Daňové priznanie a licenčná zmluva: Praktický sprievodca pre autorov

Dosiahli ste príjem ako autor, prípadne plánujete speňažiť svoju tvorivú autorskú činnosť a zaujíma vás, ako postupovať pri jej zdanení? Tento článok poskytuje komplexný pohľad na daňové priznanie v kontexte licenčných zmlúv a autorských práv na Slovensku. Cieľom je poskytnúť praktické rady a usmernenia pre autorov, ktorí chcú efektívne spravovať svoje daňové povinnosti.

Čo je autorské dielo?

Podľa autorského zákona môže byť autorským dielom výtvor kreatívnej činnosti, ktorý spĺňa zákonné znaky. Môže ísť o dielo literárne, divadelné, hudobné, audiovizuálne, výtvarné, ale aj vedecké, ktoré je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. V praxi teda môže ísť o knihu, obraz, fotografiu, ale aj o počítačový softvér a ďalšie.

Autorský zákon upravuje vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s:

• vytvorením a použitím autorského diela (§ 3),
• vytvorením a použitím umeleckého výkonu (§ 94),
• výrobou a použitím zvukového záznamu (§ 107),
• výrobou a použitím audiovizuálneho záznamu (§ 116),
• výrobou a použitím vysielania (§ 124),
• vytvorením alebo zhotovením a použitím počítačového programu (§ 87 až 89),
• vytvorením alebo zhotovením a použitím databázy (§ 130 až 140).

Autorský zákon v § 5 vymedzuje aj to, čo sa za predmet autorského práva nepovažuje, a to napríklad: myšlienka, spôsob, systém, metóda, koncept, princíp, objav alebo informácia, ktorá bola vyjadrená opísaná alebo zhrnutá do diela, text právneho predpisu, štátny symbol, symbol obce, dielo tradičnej ľudovej kultúry a iné.

Aktívne a pasívne príjmy autorov

Príjmy autorov rozdeľujeme na aktívne a pasívne. Aktívne príjmy upravuje autorská zmluva a ide o príjmy z vytvorenia diela, z podania umeleckého výkonu, z vydávania, rozmnožovania a rozširovania diel na vlastné náklady, z vytvorenia iného predmetu duševného vlastníctva a z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva. Za pasívne príjmy považujeme príjmy z použitia diela, umeleckého výkonu alebo za poskytnutie práva na použitie diela a umeleckého výkonu. Pasívne príjmy ošetruje licenčná zmluva.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Ako zistíme, či sa jedná o aktívny alebo pasívny príjem autora? Aký je medzi nimi rozdiel?

Aktívne príjmy autorov upravuje § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, pričom tieto príjmy môžu byť autorovi vyplatené na základe uzatvorenej autorskej zmluvy, prípadne zmluvy o dielo uzatvorenej podľa § 631 až 643 Občianskeho zákona v súlade s §91 Autorského zákona. Jedná sa o príjmy:

• Z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník neuplatnil postup podľa § 43 ods. 14 (vysvetlíme sa neskôr),
• Z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady,
• Z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva,
• Z postúpenia práv dušeného vlastníctva

Pasívne príjmy autorov upravuje § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, pričom tieto príjmy bývajú spravidla vyplatené autorovi na základe licenčnej zmluvy. Jedná sa o príjmy:

• Z použitia diela a použitia umeleckého výkonu
• Príjmy z udelenia súhlasu na použitie diela alebo umeleckého výkonu.

Licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela („licencia“). Licenčná zmluva obsahuje najmä spôsob použitia diela, rozsah licencie, čas na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie (§ 65 Autorského zákona).

Zdaňovanie príjmov autorov - aké sú možnosti?

Ako autor máte dve možnosti, ako svoje príjmy z predaja diela zdaniť:

1. Zdaňovanie zrážkovou daňou podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov
2. Zdaňovanie v daňovom priznaní

Nedá sa jednoznačne povedať, ktorá možnosť je výhodnejšia, keďže to závisí od rôznych skutočností. Obe metódy majú svoje výhody aj nevýhody, ktoré zhrnieme nižšie.

