úkony zahŕňajú spôsoby vystavovania a nakladania so zmenkami až po ich preplatenie.
Pre vystavovanie zmeniek sa väčšinou používajú predtlačené formuláre, na ktorých sú predtlačené predpísané údaje, aj keď ZZŠ nepredpisuje, ako konkrétne formálne má byť zmenka napísaná. Konkretizované sú len obsahové náležitosti.
Dôležité aspekty pri vystavovaní zmenky:
Ide o akceptáciu cudzej zmenky zmenečníkom (priamym zmenkovým dlžníkom). Uvádza sa na lícovej strane zmenky slovami „akceptované“, prípadne sa zmenečník len podpíše. Zmenečníkom sa zvyčajne stáva osoba, ktorá má voči vystaviteľovi nejaký predchádzajúci záväzok, a preto akceptovanú cudziu zmenku vo svojom účtovníctve zaúčtuje ako zmenku na úhradu, t. j.
Vystaviteľ zmenky nemôže sám zaviazať trasáta, aby platil zo zmenky. Zaviazať sa môže len trasát sám, a to prejavením svojej vôle písomne na zmenke, t. j. prijatím - akceptom. Akceptom prijíma trasát zmenkový záväzok za zaplatenie zmenky pri jej splatnosti. Akcept musí byť bezpodmienečný, trasát ho však môže obmedziť na časť zmenkovej sumy. Majiteľ zmenky môže zmenku až do jej splatnosti predložiť trasátovi k akceptu. Zákon predpisuje, že zmenka musí byť predložená trasátovi v mieste jeho bydliska. Spravidla vystaviteľ zasiela zmenku trasátovi so žiadosťou o akcept a vrátenie zmenky.
Prečítajte si tiež: Ako správne použiť cudziu zmenku
Je to ručenie tretej osoby za záväzok zo zmenky. Vyznačuje sa na lícovej strane zmenky slovami „per aval“ alebo „ručiteľ“ s podpisom. Aj samotný podpis zakladá ručenie. Ručiteľ je zmenkovo zaviazaný tak ako ten, za koho sa zaručil. Ručiteľom (avalistom) môže byť ktorákoľvek osoba okrem vystaviteľa pri vlastnej zmenke a zmenečníka pri cudzej zmenke. Rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o zmenečnom ručení (§§ 30 až 32); v prípade § 31 ods.
Zmenka je zo zákona dlžnícky CP vystavený na rad. Veriteľ (remitent) ako prvý majiteľ zmenky môže zmenku a práva z nej previesť na inú osobu rubopisom (indosamentom, pôvodne „in dosso“). Ide o písomný prevod zmenky na inú osobu napísaný na rube zmenky (odtiaľ rubopis). Vyznačuje sa na zadnej stane zmenky písomne napr. slovami „za mňa na rad X Y…“ a podpisom toho, kto zmenku prevádza (idosant). Zmenka sa indosatárovi aj fyzicky odovzdá. Indosovaním sa zmenka dostáva do obehu, stáva sa obeživom, platidlom. Rubopisom - indosamentom, sa prevádzajú všetky práva vyplývajúce zo zmenky.
Funkcie indosamentu sú:
Jeho formy môžu byť rôzne:
Pri indosovaní zmenky je pre indosanta dôležité si uvedomiť, že zodpovedá za zaplatenie zmenky všetkým osobám, ktoré sa na zmenku podpísali po ňom, t. j. tým, na ktorých bude zmenka následne prevedená.
Prečítajte si tiež: Definícia cudzej zmenky
Dôvody prevodu zmenky sú: predaj zmenky banke (eskont zmenky), odovzdanie zmenky banke na obstaranie platby, prevod zmenky na ďalšieho veriteľa (cézia) - ním možno previesť napr. rekta zmenku (t. j. zmenku, v ktorej vystaviteľ výslovne uviedol „nie na rad“)
Zmenky sa platia zásadne v hotovosti. Najbežnejší spôsob zaplatenia zmenkovej sumy je jej vyplatenie majiteľovi zmenky. Osobe, ktorá zmenku zaplatila, vzniká nárok na vydanie zmenky, pričom sa na nej vyznačí dátum zaplatenia. Zmenková suma môže byť zaplatená čiastočne, čo sa na zmenke vyznačí. Zmenka sa v tom prípade nevydá, ale sa vystaví potvrdenie o čiastočnom platení. Zmenka sa so súhlasom veriteľa môže prolongovať, čo sa na zmenke vyznačí.
