Darovacia Zmluva s Právom Dožitia: Komplexný Sprievodca

Darovacia zmluva s právom dožitia predstavuje právny nástroj, ktorý umožňuje prevod vlastníctva nehnuteľnosti (domu, bytu alebo pozemku) na inú osobu, pričom pôvodný vlastník si zachováva právo nehnuteľnosť doživotne užívať. Táto forma darovania je často využívaná v rodinných vzťahoch, najmä medzi rodičmi a deťmi, kde rodičia chcú zabezpečiť budúcnosť svojich potomkov, ale zároveň si ponechať právo bývania v ich doterajšom domove.

Čo je Darovacia Zmluva s Právom Dožitia?

Darovacia zmluva je právny úkon, ktorým darca bezodplatne prenecháva svoj majetok obdarovanému, ktorý tento dar prijíma. Základom darovania je bezodplatnosť, čo znamená, že darca nemôže požadovať od obdarovaného žiadne protiplnenie.

Vecné bremeno je právny inštitút, ktorý obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech inej osoby. V prípade darovacej zmluvy s právom dožitia je vecné bremeno zriadené v prospech darcu, ktorý si ponecháva právo doživotného užívania nehnuteľnosti. To znamená, že obdarovaný, hoci sa stáva vlastníkom nehnuteľnosti, je povinný strpieť, že darca bude nehnuteľnosť užívať až do svojej smrti.

Darovacia zmluva s vecným bremenom doživotného užívania umožňuje pôvodnému vlastníkovi zostať v nehnuteľnosti a využívať ju v plnom rozsahu alebo v dohodnutom režime. Tento dokument presne stanovuje, v akom rozsahu a na aký čas môže pôvodný vlastník nehnuteľnosť využívať, a zároveň zabezpečuje, že obdarovaný musí toto bremeno rešpektovať.

Právna Úprava Darovacej Zmluvy s Právom Dožitia

Darovanie je právne upravené predovšetkým v § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vecné bremeno je upravené predovšetkým v § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka. Pri darovaní bytu je potrebné zohľadniť aj § 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty darovacej zmluvy

Niektoré osobitné zákony darovanie vylučujú. Napríklad, zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení nepripúšťa darovanie nehnuteľného majetku obce, ak iný osobitný zákon neustanoví inak. Taktiež majetok, ktorý tvorí nadačné imanie nadácie v zmysle § 30 zákona č. 34/2002 Z. z., nemôže byť darovaný.

Náležitosti Darovacej Zmluvy s Právom Dožitia

Darovacia zmluva na nehnuteľnosť s vecným bremenom doživotného užívania musí obsahovať niekoľko podstatných náležitostí:

