Spravodlivosť zdanenia a sociálny aspekt zdanenia

Každá daň je výsledkom jej horizontálneho a vertikálneho nastavenia. Pod horizontálnym nastavením rozumieme určenie predmetu dane, resp. voľby daňovej základne, a vertikálne nastavenie predstavuje sadzba dane ovplyvňujúca jej výšku. Cieľom tohto článku je preskúmať spravodlivosť zdanenia a sociálne aspekty zdanenia, pričom sa zameriame na rôzne typy daňových sadzieb a ich vplyv na daňovníkov. Analyzujeme horizontálnu a vertikálnu spravodlivosť zdanenia a preskúmame, ako sa sociálny aspekt premieta do daňových systémov.

Horizontálna a vertikálna spravodlivosť zdanenia

Zmyslom spravodlivosti zdanenia je také nastavenie na obidvoch líniách, aby pozitívne motivovalo každého daňovníka. Vychádzajúc zo všeobecne známeho poznatku, že dane ovplyvňujú správanie daňovníkov, vieme, že prostredníctvom daňovej sadzby môžu byť daňové subjekty nielen pozitívne motivované, ale aj demotivované. Demotivovať v dosahovaní príjmov môže konštrukcia sadzby dane, ktorá vedie k vyrovnávaniu príjmových nerovností.

Každý z hlavných typov daňovej sadzby -- progresívna, proporcionálna, regresívna, ale aj pevná sadzba dane -- vedie k určitej obeti, pričom ide o marginálnu, proporcionálnu a absolútnu obeť pri zdanení. Jednotlivé obete možno merať prostredníctvom priemernej (efektívnej) daňovej sadzby, t. j. pomerom dane k hrubému príjmu. Na vyjadrenie motivácie, resp. demotivácie, ktorú prináša daňová sadzba, najlepšie poslúži vyjadrenie jej hraničnej (efektívnej) daňovej sadzby, t. j. miery prírastku, resp. úbytku dane v pomere k prírastku, resp. úbytku základu dane.

Typy daňových sadzieb a ich vplyv

Pevná daňová sadzba (daň z hlavy)

Absolútna obeť sa dosahuje prostredníctvom pevnej daňovej sadzby (resp. cez akýsi paušál), známa ako daň z hlavy. Daň z hlavy má potenciál motivovať na dosahovanie príjmov. Možno to deklarovať aj na základe toho, že práve zvyšovaním príjmu by pri nej dochádzalo k znižovaniu priemernej daňovej sadzby. Hraničná daňová sadzba by bola pri nej nižšia ako priemerná. Je to z dôvodu, že daň z hlavy si vôbec nevšíma zvyšovanie príjmu.

Proporcionálna daňová sadzba

Proporcionálna obeť sa dosahuje prostredníctvom proporcionálnej percentuálnej daňovej sadzby. Priemerná daňová sadzba a hraničná daňová sadzba sú pri nej totožné. O jej či už demotivujúcom alebo motivujúcom účinku rozhodujú v reáli subjektívne preferencie a výška zdanenia. Snaha zvyšovať základ dane je intenzívnejšia, spravidla po tom, čo takéto sadzby nahradia progresívnu daňovú sadzbu.

Prečítajte si tiež: Sociálna spravodlivosť a Marx

Progresívna a regresívna daňová sadzba

Pre motiváciu je pozoruhodnejšie sledovať marginálnu (hraničnú) obeť. Marginálna obeť sa najčastejšie dosahuje prostredníctvom progresívnej, resp. regresívnej daňovej sadzby. Táto zdaňuje každú ďalšiu jednotku príjmu viac, resp. menej. Poslednú z možností možno označiť za tzv. progresívnu, resp. regresívnu kĺzavú daňovú sadzbu. Pre progresiu platí, že priemerná daňová sadzba sa zvyšovaním základu dane zvyšuje a hraničná daňová sadzba je vyššia ako priemerná. Jej účinok možno demonštrovať na takzvanej daňovej pasci, ktorá zhruba vypovedá o spadnutí subjektu v dôsledku zvyšovania základu dane do daňového pásma s vyššou daňovou sadzbou. Pre regresiu platí opak.