Zmenku splatnú v určitý deň alebo určitý čas po dátume vystavenia, alebo po videní musí majiteľ predložiť na zaplatenie v deň splatnosti, alebo v priebehu dvoch nasledujúcich pracovných dní. Majiteľ predkladá cudziu zmenku trasátovi alebo ručiteľovi, vlastnú zmenku vystaviteľovi alebo ručiteľovi. Zmenka splatná na videnie musí byť predložená na platenie do jedného roka od dátumu vystavenia, ak vystaviteľ alebo indosanti neurčili niečo iné. Majiteľ musí zmenku predložiť v rámci úradných hodín v platobnom mieste trasátovi, resp.
Trasát môže pri platení zmenky žiadať, aby mu bola vydaná zmenka spolu s potvrdením majiteľa o zaplatení. Trasát má právo uskutočniť čiastočnú platbu a požadovať o tom potvrdenie. Majiteľ nesmie čiastočnú platbu odmietnuť. Ak zmenku zaplatil trasát, zmenkový dlh zaniká. Ak zmenku zaplatil vystaviteľ alebo indosant, zmenkový dlh zostáva zachovaný a ten, čo zaplatil, má právo na postih pre neplatenie. Majiteľ zmenky nie je povinný prijať platbu pred splatnosťou zmenky. Prolongácia zmenky je predĺženie termínu splatnosti zmenky vystavením a akceptom novej zmenky alebo prečiarknutím pôvodnej splatnosti a uvedením novej splatnosti spolu s podpisom vystaviteľa. Prolongáciou zmenky poskytuje vystaviteľ trasátovi odloženie platby. Po vystavení a akceptovaní (príp. avalovaní) novej zmenky vráti vystaviteľ pôvodnú akceptovanú zmenku trasátovi. Všetky náklady, ktoré vznikli prolongáciou zmenky, poplatky bánk alebo dane, nesie trasát.
Miesto platenia je to, ktoré je na zmenke určené. Ak nie je osobitne určené, platí, že miestom platenia je miesto vystavenia. Majiteľ predkladá zmenku na preplatenie v platobný deň alebo v jednom z dvoch nasledujúcich pracovných dní po platobnom dni. Majiteľ nesmie odmietnuť čiastočné platenie zo zmenky. Zmenkový dlžník má právo, aby mu bolo vydané potvrdenie o čiastočnej platbe zmenky. Ak je zmenka platená predo dňom splatnosti, majiteľ nie je povinný platbu prijať. Zmenečník, ktorý platí pred splatnosťou tak koná na vlastné nebezpečenstvo. Ak nie je splatná zmenka predložená zmenkovému dlžníkovi na preplatenie, môže dlžník zložiť zmenkovú sumu na príslušnom súde na náklady a riziko majiteľa zmenky.
Úročenie zmenkovej sumy je možné len u zmenky zročnej na videnie (vistazmenka) alebo určitý čas po videní (termínová vistazmenka). U týchto zmeniek nie je známe, kedy bude zmenka zaplatená. Úročenie sa vykonáva uvedením úrokovej miery na zmenke tzv. úrokovou doložkou. V zmenke splatnej po predložení(vistazmenka) alebo na určitý čas po predložení (termínová vistazmenka) môže vystaviteľ ustanoviť úročenie zmenkovej sumy. U týchto zmeniek nie je známe, kedy bude zmenka zaplatená. Úrokovú mieru treba uviesť v zmenke úrokovou doložkou. Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Znamená možnosť, aby vystaviteľ, indosant alebo zmenkový ručiteľ uviedli na zmenke osobu, ktorá má v núdzi zmenku prijať alebo zaplatiť. Uvedenie tejto osoby znamená, že zmenka môže byť prijatá alebo zaplatená na česť ktoréhokoľvek postihnutého dlžníka. Ten, kto zmenku prijal alebo zaplatil na česť, oznámi túto skutočnosť do dvoch pracovných dní osobe, v prospech ktorej tak urobil. Platenie pre česť musí zahrnovať celú peňažnú sumu, ktorú by inak musel zaplatiť poctený. Toto platenie sa na zmenke potvrdí a zároveň sa uvedie, pre koho sa stala táto česť. Čestný platiteľ zmenky nadobúda práva zo zmenky voči poctenému a rovnako tiež voči osobám, ktoré sú mu zmenkovo zaviazané. Ak sa ponúka niekoľko platení pre česť, má prednosť to, ktorým sa oslobodí od záväzku najviac osôb.
