
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach nároku na nemocenské dávky v prípade práceneschopnosti (PN), ktorá trvá menej ako 26 týždňov pred prvou PN. Zameriava sa na rôzne aspekty, vrátane podmienok nároku, výpočtu dávok, povinností zamestnávateľa a zamestnanca, ako aj špecifických situácií, ktoré môžu nastať.
Dočasná práceneschopnosť (PN) je obdobie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas tohto obdobia má zamestnanec nárok na finančné dávky, ktoré mu pomáhajú preklenúť stratu príjmu. Tento článok sa zameriava na situácie, kedy PN trvá menej ako 26 týždňov predchádzajúcej PN a aké podmienky musia byť splnené pre nárok na nemocenské dávky.
Počas prvých 10 kalendárnych dní trvania PN alebo nariadeného karanténneho opatrenia má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa. Podmienkou je, že za toto obdobie nemá príjem za prácu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ zamestnanca na nemocenské poistenie. Nárok na náhradu príjmu má za 9 kalendárnych dní, napriek tomu, že vynechal v práci kvôli PN iba jeden deň.
Od 11. dňa PN má zamestnanec nárok na nemocenské dávky, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa. Podmienkou nároku na nemocenské je trvanie nemocenského poistenia (NP) alebo po jeho zániku v ochrannej lehote.
Ochranná lehota po zániku poistenia je 7 dní. Ak poistenec bol NP menej ako 7 dní, ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Ak poistenkyni poistenie zaniklo v období tehotenstva, ochranná lehota je 8 mesiacov. Ochranná lehota nevzniká pri prerušení poistenia.
Prečítajte si tiež: Ďalšia diagnóza a dôchodok
Podmienkou nároku na materské je získanie 270 dní NP v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.
Výška nemocenského v prvých troch dňoch trvania PN je 25% denného vymeriavacieho základu (DVZ), v ďalšie dni 55% DVZ. Nemocenské sa poskytuje za kalendárne dni.
Podporné obdobie je 52 týždňov od vzniku PN. Skracuje sa o obdobia predchádzajúcich PN v období 52 týždňov pred vznikom PN. Toto skrátenie sa nerealizuje, ak PN bola z dôvodu nariadeného karanténneho opatrenia, alebo ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od poslednej PN.
Pre určenie denného vymeriavacieho základu (DVZ) je potrebné zistiť rozhodujúce obdobie. Rozhodujúce obdobie sa zisťuje ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Ak dôvod vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia.
Ak poistenie (zamestnanie) trvá minimálne od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka, rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok. Ak poistenie vzniklo po 1. januári, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
Prečítajte si tiež: Práceneschopnosť: Komplexný sprievodca
DVZ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Odpočítajú sa dni, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na NP a obdobia prerušenia poistného. DVZ pre nemocenské dávky sa zaokrúhľuje sa na 4 desatinné miesta nahor.
Maximálny DVZ je limitovaný a vypočítava sa z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu.
Zamestnávateľ je povinný oznámiť Sociálnej poisťovni vznik a koniec PN a OČR v hromadnom oznámení, pričom sa použije kód 1O. Termín na oznámenie je do konca nasledujúceho mesiaca.
Zamestnanec je povinný predložiť zamestnávateľovi doklad o PN a dodržiavať liečebný režim. V prípade, že PN trvá dlhšie ako 10 dní, zamestnanec predkladá zamestnávateľovi žiadosť o nemocenské.
Zamestnanec pracujúci na dohodu, ktorý je nemocensky poistený (s pravidelným príjmom, nie DoBPŠ, nie dôchodca a pod.) má v prípade PN nárok na náhradu príjmu aj na nemocenské, taktiež mu vzniká nárok na ošetrovné a materské za rovnakých podmienok ako u zamestnanca v pracovnom pomere.
Prečítajte si tiež: Predávajúci a viazanosť
Ak je zamestnanec súčasne štatutárom, práceneschopnosť sa posudzuje v každom právnom vzťahu osobitne. Ak má vystavenú PN iba pre pracovný pomer, táto neplatí pre iný právny vzťah.
Materská dovolenka je voľno, ktoré poskytuje zamestnávateľ na základe Zákonníka práce. Materské je dávka zo sociálneho poistenia. Môže sa navzájom prekrývať s poberaním materského, ale neplatí to tak vždy.
Od 1. januára 2026 platia nové pravidlá pre SZČO a dobrovoľne poistené osoby (DPO) v oblasti sociálneho poistenia. Zvyšuje sa minimálny vymeriavací základ a menia sa podmienky vzniku a zániku povinného poistenia. Zamestnanci a zamestnávatelia budú platiť poistné na sociálne poistenie v závislosti od dosiahnutých príjmov aj v období práceneschopnosti, poberania materského alebo ošetrovného.
Od 1. januára 2023 je pre lekárov povinné vystavovanie PN elektronicky (ePN). V Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Zamestnávateľovi oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby.
Počas PN sa vykonávajú kontroly dodržiavania liečebného režimu. Kontrola sa vykonáva v byte alebo dome dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom. V prípade porušenia liečebného režimu môže poistenec stratiť nárok na výplatu nemocenskej dávky.