Prečítajte si tiež: Ako podať daňové priznanie pri rodičovskom príspevku

Zdaňovanie zrážkovou daňou

Ak sa rozhodnete zdaňovať svoje príjmy autora zrážkovou daňou, tzn., neuplatníte si postup podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov, platiteľ dane vám strhne zrážkovú daň 19 % a svoj príjem dostanete už očistený od dane. Následne tento príjem nemusíte uvádzať v daňovom priznaní, ani z neho odvádzať odvody do zdravotnej či sociálnej poisťovne.

Výhodami je jednoznačne jednoduchosť tohto spôsobu - ako autor nemáte žiadne starosti. Nevýhodou môžu byť vyššie náklady na daň, ktoré by v niektorých prípadoch mohli byť nižšie, ak by ste si podávali daňové priznanie a príjmy autora zdaňovali tam. V tomto prípade nie je možné uplatniť daňové výdavky, daňovú stratu, nezdaniteľné časti základu dane či právo na daňový bonus na deti alebo zaplatené úroky.

Zdaňovanie v daňovom priznaní

Pokiaľ sa rozhodnete, že autorské príjmy si zdaníte sami po skončení daňového roka, a to podaním daňového priznania, tzn., uplatníte si postup podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov, musíte písomne uzatvoriť dohodu s platiteľom dane o neuplatnení dane vyberanej zrážkou (ešte predtým, než nadobudnete autorský príjem). Ak vám po ukončení daňového roka vznikne povinnosť podať daňové priznanie, daň vysporiadate v ňom.

Medzi výhody tejto možností patrí fakt, že si môžete uplatniť daňové výdavky (buď skutočne preukázateľné, alebo paušálne výdavky 60 % najviac do sumy 20 000 €), ako aj nezdaniteľné časti základu dane a daňové bonusy. Tu však rozlišujeme, či ide o aktívne alebo pasívne príjmy.

Paušálne výdavky môžeme upraviť pri aktívnych aj pasívnych príjmoch, avšak nezdaniteľné časti základu dane a daňové bonusy možno uplatniť iba pri aktívnych príjmoch podľa §6 ods. 1) a 2). Pri aktívnych príjmoch je tiež možná znížená sadzba dane 15 % v závislosti od výšky príjmu. Pri pasívnych príjmoch ostáva sadzba dane štandardných 19 %.

Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a dôchodok

Nevýhodou sú starosti navyše. Autor je povinný zaregistrovať sa na daňovom úrade a požiadať o pridelenie daňového identifikačného čísla, vzniká mu povinnosť platiť odvody do zdravotnej poisťovne a podľa výšky príjmov mu môže vzniknúť aj povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne (ak je výška príjmov za rok 2021 viac ako 6 798 €).

Postup zdanenia aktívnych príjmov

Pri určení základu dane sa od príjmov odpočítajú výdavky. A to buď skutočné - zaúčtované v účtovníctve daňovníka alebo zachytené v daňovej evidencii, alebo paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmu, max. 20000 eur ročne. Od základe dane sa ďalej odpočítajú zaplatené odvody na zdravotné a sociálne poistenie. Následne sa odpočítajú nezdaniteľné časti (na daňovníka, prípadne aj na manželku/manžela).

Ak aktívne príjmy za rok neprekročia určitú sumu (napr. 49790 eur), tak sadzba dane je 15 %. Naopak, ak zdaňované príjmy prekročia túto sumu, tak sadzba dane je 19 % pri základe dane do určitej hranice.

Za výhodu tejto firmy zdanenia príjmov môžeme považovať aj skutočnosť, že daňovník môže vykázať daňovú stratu, ktorú je možné umorovať v nasledujúcich rokoch. V prípade aktívnych príjmov je možné uplatniť si aj daňový bonus na dieťa, či zaplatené úroky.

Postup zdanenia pasívnych príjmov

Pri určení základu dane sa od príjmov odpočítajú výdavky. A to buď skutočné - zaúčtované v účtovníctve daňovníka alebo zachytené v daňovej evidencii, alebo paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmu, max. 20000 eur ročne. V prípade pasívnych príjmov však nie je možné uplatniť nezdaniteľné časti základu dane, či nárok na daňový bonus na dieťa, alebo zaplatené úroky.

Od základu dane nie je možné odpočítať ani zaplatené odvody poistného na zdravotné a sociálne poistenie, nakoľko ani nevzniká povinnosť ich platiť. Daňovník v prípade pasívnych príjmov nemôže vykázať daňovú stratu a ani si uplatniť zníženú sadzbu dane 15 %.

