Invalidný dôchodca a živnosť: Podmienky a možnosti

Nepriaznivý zdravotný stav môže výrazne znevýhodňovať jednotlivca v pracovnom živote. Na Slovensku existujú rôzne formy podpory zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím, ktorých cieľom je vyrovnať toto znevýhodnenie. Tento článok sa zameriava na podmienky podnikania (živnosti) pre poberateľov invalidného dôchodku, s dôrazom na ich práva, povinnosti a dostupné formy podpory.

Definícia zdravotného postihnutia v pracovnom práve

Je dôležité rozlišovať medzi rôznymi pojmami súvisiacimi so zdravotným postihnutím. V pracovnom práve sa za občana so zdravotným postihnutím považuje osoba, ktorej Sociálna poisťovňa priznala invalidný dôchodok, teda osoba s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Toto je odlišné od osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), ktorá má preukaz ŤZP vydaný úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Osoba s ŤZP môže byť zároveň aj invalidná, ale nie je to nevyhnutné.

Zamestnávanie a podnikanie poberateľov invalidného dôchodku

Poberatelia invalidného dôchodku majú možnosť pracovať alebo podnikať bez obmedzení. Poberanie invalidného dôchodku nie je prekážkou pre výkon zárobkovej činnosti, a teda im dôchodok nebude odobratý ani krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania môžu zdravotne postihnutým osobám pomáhať špecializované agentúry podporovaného zamestnávania.

Povinnosti zamestnávateľov a výhody zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

Občan so zdravotným postihnutím je považovaný za znevýhodneného uchádzača o zamestnanie. Zamestnávatelia s viac ako 20 zamestnancami majú povinnosť zamestnávať zdravotne postihnutých v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %) sa počíta ako traja zamestnanci. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, je povinný raz ročne zaplatiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí za každého chýbajúceho zamestnanca so zdravotným postihnutím.

Zamestnávanie zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa výhodné aj z hľadiska odvodov do zdravotnej poisťovne. Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, teda 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok

Zmeny v preddavkoch na zdravotné poistenie pre SZČO od roku 2025

Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:

  • 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia.
  • 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím.

Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.

Chránené dielne a chránené pracoviská

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky:

  • Sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím.
  • Zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov.

Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.

Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku

Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.

Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste.

Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

Pracovný asistent

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Prečítajte si tiež: Podmienky splátkového predaja pri invalidnom dôchodku

Úľavy pre zdravotne postihnutých podnikateľov

Aj ľudia so zdravotným obmedzením majú pri podnikaní rovnaké práva, ako všetci ostatní. Nakoľko majú však svoju situáciu sťaženú svojím zdravotným stavom, existujú pre nich určité zákonom ustanovené úľavy.

Na to, aby bola samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) so zdravotným postihnutím uznaná za osobu so zdravotným postihnutím, ktorá si môže uplatniť zákonné zvýhodnenia, potrebuje rozhodnutie od Sociálnej poisťovne o poklese schopnosti vykonávať činnosť a miere zníženej pracovnej schopnosti.

Osoby so zdravotným postihnutím majú tak isto ako ostatné samostatne zárobkovo činné osoby od prvého dňa získania oprávnenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti povinnosť sa registrovať v zdravotnej poisťovni. Na základe predloženia potvrdenia o zníženej pracovnej schopnosti sa následne znižuje percento odvodu do zdravotnej poisťovne. Percento odvodu do zdravotnej poisťovne zdravotne postihnutej SZČO sa od 1.1.2024 mení na 7,5 %. Do podania prvého daňového priznania takáto SZČO platí najnižšie odvody z minimálneho vymeriavacieho základu. Minimálny vymeriavací základ na zdravotné poistenie od 1.1.2025 bude 715 EUR a minimálna výška odvodu (preddavku) je 107,25 € (v prípade SZČO so zdravotným postihnutím je to suma vo výške 53,62 €). Znížená sadzba poistného pre osoby so zdravotným postihnutím sa pritom uplatní v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola táto osoba považovaná za osobu so zdravotným postihnutím aspoň jeden deň.

