
Na Slovensku prebieha intenzívna diskusia o úprave dôchodkového systému, pričom do popredia sa dostáva návrh na zavedenie stropu na dôchodkový vek a zohľadnenie výchovy detí pri odchode žien do dôchodku. Cieľom je odstrániť existujúce nerovnosti a zabezpečiť spravodlivejší systém.
Poslanci NR SR za Smer-SD predložili návrh ústavného zákona o zavedení stropu na dôchodkový vek pre mužov na 64 rokov. Tento návrh vznikol aj na základe požiadavky Slovenskej národnej strany (SNS), ktorá presadzuje, aby strop na odchod do dôchodku u mužov bol 64 rokov a u žien 63 rokov. SNS pôvodne nemohla podporiť zmenu ústavného zákona, ktorú predložila strana Smer-SD, spočívajúcu v zastropovaní veku odchodu do dôchodku pre mužov na 65 rokov, pretože to považovali za málo ambiciózne.
Súčasťou návrhu ústavného zákona je aj všeobecná formulácia o tom, že ženy s vychovanými deťmi pôjdu do dôchodku skôr ako muži. Diskusia o konkrétnych kritériách, na základe ktorých by mali ženy odchádzať do dôchodku skôr, sa otvorila v parlamente počas druhého a tretieho čítania k návrhu ústavného zákona. Minister práce a sociálnych vecí Ján Richter predbežne akceptoval podmienku hnutia OĽaNO, aby ženy odchádzali do dôchodku o jeden rok skôr za každé dieťa, ktoré skončí aspoň strednú školu.
Poslanci NR SR za hnutie Sme rodina podporili návrh ústavného zákona o zastropovaní veku odchodu do dôchodku. Na druhej strane, strana Sloboda a Solidarita považuje ústavné ohraničovanie veku odchodu do dôchodku za čistý populizmus. Podľa nich by v ústave nemali byť zakonzervované oblasti, na ktoré musí hospodárska politika vlády reagovať podľa meniacich sa okolností, a ohraničenie dôchodkového veku má zásadný vplyv ekonomické a demografické faktory.
Vláda Roberta Fica v roku 2013 zaviedla od roku 2017 automatické zvyšovanie veku odchodu do dôchodku podľa strednej dĺžky dožitia. V tomto roku tak idú ľudia do dôchodku v 62 rokoch a 139 dňoch. Podľa platného mechanizmu zvyšovania penzijného veku by pritom ľudia, ktorí sa narodili, alebo ešte narodia v tomto roku, podľa Fica odišli na penziu až v takmer 71 rokoch.
Prečítajte si tiež: Podmienky a využitie Danko príspevku
Odborníci veľmi hlasno skritizovali zámer vládnej strany Smer zaviesť strop pre dôchodkový vek. Ján Šebo z Univerzity Mateja Bela vníma návrh ako nástroj na zviditeľnenie sa politikov a odborárov, ktorý nemá nič spoločné s odbornosťou a chápaním dôchodkového systému. Podľa neho je to neznalosť a neochota budovať moderný dôchodkový systém, ktorý má byť apolitický, samoregulačný a dynamicky reagujúci na ekonomiku, vývoj spoločnosti a demografiu bez toho, aby boli nutné zásahy politikov. Šebo tvrdí, že tento návrh nesie jednu z najvyšších cenoviek a povedie k zvyšovaniu daní a odvodov.
Šebo odhaduje cenovku takéhoto návrhu na úrovni 120 miliárd eur. Upozorňuje, že štát dnes, v časoch dlhodobého hospodárskeho rastu, nedokáže udržať vyrovnaný rozpočet, o rozpočte Sociálnej poisťovne ani nehovoriac. Neustále dotujeme vyplácanie súčasných dôchodkov a v budúcnosti tento návrh spôsobí, že budeme musieť hľadať riešenia vo forme zvýšenia daní a odvodov a zároveň znižovania priznávaných dôchodkov.
Šebo dlhodobo volá po vzniku „dôchodkovej rady“, ktorá by posunula debatu do odbornej roviny. Navrhuje viacpilierový dôchodkový systém, kde každý pilier by mal mať približne rovnakú váhu. Priebežným pilierom by sa vracali požičané otcovi, druhým kapitalizačným pilierom by si sporili pre seba a tretím pilierom by požičiavali vlastným deťom, t. j. investovali cez svoje úspory do rozvoja ekonomiky. Do dôchodku by sa malo chodiť po stanovenom počte odpracovaných rokov a podľa dosiahnutej miery náhrady a nie po dosiahnutí dôchodkového veku.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala novelu zákona o sociálnom poistení, ktorú pripravila trojica poslankýň Petra Krištúfková (Sme rodina), Anna Zemanová (SaS) a Katarína Hatráková (OĽANO). Za prijatie novely hlasovalo v parlamente 140 prítomných poslancov a platiť bude od 1. januára 2021. Novela zákona rieši dôchodkový strop a zohľadňuje výchovu detí pri odchode do dôchodku.
Platná zmena diskriminovala ženy narodené v rokoch 1957 až 1963, ktorým sa neodpočítavalo šesť mesiacov za výchovu dieťaťa. Novela zákona to zmení a odpočíta sa im polrok za každé vychované dieťa. Zákonodarkyne predložili novelu zákona, ktorá to zmení. „Bude naplnený ústavný princíp a odpočíta sa im polrok za každé vychované dieťa. Druhou kategóriou sú ženy, ktoré budú mať mix odpočtu rokov plus kompenzáciu, treťou kategóriou sú ženy, ktoré sa spravodlivosti nedočkali a odišli do dôchodku bez toho, aby bol naplnený ústavný princíp a nebol im odpočítaný polrok za dieťa,“ priblížila v pléne poslankyňa Krištúfková.
Prečítajte si tiež: Analýza dôchodkových argumentov
Ženy, respektíve poistenci, ktorí dovŕšili fiktívny dôchodkový vek a ktorí si nárok na starobný dôchodok uplatnili najneskôr od 1. januára 2021, budú mať nárok na jednorazový doplatok k starobnému dôchodku. „Kompenzácia bude mať formu jednorazového doplatku k starobnému dôchodku alebo bude vo forme percentuálneho zvýšenia starobného dôchodku,“ vysvetlila Krištúfková.
Schválený pozmeňujúci návrh rieši aj poberateľov predčasného starobného dôchodku alebo poberateľov starobného dôchodku, ktorí nemali nárok na jednorazový doplatok k starobnému dôchodku. Rozdiel dôchodkových vekov bude takémuto poberateľovi zohľadnený znížením krátenia predčasného starobného dôchodku.
Každé dieťa, ktoré ste vychovali, skráti zastropovaný vek 64 rokov o pol roka. „Hranicu dôchodkového stropu nie je možné v žiadnom prípade prekročiť,“ vraví Mária Ďurišová z ústredia Sociálnej poisťovne. Podľa návrhu zákona sa dôchodkový strop prvýkrát uplatní u žien narodených v roku 1960. Ak vychovali dve deti, budú môcť odísť do penzie, ak dovŕšia 63 rokov alebo ak vychovali tri až štyri deti, o pol roka skôr, ich dôchodkový vek má byť 62 rokov a šesť kalendárnych mesiacov.
Prečítajte si tiež: Andrej Danko a minimálny dôchodok