Registrácia na daňovom úrade

Fyzická osoba, ktorá dosiahla v zdaňovacom období iba pasívne príjmy, podáva daňové priznanie pod svojím rodným číslom. Osoba, ktorá však už je registrovaná z iného titulu, podáva daňové priznanie pod svojím DIČ.

V prípade, ak sa chcete uľahčiť komunikáciu s daňovým úradom, môžete sa dobrovoľne zaregistrovať na portáli www.financnasprava.sk, v procese dobrovoľnej registrácie Vám bude pridelené DIČ.

Naopak, aktívne príjmy autorov podliehajú registrácií na daňovom úrade, a to to konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom autor začal túto činnosť vykonávať. Pozor, nie po mesiaci, v ktorom mu bol príjem vyplatený. Ak už na daňovom úrade registrovaní ste, napríklad ako živnostník, opätovná registrácia nie je potrebná.

Od roku 2021 by mala byť registrácia daňových subjektov automatická zo strany štátu, a to buď na základe zápisu do príslušného registra alebo na základe prvého podaného daňového priznania.

Registrácia podľa §7a zákona o DPH

Radi by upozornili na povinnosť, na ktorú sa v praxi často zabúda, a to registráciu podľa §7a, v prípade poskytovania služby do iného členského štátu. Podľa § 7a zákona o DPH sa registrujú zdaniteľné osoby, ktoré prijímajú alebo dodávajú služby z/do iného členského štátu, pri ktorých sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby. Registráciou podľa tohto ustanovenia sa zdaniteľné osoby nestávajú platiteľmi dane.

Odvody poistného: Aktívne príjmy

Poistné na zdravotné poistenie sa platí pri sadzbe 14 % z vymeriavacieho základu. V prípade osoby so zdravotným postihnutím je sadzba poistného 7 %. V zdravotnom poistení sa poistné platí pravidelne každý mesiac formou preddavkov na poistné a po skončení roka zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie poistného.

Počas roka platí SZČO preddavky na zdravotné poistenie, ktoré mu určí zdravotná poisťovňa. Pritom zdravotná poisťovňa vychádza z údajov z daňových priznaní poskytnutých Finančnou správou.

V ročnom zúčtovaní za rok zdravotná poisťovňa vypočíta poistné nasledovne:

1. Vezme sa základ dane z príjmov určený podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP z daňového priznania za rok.
2. K základu dane sa pripočítajú daňovo uplatnené výdavky na povinné sociálne a zdravotné poistenie (s výnimkou prípadného poistného zaplateného v zahraničí).
3. Takto upravený základ dane sa vydelí koeficientom 1,486. Dostaneme vymeriavací základ.
4. Vymeriavací základ je najmenej suma za každý celý kalendárny mesiac činnosti - týka sa tých SZČO, ktorí nie sú súčasne poistení na zdravotné poistenie ako zamestnanci alebo ako poistenci štátu.
5. Poistné sa vypočíta príslušnou sadzbou poistného (14%, resp. 7%) z vymeriavacieho základu.
6. Vypočítané poistné sa porovná s preddavkami, ktoré SZČO platila počas roka. Výsledkom môže byť nedoplatok na poistnom alebo preplatok poistného.

Poistné na sociálne poistenie sa platí len vtedy, ak autor prekročí podľa daňového priznania za predchádzajúci rok hranicu pre povinné poistenie v Sociálnej poisťovni. Posudzuje sa pritom hrubý (brutto) príjem v daňovom priznaní, zdaňovaný podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.

Ak autor je podľa vyššie uvedeného povinný platiť poistné do Sociálnej poisťovne, môže túto povinnosť ukončiť odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva činnosť umelca/autora, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni, viď § 21 ods. 4 druhá veta, zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Ak následne autor doručí Sociálnej poisťovni čestné vyhlásenie, že činnosť opätovne začal vykonávať, bude znova povinne nemocensky a dôchodkovo poistený a bude mať znova povinnosť platiť poistné do Sociálnej poisťovne (až do najbližšieho posúdenia povinnosti platiť poistné na základe ďalšieho daňového priznania).