Ak nedošlo k zaplateniu zmenky, môže jej majiteľ pri splatnosti vykonať postih proti zmenkovému dlžníkovi, indosantom, vystaviteľovi, prípadne voči ďalším osobám, ktoré sú zmenkovými dlžníkmi. Obdobne môže majiteľ zmenky postupovať aj pred splatnosťou, ak bolo jej prijatie úplne alebo čiastočne odmietnuté. Majiteľ zmenky môže žiadať plnenie od vystaviteľa, trasáta, indosanta alebo ručiteľa, alebo od niekoľkých z nich, alebo od všetkých dohromady, a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali. Pri postihu môže majiteľ zmenky žiadať: zmenkovú sumu alebo sumu, ktorú zaplatil, úroky vo výške 6 % odo dňa splatnosti, náklady protestu, podaných správ a iné náklady, províziu vo výške maximálne 1/3 % zmenkovej sumy.
Odmietnutie prijatia alebo platenia zmenky zmenkovým dlžníkom musí byť zabezpečené verejnou listinou, t. j. protestom. Protest je verejná listina, ktorá potvrdzuje, že zmenka bola predložená v správnom čase a na správnom mieste k akceptu alebo plateniu bez toho, aby bola akceptovaná alebo zaplatená. Príslušným protestným orgánom je u nás notár, súd alebo miestny úrad. Ak zmenka nie je protestovaná včas, stráca majiteľ zmenky svoje nároky voči všetkým zúčastneným stranám okrem hlavného dlžníka (t. j. vystaviteľa pri vlastnej zmenke a trasáta pri cudzej zmenke) a ich ručiteľov. Náklad protestu nesie ten, kto ho žiadal.
Protest pre neprijatie musí byť urobený v lehotách určených pre predloženie na prijatie. Ak bola podľa § 24 ods. Protest pre neplatenie musí byť urobený, ak ide o zmenku sročnú určitého dňa alebo v určitý čas po dáte vystavenia alebo po videní, v niektorý zo dvoch pracovných dní, nasledujúcich po dni sročnosti.
Majiteľ musí dať zprávu o odopretí prijatia alebo o odopretí zaplatenia svojmu indosantovi a vystaviteľovi do štyroch pracovných dní nasledujúcich po dni protestu alebo pri doložke „bez trov“ po dni predloženia. Každý indosant musí do dvoch pracovných dní potom, keď dostal zprávu, upovedomiť svojho indosanta o zpráve, ktorú dostal, a oznámiť mu mená a adresy tých, ktorí predtým podali zprávu, a tak ďalej radom až k vystaviteľovi. Kto je povinný dať zprávu, musí dokázať, že ju dal v predpísanej lehote.
Doložka neoslobodzuje majiteľa od povinnosti zmenku včas predložiť a dať potrebné zprávy. Doložka pripojená vystaviteľom je účinná proti všetkým osobám, ktoré sa podpísaly na zmenke; doložka pripojená indosantom alebo zmenečným ručiteľom je účinná len proti nim. Ak dá majiteľ urobiť protest nehľadiac na doložku pripojenú vystaviteľom, idú trovy na jeho vrub.
Ak sa vykoná postih pred sročnosťou, odpočítajú sa od zmenkovej sumy úroky za medzidobie.