Horizontálna spravodlivosť a princíp rovnakej obete

V súvislosti s horizontálnou spravodlivosťou sa usudzuje, že s daňovníkmi sa má zaobchádzať rovnako, ak ich dane zahŕňajú rovnakú obeť alebo stratu bohatstva. To je bez problémov aplikovateľné na ktorúkoľvek daň, či už z nej plynie progresia, regresia alebo proporcionalita. Spravidla bez ohľadu na to, koľko pohltí daň z jednotky príjmu a koľko (kĺzavá progresia alebo kĺzavá regresia) vplyvom dodatočnej jednotky príjmu (progresia alebo regresia), absolútna výška dane bude pri dosiahnutí vyššieho príjmu tiež vyššia.

Z dôvodu, že každý typ sadzby dane spĺňa požiadavku horizontálnej a vertikálnej daňovej spravodlivosti, môže byť každý z typov daňových sadzieb považovaný za spravodlivý. Preto by sa dôsledky každého z nich mohli chápať ako nepodstatné. Napriek tomu existujú diskusie práve o tom, ktorý typ sadzby dane je spravodlivejší. V reálnej praxi sa v oblasti dane z príjmov uvažuje iba o proporcionálnej a progresívne kĺzavej daňovej sadzbe. Vynára sa otázka: ktorá daňová sadzba je spravodlivejšia -- proporcionálna alebo progresívna, resp.

Sociálny aspekt zdanenia a jeho vplyv na spravodlivosť

Odpoveď na túto otázku závisí od toho, či a do akej miery sa v zdaňovaní uvažuje o sociálnom prístupe, resp. či sociálnosť v zdaňovaní nie je považovaná dokonca za synonymum spravodlivosti. Finančná veda prijala názor J. S. Milla, že z princípu rovnakej daňovej obeti vyplýva nutnosť použitia progresívnej sadzby, aspoň pri vyšších dôchodkoch či majetkoch. J. S. Mill chcel zásadou rovnakej obete dosiahnuť zároveň celkovú minimálnu obeť obyvateľstva. Známy je predovšetkým A. C. Pigou.

Pozitívny názor mnohých ekonómov na progresiu zdanenia sa často spája s už spomínaným sociálnym aspektom zdanenia. Za rozhodujúce sa považuje, či verejnosť skutočne pociťuje rovnakú obeť pri zdanení. Pociťovanie rovnakej obete je závislé od naplnenia, resp. nenaplnenia životných potrieb. Už len v dôsledku nerovnakých schopností rôznych subjektov nie je možné, aby tieto dosiahli prirodzenou cestou rovnakú životnú úroveň. Sociálny prístup v tom vidí problém a žiada internalizovať jeho riešenia do daňovej sadzby. Zástupcovia opačného názoru, teda tí, ktorí sociálnosť v daňovom systéme nepovažujú za opodstatnenú, vidia vplyv progresívnej sadzby dane v znižovaní relatívnej chudoby a v ponechaní nedotknutého daňového výnosu pre štát. Nepozorujú jej žiadnu opodstatnenosť. Odporúčajú proporcionálnu sadzbu dane. Obmedzenie kvalitných investícií totiž v praxi znamená obmedzenie podnikateľských príležitostí. To následne spôsobí obmedzenie investícií a spotrebných nákupov (potenciálnych) podnikateľských subjektov poskytujúcich tieto investičné príležitosti. V podstate by možní stúpenci tohto prístupu (z histórie napríklad J. B. Say, M. Friedman, A. R. Hall a A. Laffer) tvrdili, že progresívna sadzba dane je prekážkou ekonomického rastu.

Prečítajte si tiež: Systém dôchodkového poistenia

V skutočnosti svojou prvou kompletnou koncepciou takzvanej rovnej lineárnej dane iba podnietili aplikáciu zdanenia s nižšou progresiou pre jednotlivcov s vyšším dôchodkom. Určite však "rozčerili" dovtedy stojatú hladinu využívania progresívnych daňových sadzieb. Tvorcovia slovenskej dane z príjmov ju tiež uprednostnili a za spravodlivé považujú zabezpečenie daňovej spravodlivosti pri použití proporcionálnej daňovej sadzby. Horizontálne je spravodlivá tým, že všetky daňové subjekty majú rovnakú sadzbu dane zo všetkých druhov príjmov. Vertikálne je spravodlivá preto, že rovnakú výšku príjmu zdaňuje rovnako, ale vyšší príjem zdaňuje viac.