Odvody poistného: Pasívne príjmy

Z pasívnych príjmov sa vôbec neplatí sociálne ani zdravotné poistenie, a to bez ohľadu na výšku pasívnych príjmov.

Povinná registrácia na platiteľa DPH

Povinnosť registrovať sa za platiteľa DPH má každá zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má v tuzemsku bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava a dosiahne obrat určitú sumu (napr. 49 790 eur) za najviac 12 predchádzajúcich po sebe idúcich kalendárnych mesiacov.

Zdaniteľnou osobou je osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť definovanú v § 3 ods. 2 zákona o DPH bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Zdaniteľnými osobami sú predovšetkým podnikatelia, avšak zdaniteľnou osobou môže byť aj osoba, ktorá nie je založená alebo zriadená na účely podnikania, ak vykonáva ekonomickú činnosť, z ktorej dosahuje príjmy. Pri vykonávaní ekonomickej činnosti by malo ísť o vykonávanie činnosti na pokračujúcej báze, z ktorej sa opakovane dosahujú príjmy.

Ekonomickou činnosťou sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. (§ 3 ods.

Autori teda nie sú z DPH-čky vyňatí.

Licenčná zmluva a daňová optimalizácia

Autorská licenčná zmluva je užitočný nástroj, na základe ktorého môže autor s minimálnymi nákladmi poberať odmenu za vytvorené autorské dielo. Vďaka možnosti legálnej optimalizácie daňového zaťaženia môže byť za určitých okolností užitočným riešením aj pre majiteľov firiem, ktorí potrebujú mať z vlastnej spoločnosti priebežný príjem s nízkymi nákladmi.

Ak by sa majiteľ spoločnosti vo vlastnej firme chcel zamestnať a chcel by si mesačne vyplácať mesačnú hrubú mzdu napr. vo výške 2 000,- EUR, táto by podliehala zdravotným i sociálnym odvodom a zároveň aj dani z príjmov. Tieto náklady by pritom zaťažovali nie len samotného zamestnanca, ale aj spoločnosť. Z hrubej mzdy zamestnanca by musela spoločnosť odviesť zdravotné a sociálne odvody v sadzbe 36,2%. Celkové náklady spoločnosti na vyplatenie hrubej mzdy vo výške 2 000,- EUR by boli vo výške 2 724,- EUR. Z rovnakej hrubej mzdy by zároveň musel odviesť zdravotné a sociálne odvody aj samotný zamestnanec, a to v sadzbe 13,4%, čomu zodpovedá suma 268,- EUR. Zamestnanec by zároveň musel mzdu aj zdaniť sadzbou 19%, a to zo sumy základu dane (mzdy - odvody zamestnanca) zníženého o nezdaniteľnú časť základu dane. V danom prípade by daň vyšla na sumu čo by predstavovalo sumu 237,97 EUR. Spoločnosť by tak vyplatenie hrubej mzdy 2 000,- EUR v skutočnosti stálo 2 724,- EUR, pričom zamestnanec by na účet dostal len sumu 1 494,03 EUR.

Ak by ten istý spoločník namiesto namiesto uzatvorenia pracovného pomeru vytvoril autorské dielo, ku ktorému by poskytol spoločnosti licenciu za odmenu vo výške 2 000,- EUR mesačne, z tejto sumy by spoločnosť ani spoločník (ako autor) žiadne sociálne ani zdravotné odvody neplatili. Z tejto sumy by spoločník musel zaplatiť len daň z príjmu, ktorej štandardná sadzba je 19%. Ale pozor, tento náklad by si spoločník vedel ešte podstatne znížiť. Pri príjme z odmeny za poskytnutie licencie totiž autor má na výber využiť dve možnosti zdanenia, a to buď tzv. zrážkovou daňou, kedy daň z celej sumy zrazí a odvedie štátu ten, kto odmenu autorovi platí, alebo si autor daň vypočíta a odvedie sám, na základe klasického daňového priznania podaného po skončení príslušného kalendárneho roka. Hoci využitie zrážkovej dane môže byť lákavé vďaka jej jednoduchosti (autor nemusí nič riešiť, dostane na účet už zdanenú sumu a nemusí podávať žiadne daňové priznanie), pri využití možnosti zdanenia príjmu na základe daňového priznania môže autor výrazne ušetriť, a to vďaka uplatneniu tzv. paušálnych výdavkov. V daňovom priznaní totiž autor môže pri pasívnom príjme v podobe odmeny za licenciu uplatniť aj náklady vynaložené na dosiahnutie tohto príjmu, pričom namiesto prácneho evidovania a dokazovania skutočných nákladov môže využiť aj možnosť uplatniť si paušálne výdavky v sume 60% z príjmu, až do výšky 20 000,- EUR ročne. V našom príklade by tak spoločník pri mesačnej odmene za licenciu v sume 2 000,- EUR mohol vďaka uplatneniu paušálnych výdavkov platiť daň z príjmu len v sume 152,- EUR, a teda jeho mesačný čistý príjem by bol až v sume 1 848,- EUR, čo zodpovedá efektívnemu zdaneniu len na úrovni približne 8,2%. V porovnaní so mzdou by tak v prípade využitia autorskej odmeny za licenciu mal spoločník náklady na odvody a dane nižšie o 353,97 EUR a spoločnosť by ušetrila ďalších 724,- EUR, čo spolu predstavuje úsporu viac ako 1 000,- EUR za mesiac.