Ak vystaví návratnú zmenku majiteľ, určí sa jej zmenková suma podľa kurzu zmenky na videnie, vystavenej z platobného miesta pôvodnej zmenky na miesto bydliska postihového dlžníka.
Pri zmenkách na videnie alebo na určitý čas po videní počíta sa tridsaťdňová lehota odo dňa, ktorého majiteľ dal svojmu indosantovi zprávu, že nastala vyššia moc; túto zprávu možno dať už pred uplynutím lehoty na predloženie.
Každý majiteľ zmenky, v ktorej nie je udané, že bola vystavená v jedinom rovnopise, môže sa domáhať, aby mu na jeho trovy boly vydané ďalšie rovnopisy. Ak bol zaplatený jeden rovnopis, zanikajú práva zo všetkých rovnopisov, aj keď v nich nie je ustanovené, že zaplatením jedného rovnopisu strácajú ostatné platnosť. Kto zašle jeden rovnopis na prijatie, musí v ostatných rovnopisoch udať meno osoby, ktorá má rovnopis zaslaný na prijatie.
V odpise musí byť presne opakovaný text prvopisu s indosamentmi a so všetkými ostatnými doložkami v ňom uvedenými. V odpise musí byť označená osoba, ktorá má prvopis.
Ak sa zmenka stane sročnou v deň pracovného pokoja, možno sa domáhať zaplatenia až v najbližší pracovný deň. Ak pripadne posledný deň lehoty, v ktorej sa má stať niektorý z týchto úkonov, na deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota až do budúceho pracovného dňa.
Spôsobilosť osoby zmenečne sa zaväzovať spravuje sa právom štátu, ktorého je príslušníkom.
Neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené tak, že niekto podpíše meno zastúpenej osoby. Zmocnenie na podpis zmenky alebo šeku musí byť písomné.
Ak prekážajú včasnému úkonu, ktorý je v cudzine potrebný na uplatnenie alebo na zachovanie zmenkových alebo šekových práv, právne ustanovenia tam vydané (čl. I § 54 a čl. II § 48), môže byť vládnym nariadením ustanovené, že zmenkové a šekové práva trvajú napriek tomu ďalej, ak sa úkon vykoná bezodkladne po tom, keď prekážka prestane.
Spory zo zmeniek rozhodujú, rovnako ako pri šekoch, vždy krajské súdy v skrátenom súdnom konaní. Zmenková žaloba by mala obsahovať nasledovné náležitosti:
Majiteľ zmenky nemusí súdu dokazovať dôvod vystavenia zmenky a svoje právo na zaplatenie zmenky. Na základe žaloby bez vypočutia dlžníka súd bez meškania vydá platobný rozkaz. Všetky námietky musí vzniesť žalovaný do 3 dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Ak dlžník neuplatnil námietky do 3 dní, musí zaplatiť zmenkový záväzok. Proti rozkazu, ktorý nadobudol právnu moc, sa nemožno odvolať.
Bianko zmenka je cenný papier vystavený v zákonom definovanej forme. Obsahuje sľub vystaviteľa bianko zmenky, teda dlžníka, že veriteľovi zaplatí peniaze. Bianko zmenka však znamená, že niektoré údaje nie sú vyplnené. Môže to byť napríklad dátum splatnosti alebo zmenková suma, a tak sa bianko zmenka stáva platnou až vo chvíli, keď sa chýbajúce údaje vyplnia. Najčastejšie sa s bianko zmenkou môžete stretnúť pri úveroch a pôžičke v bankách. Pri zmluvách o úvere platí, že ak dlžník svoj dlh uhrádza v mesačných splátkach, výška istiny sa postupne zvyšuje. Banka preto nie je schopná vystaviť zmenku v určitej sume, pretože nie je isté, v akej výške a kedy bude dlh splatný. Bianko zmenka nie je platná, pokiaľ nie je vyplnená. Bianko zmenka spolu so zmluvou alebo splnomocnením o vypĺňacom práve k bianko zmenke zaručuje, že sa do zmluvy doplní vždy aktuálna výška sumy a dátum na základe zmluvy, ktorá určuje podmienky vyplnenia zmenky.