Dôsledky viazanosti predávajúceho na 3 roky

Článok sa zaoberá problematikou viazanosti predávajúceho, najmä v kontexte dominantného postavenia a s tým spojených dôsledkov, ako aj otázkami premlčania a výhrady vlastníckeho práva.

Zneužívanie dominantného postavenia predávajúcim

Dominantné postavenie, definované ako pozícia ekonomickej sily umožňujúca podnikateľovi správať sa nezávisle od konkurentov, zákazníkov a spotrebiteľov, môže mať podnikateľ na strane predávajúceho, ale aj kupujúceho.

Definícia dominancie a jej preukazovanie

Dominancia sa prejavuje v schopnosti podnikateľa dlhodobo zvyšovať ceny nad konkurenčnú úroveň bez výraznejšej straty z objemu predaja. Pri určovaní dominancie sa najskôr definujú relevantné trhy podľa miery dopytovej a ponukovej substitúcie. Konkurenčný tlak môžu vyvíjať existujúci alebo potenciálni konkurenti, ale aj dodávatelia a odberatelia. Ak je podiel podnikateľa na relevantnom trhu nižší ako 40 %, je dominancia na trhu nepravdepodobná.

Zneužívanie dominancie a jeho formy

Zneužívanie dominantného postavenia je zakázané a skúma sa ex post. Môže mať formu vylučovacích (obmedzenie alebo vylúčenie konkurentov z trhu) alebo vykorisťovateľských praktík (zníženie spotrebiteľského prospechu). Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže (ďalej len „úrad“) je oprávnený zasiahnuť v prípade podozrenia na možné zneužívanie dominantného postavenia v ktoromkoľvek sektore.

Medzi zakázané praktiky patrí neposkytnutie prístupu k sieti, infraštruktúre, uplatňovanie predátorských cien, obmedzením odbytu, uplatňovaním praktiky stláčania marže, ale aj diskrimináciou.

Prečítajte si tiež: Kataster nehnuteľností

Odôvodnenie správania dominantného podnikateľa

Podnikatelia v dominantnom postavení môžu svoje správanie zdôvodniť, napríklad preukázaním, že ich správanie je objektívne nevyhnutné alebo má pozitívny vplyv na efektivitu.

Neprimeraná cena a jej preukazovanie

K zneužitiu dominantného postavenia dochádza, keď podnikateľ v dominantnom postavení vyžaduje neprimerané poplatky za svoje služby. Na preukazovanie neprimeraných cien sa používa tzv. nákladová metóda, kde sa porovnávajú náklady na výrobu produktu s jeho aktuálnou cenou. Ekonomická hodnota produktu môže byť zistená aj porovnaním s cenami identických, resp. porovnateľných produktov.

Príklad z praxe

Úrad sa zaoberal praktikou neprimeranej ceny v prípade ZSE Distribúcia, a.s., ktorá účtovala neprimerane vysoký poplatok za vykonanie nadštandardného odpočtu registrov elektromera.

Zľavy a predátorské správanie

K naplneniu zneužívania dominantného postavenia môže dôjsť tiež poskytovaním zliav, ktoré nevyjadrujú primeraný vzťah k úsporám nákladov predávajúceho. Jednou zo zakázaných cenových praktík je aj predátorské správanie, kedy dominantný podnikateľ si v priebehu určitého obdobia udržuje ceny pod úrovňou svojich nákladov.

Premlčanie v novom Občianskom zákonníku

Nový Občiansky zákonník, ktorý je v legislatívnom procese, navrhuje zjednodušenie právnej úpravy premlčania zjednotením režimu občianskoprávneho a obchodnoprávneho premlčania vrátane premlčacích lehôt.

Prečítajte si tiež: Všetko o kúpnej zmluve

Predmet premlčania - nároky

Premlčaniu budú podliehať len majetkové nároky a nároky, o ktorých to ustanoví zákon. Nový Občiansky zákonník považuje nárok za právo domáhať sa plnenia zo záväzku.

Všeobecná premlčacia lehota

Pre občianskoprávne i obchodnoprávne vzťahy sa navrhuje jednotná trojročná všeobecná premlčacia lehota. Zmluvné strany si budú môcť písomne dohodnúť kratšiu alebo dlhšiu premlčaciu lehotu než je zákonom ustanovená všeobecná trojročná premlčacia lehota, no najmenej 1 rok a najviac 10 rokov.

Začiatok premlčacej lehoty

Premlčacia lehota začne plynúť odo dňa, keď možno nárok prvýkrát dôvodne uplatniť na súde, ak zákon neustanovuje inak.

Účinky premlčania

Uplynutím premlčacej lehoty sa nárok premlčí. Po premlčaní nároku bude môcť povinná osoba odmietnuť plniť, ale nebude sa môcť z dôvodu premlčania domáhať vrátenia plnenia.

Premlčanie práva/nároku na náhradu škody

Nový Občiansky zákonník bude rozlišovať subjektívnu a objektívnu premlčaciu lehotu nároku na náhradu škody, a to spoločne pre občianskoprávne i obchodnoprávne vzťahy. Subjektívna premlčacia lehota bude trojročná a bude plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo musel dozvedieť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Objektívna premlčacia lehota bude desaťročná a začiatok jej plynutia bude viazaný na deň vzniku škody.