Sociálnosť a solidarita v slovenskom daňovom systéme

V súčasnom slovenskom daňovom systéme je úlohou nezdaniteľnej časti základu dane jednak znižovanie daňovej povinnosti pre najnižšie príjmové skupiny a tiež dosiahnutie toho, aby najvyššie príjmové skupiny boli daňou zaťažované viac. To sa dosiahlo tým, že sa vniesla progresia do samotnej nezdaniteľnej časti základu dane čím sa zrušilo nezdaniteľné minimum pre najvyššie príjmové skupiny.

Sociálnosť daňového systému vyjadrujú tzv. „sociálne aspekty", akými sú nezdaniteľné minimum a daňový bonus na dieťa a majú docieliť, aby najnižšie príjmové skupiny mali najnižšie daňové zaťaženie. Solidárnosť daňového systému vyjadruje progresivita v zdanení, čo znamená, že najvyššie príjmové skupiny budú vystavené najvyššiemu daňovému zaťaženiu. Tak dochádza k prerozdeleniu od bohatých k chudobným.

Rovná daň, ktorú Slovensko zaviedlo v roku 2004, nahradila dovtedy platný progresívny daňový systém a na prvý pohľad môže vzniknúť dojem, že progresivita a s ňou aj solidarita sa znížili, keďže do roku 2003 rástla sadzba dane spolu s príjmom a od roku 2004 je sadzba pre všetky výšky príjmov jednotná. Opak je však pravdou a to z toho dôvodu, že okrem jednotnej sadzby bolo výrazne zvýšené nezdaniteľné minimum, ktoré je navyše dynamické (to znamená, že sa každý rok automaticky zvýši o mieru, ktorou rastie životné minimum) a bol zavedený daňový bonus na dieťa, ktorý dokonca umožňuje dosiahnuť negatívnu daň z príjmu.

Tieto dva sociálne aspekty spôsobili, že rovná daň je oveľa sociálnejšia, ako bol predošlý daňový systém. Kým v starom, progresívnom (avšak s nízkym nezdaniteľným minimom a bez daňového bonusu na dieťa) systéme sa 50% zamestnancov s najnižšími príjmami podieľalo trinástimi percentami na všetkých daňových výnosoch, dnes sa podieľa len štyrmi. Rovná daň teda chudobnejšiu polovičku zamestnancov zaťažuje menej a preto je sociálnejšia.

Prečítajte si tiež: Výzvy dôchodkového systému SR

Meranie progresivity a solidarity: Giniho koeficient a Kakwaniho index

Preukázať zvýšenie solidarity znamená preukázať zvýšenie progresivity zdanenia, čo nie je úplne triviálne. Dvaja borci, Corrado Gini a Nanak Kakwani, si nad tým lámali hlavy a vytvorili nástroje zvané Giniho koeficient a Kakwaniho index.

Giniho koeficient udáva mieru nerovnosti - 0 znamená, že všetci majú rovnaký príjem (úplná rovnosť) a 1 znamená, že celý príjem má jeden jedinec a všetci ostatní nemajú žiadny príjem (úplná nerovnosť). Slovenský Gini sa už niekoľko rokov pohybuje medzi 0,30 a 0,35, čím sa radíme medzi krajiny s nízkou nerovnosťou príjmov.

Kakwaniho index je rozdiel medzi „Gini koeficientom" udávajúcim mieru nerovnosti v zaplatenej dani z príjmov a Gini koeficientom udávajúcim mieru nerovnosti v príjmoch samotných. Aby to nebolo také jednoduché, pri daniach sa miere nerovnosti nehovorí Gini koeficient (preto tie úvodzovky), ale už len koncentrácia zaplatených daní. Podstatné je, že výpočet je rovnaký. Keď je Kakwani pozitívny, je v daniach vyššia nerovnosť ako v príjmoch a preto je daňový systém progresívny. No a teraz príde to zaujímavé: Kakwaniho index po zavedení Rovnej dane stúpol - a nie málo - a preto je Rovná daň progresívnejšia (a solidárnejšia) ako predošlý progresívny daňový systém.

DPH a sociálna politika

Robiť sociálnu politiku prostredníctvom nižšej sadzby DPH je drahá záležitosť. Položky zaťažené nízkou sadzbou má možnosť kúpiť si bohatý rovnako ako chudobný. Bohatý si ich ale kúpi viac a vo vyššej kvalite a v konečnom dôsledku ťaží z nižšej sadzby viac ako chudobný. Preto nižšia sadzba DPH nie je sociálny aspekt a nezvyšuje solidaritu.

tags: #spravodlivosť #zdanenia #a #sociálny #aspekt #zdanenia