Na čo si dať pozor?

Hoci je využívanie autorskej licenčnej zmluvy pri odmeňovaní spoločníka ako autora úplne legálne, pri využívaní tejto možnosti je potrebné dodržať viaceré podmienky potrebné na to, aby bol tento spôsob odmeňovania nastavený správne a efektívne.

1. Musí ísť o skutočné autorské dielo podľa Autorského zákona: Pre využitie autorskej licenčnej zmluvy je potrebné, aby spoločník spoločnosti poskytol licenciu na použitie skutočného autorského diela, ktoré sám ako autor vytvoril. Čo je autorské dielo definuje Autorský zákon. Zároveň by malo ísť o dielo, ktoré je spoločnosť skutočne schopná využívať pre svoje podnikanie.
2. Odmena za licenciu musí byť primeraná: Výška odmeny za poskytnutie licencie k autorskému dielu musí zodpovedať povahe a hodnote príslušného diela. Hoci ide do veľkej miery o subjektívnu otázku, odmena by nemala byť zjavne neprimerane vysoká s ohľadom na druh, rozsah, povahu a celkovú hodnotu príslušného autorského diela. To platí obzvlášť s ohľadom na fakt, že v prípade zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou a jej spoločníkom ide o vzťah medzi závislými osobami, kedy ide o tzv. kontrolovanú transakciu s možnou povinnosťou vykonať transferové oceňovanie.
3. Licenčná zmluva musí byť nastavená správne: Pre využitie všetkých benefitov autorskej odmeny z hľadiska optimalizácie nákladov je nevyhnutné, aby licenčná zmluva obsahovala konkrétne náležitosti nevyhnutné pre využitie nižšieho daňového zaťaženia. Preto sa dôrazne odporúča, aby zmluvu pripravil skutočný odborník z radov advokátov, ktorý zmluvu pripraví kvalitne a zohľadní aj individuálne požiadavky a situáciu konkrétneho autora.

Kedy je už potrebná živnosť?

V niektorých prípadoch je hranica medzi autorskou činnosťou a podnikaním tenká, preto môže padnúť otázka, či už nie je potrebné živnostenské oprávnenie. Ak sa napríklad spisovateľ rozhodne vydať knihu na vlastné náklady, ide už o príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti. Takisto rôzni hand-made tvorcovia, ktorí aktívne predávajú svoje výrobky, majú ich skladom alebo vyrábajú ich replikáty, by mali byť SZČO. Hoci sa aj výsledok činnosti programátorov považuje za autorské dielo, aj tu je tenká hranica medzi tým, čo ešte je autorské dielo, a čo nie. Ak ide o úpravu existujúceho kódu, prácu s databázami, rôzne nastavenia a pod., už je potrebné založenie živnosti.

Zdaňovanie príjmov z licenčných zmlúv podľa § 65 zákona č. 185/2015 Z.z.

Príjmy dosahované na základe uzatvorených licenčných zmlúv podľa § 65 zákona č. 185/2015 Z. z. autorského zákona, resp. na základe licenčných zmlúv uzatvorených podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom ,sa považujú za príjmy podľa § 6 ods.

#

tags: #danove #priznanie #licencna #zmluva #ako #na