Prečítajte si tiež: Sprievodca kúpnou zmluvou

Príklad

Adam mal zaparkované auto na parkovisku pred bytovkou a dňa 15.5.2025 mu ho niekto poškodil (oškrel). Túto škodu si však všimol až 30.5.2025, kedy zistil, že ju neúmyselne spôsobil jeho sused Juraj. Subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody začala Adamovi plynúť dňa 30.5.2025 a uplynie za 3 roky dňa 30.5.2028. Objektívna premlčacia lehota začala plynúť Adamovi už 15.5.2025 a uplynie za 10 rokov dňa 15.5.2035.

Výhrada vlastníckeho práva

V obchodnej praxi sa čoraz viac využíva inštitút výhrady vlastníckeho práva, ktorý si podnikatelia zahŕňajú do svojich zmlúv resp. obchodných podmienok.

Právna úprava

Podľa Občianskeho zákonníka sa pri predaji hnuteľnej veci viaže okamih nadobudnutia vlastníctva zásadne na prevzatie veci kupujúcim. Zákon však umožňuje účastníkom kúpnej zmluvy, aby si túto otázku upravili vzájomnou dohodou odchylne, teda tak, že si dojednajú nadobudnutie vlastníckeho práva k inému okamihu. Tzv. výhrada vlastníctva predstavuje jednu z možností odchylného dojednania o okamihu nadobudnutia vlastníckeho práva, a to v závislosti na zaplatení kúpnej ceny.

Podľa Obchodného zákonníka si strany môžu písomne dohodnúť, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo k tovaru neskôr, než je ustanovené v § 443. Strany si môžu dohodnúť neskorší okamih prechodu vlastníckeho práva k tovaru, než určuje § 443, teda až po odovzdaní tovaru kupujúcemu. Takáto dohoda vyžaduje písomnú formu a nazýva sa výhrada vlastníckeho práva. Vo výhrade sa spravidla uvádza presný okamih nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorý je neskorší ako okamih odovzdania tovaru (napríklad splatenie kúpnej ceny v určitej, spravidla v plnej, výške).

Trestnoprávne aspekty

Ak by odberateľ napriek nezaplateniu kúpnej ceny za dodávku tovaru tento ďalej predal svojim odberateľom, aj keď nie je jeho vlastníkom, a to napriek zrejmému nesúhlasu dodávateľa - predávajúceho, vystavuje sa riziku trestného stíhania za trestný čin sprenevery podľa § 213 Trestného zákona.

Judikatúra

V judikatúre sa riešila otázka, či predaj tovaru s výhradou vlastníckeho práva ďalšiemu odberateľovi je v rozpore s účelom, za ktorým bol tovar zverený. Najvyšší súd ČR zaujal názor, že ak bol účelom zmluvy ďalší predaj tovaru, predaj ďalšiemu odberateľovi nie je spreneverou.

Odstúpenie od zmluvy

Odstúpenie od zmluvy je právny inštitút, v dôsledku uplatnenia ktorého sa zmluva zrušuje s účinkami „od začiatku“ (ex tunc). Týmto zrušením zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi zmluvy je po zrušení zmluvy taký právny stav, aký bol pred jej uzatvorením, ako keby k uzatvoreniu zmluvy vôbec nedošlo a to nielen z hľadiska obligačných účinkov ale i účinkov vecnoprávnych.

Vecnoprávne účinky odstúpenia od zmluvy

Podľa aktuálneho rozhodnutia NS SR, sp. zn. 6 Sžo/229/2010, zo dňa 20.07.2011, má teda odstúpenie od zmluvy vecnoprávne účinky. Spätné nadobudnutie vlastníckeho práva pôvodného predávajúceho však prelamuje dobromyseľnosť tretej osoby, ktorá svoje vlastnícke právo nadobudla od osoby B ešte pred odstúpením od zmluvy uzavretej medzi osobou A a osobou B. To znamená, pokiaľ osoba C nadobudla svoje vlastníctvo v dobrej viere pred odstúpením od zmluvy uzavretej jej právnym predchodcom, ostáva vlastníkom veci.

Praktické situácie a problémy

V praxi môžu nastať rôzne situácie, kedy je potrebné zvažovať práva tretích osôb, napríklad ak osoba A prevedie svoj podiel na veci na osobu B bez toho, aby ponúkla svoj podiel osobe C, alebo ak osoba A a osoba B antidatujú odstúpenie od zmluvy.

Záväzkovoprávne následky odstúpenia od zmluvy

Záväzkoprávne následky odstúpenia od zmluvy v kontexte prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu (osobu C) pred odstúpením od zmluvy (medzi osobou A a osobou B) by boli plne v súlade s ustanoveniami § 575 a nasl. Občianskeho zákonníka (nemožnosť plnenia). Ak totiž nie je osoba B už vlastníkom veci z dôvodu, že vec previedla na osobu C, nemôže splniť povinnosť spätného prevodu vlastníckeho práva na osobu A.

tags: #predávajúci #je #viazaný #3 #roky #dôsledky