Od 1.1.2008 už neplatí oslobodenie platenia odvodov do Sociálnej poisťovne pre zdravotne postihnuté osoby. Zdravotne postihnuté SZČO sú tak povinné odvádzať odvody do Sociálnej poisťovne v rovnakej výške ako SZČO bez zdravotného postihnutia. Odvody do Sociálnej poisťovne začínajú povinne platiť po podaní prvého daňového priznania k dani z príjmov a prekročení výšky zdaniteľných príjmov stanovených pre povinne nemocensky poistené osoby. Sociálne odvody musí SZČO platiť od 1. júla aktuálneho roku v prípade, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahla príjmy prekračujúce hranicu stanovenú zákonom. V praxi pritom ide o 12-násobok minimálneho mesačného vymeriavacieho základu pre dané obdobie.

Zmeny vo výške odvodov budú po novom rozdelené do dvoch skupín SZČO:

  • prvú skupinu tvoria SZČO, ktoré za rok 2023 dosiahli príjmy vo výške minimálne 7 824 €, a tým im vznikla povinnosť platiť odvody v období od 1. júla 2024 - 30. júna 2025,
  • druhú skupinu tvoria SZČO, ktoré za rok 2024 dosiahli príjmy vo výške minimálne 8 580 €, a tým im vznikla povinnosť platiť odvody v období od 1. júla 2025 - 30. júna 2026.

Uvedené dátumy platia, ak daňovník podával daňové priznanie v riadnej lehote do 31. marca. V prípade predĺženia lehoty na podanie daňového priznania sa interval mení od 1. októbra - 30. septembra.

Odvody do Sociálnej poisťovne sú podľa nových pravidiel ohraničené hornou aj dolnou hranicou. Presné limity sa vypočítajú podľa minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu. S ohľadom na skutočnosť, že obe hodnoty sa menia vždy na začiatku nového kalendárneho roku, tak k 1. januáru 2025 sa budú opäť prepočítavať. Kľúčovou hodnotou je pritom priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR spred dvoch rokov. V roku 2025 sa odrážať od sumy 1 430 €, ktorá tvorila priemernej mesačnej mzdy z roku 2023. Z tejto hodnoty vypočítanej Štatistickým úradom SR sa následne vypočíta minimálny a maximálny vymeriavací základ platný pre rok 2024.

Sumu 1 430 € možno:

  • vydeliť 2 pre minimálny vymeriavací základ: 1 430 € / 2 = 715 €,
  • vynásobiť 7 pre maximálny vymeriavací základ: 1 430 € x 7 = 10 010 €.

Následne sa vypočíta z uvedených vymeriavacích základov 33,15 %, čím získame minimálne a maximálne odvody do Sociálnej poisťovne. Sumy platné pre rok 2025 sú nasledovné:

  • minimálne mesačné odvody - 33,15 % z 715 € = 237,02 €,
  • maximálne mesačné odvody - 33,15 % z 10 010 € = 3 318,31 €.

Pritom platí, že ak je vymeriavací základ vyšší ako 715 € a nižší alebo rovný 10 010 €, mesačné odvody budú vo výške 33,15 % z danej sumy.

Príspevok na asistenta

Ak je živnostník, prípadne iná samostatne zárobkovo činná osoba, zdravotne postihnutá, má nárok na príspevok pre pracovného asistenta. Takýto nárok sa môže týkať aj ktoréhokoľvek zamestnaného človeka so zdravotným postihnutím, ktorého práca si vyžaduje prítomnosť ďalšej osoby. Príspevok sa poskytuje mesačne najmenej vo výške 41 % a najviac vo výške 70 % celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa uzatvára dohoda, t. j. od 1. 1. 2024 je výška príspevku od 772,28 eur do 1 1318,53 eur/mesiac na činnosť jedného pracovného asistenta počas trvania:

  • pracovného pomeru zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím alebo zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorí sú v priamej starostlivosti pracovného asistenta,
  • prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti osobou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím.

Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnávateľom, ktorý zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, alebo medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len ako „úrad“ alebo ako „UPSVaR“) a samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím. Príspevok poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode občan so zdravotným postihnutím vykonáva prácu alebo prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím, uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti, pričom jedno vyhotovenie zmluvy alebo jej kópiu, je povinná predložiť príslušnému úradu.

Príspevok na prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti

Príspevok je určený občanom so zdravotným postihnutím, ktorí majú predpoklady riešiť svoje pracovné uplatnenie samozamestnaním. Úrad môže poskytnúť príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zamestnávateľovi, ktorý na zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku prijme do pracovného pomeru občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada.

Príspevok sa poskytuje na úhradu časti nákladov na zriadenie pracovného miesta pre občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku. Za náklady na zriadenie pracovného miesta sa považujú náklady, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie vykonávania pracovnej činnosti občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce a súvisia so zriadením tohto pracovného miesta. Príspevok sa neposkytuje na úhradu celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, ktorý bol prijatý na zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránené pracovisko.

Výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku je v okresoch s priemerným podielom disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku:

  • nižším alebo rovnakým ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, najviac 4,8-násobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, od 1. 1. 2024 je výška príspevku 9 041,37 EUR.
  • vyšším ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, najviac 5,2-násobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje. od 1. 1. 2024 je výška príspevku 9 794,82 EUR.

Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnávateľom. Príspevok poskytuje zamestnávateľovi úrad, v ktorého územnom obvode sa zriadi chránená dielňa alebo chránené pracovisko. Súčasťou žiadosti o poskytnutie príspevku je podnikateľský zámer a kalkulácia predpokladaných nákladov na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Príspevok sa poskytuje do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov preukazujúcich vynaložené náklady. Tieto doklady je zamestnávateľ povinný predložiť najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku.

Dôležité upozornenie: Zamestnávateľ, ktorému bol poskytnutý príspevok, je povinný zachovať zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku najmenej dva roky. Vzhľadom na skutočnosť, že na poskytnutie príspevku podľa § 56 zákona o službách zamestnanosti nie je právny nárok, kompletnej a úplnej žiadosti o poskytnutie príspevku, spolu s náležitými prílohami môže byť vyhovené až po procese posúdenia vo výbore pre otázky zamestnanosti úradu.

Používanie pokladnice e-kasa klient fyzickou osobou s ŤZP

Povinnosť používať pokladnicu e-kasa klient nevzniká v prípade, ak činnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby spadá do výnimiek podľa § 3 ods. 2 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov.

Medzi výnimkami z povinnosti používania pokladnice e-kasa klient je aj fyzická osoba ŤZP, ktorý disponuje s preukazom ŤZP. Dôležité je však upozorniť, že túto výnimku nemožno v praxi uplatniť, ak za takúto osobu prijíma tržbu fyzická osoba, ktorá nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (uvedené platí od 1.1.2018).

To znamená, že podnikateľovi, ktorý je fyzickou osobou ŤZP, nevzniká povinnosť používať pri predaji tovaru alebo poskytovaní vymedzenej služby pokladnicu e-kasa klient. Ako potvrdenie mu postačuje preukaz ŤZP alebo úradne osvedčená fotokópia, ktorými sa preukáže na predajnom mieste. Zároveň má však takýto podnikateľ povinnosť na každom predajnom mieste sprístupniť oznámenie, v ktorom uvedie, že nie je povinný na účely zákona o ERP používať pokladnicu e-kasa klient.

Výnimku si nemôžu uplatniť ani zamestnávateľ (FO), ktorý nie je držiteľom preukazu ŤZP, avšak jeho zamestnanci sú držiteľmi preukazu ŤZP. Výnimku z povinnosti používania Pokladnice e-kasa klient nie je možné uplatniť ani u právnickej osoby, a to ani vtedy, ak by konateľ bol fyzickou osobou ŤZP (preukaz ŤZP sa vydáva iba fyzickej osobe). Výnimka sa bude uplatňovať len vtedy, ak podnikateľ a aj zamestnanec budú držiteľmi preukazu ŤZP.

tags: #invalidný #dôchodca #a #živnosť #podmienky