1. Identifikácia zmluvných strán: Každá darovacia zmluva s vecným bremenom musí obsahovať presné údaje o oboch stranách - darcovi aj obdarovanom. Ide najmä o meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo (ak je uvedené), trvalé bydlisko a v prípade právnických osôb aj IČO a sídlo spoločnosti. Určenie zmluvných strán je podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy. Zmluvné strany označte podľa údajov z občianskeho preukazu, resp. obchodného alebo živnostenského registra.
2. Špecifikácia daru: Zmluva musí presne špecifikovať darovanú nehnuteľnosť, aby bolo jasné, na aký majetok sa prevod vzťahuje. Dom musí byť označený katastrálnym územím, v ktorom sa nachádza (dobré je uviesť aj obec a okres), súpisným číslom, druhom stavby a parcelným číslom pozemku, na ktorom je dom postavený. Ak je predmetom prevodu aj pozemok, na ktorom je dom postavený alebo priľahlé pozemky (napr. dvor alebo záhrada), treba uviesť tiež parcelné číslo pozemku, jeho evidenciu v registri C alebo E, druh pozemku a výmeru pozemku. Hoci sa číslo listu vlastníctva nemusí podľa zákona uvádzať, odporúčam uviesť aj to.
3. Vymedzenie právneho úkonu: V zmluve sa musí uviesť, že darca dar daruje obdarovanému a tento dar prijíma. Na platné darovanie sa vyžaduje, aby darca vyjadril úmysel spoluvlastnícky podiel na dome darovať a obdarovaný vyjadril úmysel dar prijať. Darovanie sa teda uskutoční, len ak s tým súhlasí nielen darca, ale aj obdarovaný.
4. Bezodplatnosť: Darovacia zmluva nesmie obdarovaného zaväzovať poskytnúť darcovi za dar akékoľvek protiplnenie alebo odplatu, inak by nešlo o darovaciu zmluvu. Ak by v darovacej zmluve bolo uvedené protiplnenie, napríklad povinnosť zaplatiť určitú sumu, vykonať protislužbu alebo odkázať nehnuteľnosť tretej osobe, darovacia zmluva by nebola platná. V takom prípade by už nešlo o darovanie, ale o kúpnu zmluvu alebo iný právny vzťah.
5. Dobrovoľnosť: Darovanie musí byť dobrovoľné, a to tak na strane darcu ako aj obdarovaného. Zmluvné strany vyhlasujú, že ich spôsobilosť na právne úkony nie je obmedzená, túto zmluvu uzatvárajú slobodne a vážne, neuzavreli ju v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok.
6. Vekosť spoluvlastníckeho podielu: Ak je obdarovaných viac, darovacia zmluva na dom s právom doživotného užívania musí upravovať aj veľkosť spoluvlastníckeho podielu každého z obdarovaných. Ak by bol predmet darovania darovaný obidvom manželom bez bližšej špecifikácie spoluvlastníckeho podielu, platí, že manželia nadobudnú predmet darovania každý v spoluvlastníckom podiele 1/2.
7. Vecné bremeno: Vecné bremeno môže mať rôzne formy a musí byť v zmluve jasne definované. Zmluvné strany sa dohodli, že súčasne s darovaním sa k darovaným nehnuteľnostiam zriaďuje vecné bremeno v prospech oprávneného z vecného bremena spočívajúce v práve uvedenej osoby do svojej smrti bezodplatne užívať darované nehnuteľnosti.
8. Súhlas s vecným bremenom: Keďže vecné bremeno obmedzuje vlastnícke práva obdarovaného, jeho výslovný súhlas je nevyhnutný.
9. Vyhlásenie zmluvných strán o technickom stave: Ak sa chcete vyhnúť zbytočným sporom, odporúčame si stav domu dobre skontrolovať ešte pred podpisom zmluvy. V darovacej zmluve potom strany vyhlásia, že stav domu poznajú, príp. ho stručne opíšu. Odporúčame podpísať aj odovzdávací a preberací protokol (a uviesť aj stavy a odpočty na meračoch energií).
10. Vyhlásenia darcu: V záujme zachovania právnej istoty odporúčame uviesť tiež vyhlásenia darcu:
    • že je oprávnený s domom nakladať v plnom rozsahu,
    • že dom nie je predmetom žiadnych súdnych, správnych alebo iných sporov,
    • že na dome neviaznu žiadne vecné bremená a záložné práva (okrem zákonných), ťarchy, dlhy, nedoplatky, nájomné práva, ani žiadne iné práva a nároky tretích osôb.
11. Podmienky vrátenia daru zo zákona: Uvedenie, za akých podmienok je obdarovaný oprávnený alebo povinný vrátiť dar naspäť darcovi. V týchto prípadoch totiž nejde o právny úkon odstúpenia od zmluvy.
12. Podmienky, za ktorých môžu zmluvné strany odstúpiť od zmluvy: Zmluvné strany môžu odstúpiť od zmluvy zo zákonných dôvodov (napr. ak bola zmluva uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok) alebo z dôvodov uvedených v zmluve.
13. Iné podmienky darovania: Darca môže v zmluve obdarovaného aj zaviazať vykonávať nejakú činnosť, ktorá ani nesúvisí s darom, ako napr. doživotne zaopatriť darcu. Darca tiež môže v zmluve zaviazať obdarovaného vykonávať nejakú činnosť, ktorá ani nesúvisí s darom, ako napr. doživotne zaopatriť darcu.Darca môže dať v zmluve obdarovanému aj príkaz alebo zákaz nejako s bytom nakladať (napr. užívať byt len na potrebu svojho bývania a neprenajímať ho ďalej).
14. Náklady na užívanie, opravy a údržbu predmetu daru: Zmluvné strany si môžu dohodnúť mieru účasti oprávneného na nákladoch na užívaní, údržbe a opravách predmetu daru.

Proces Uzatvárania Darovacej Zmluvy

1. Dohoda o darovaní: Darca a obdarovaný sa v prvej fáze musia dohodnúť na tom, čo sa daruje a za akých podmienok.
2. Spísanie darovacej zmluvy: Darovacia zmluva na nehnuteľnosť musí byť písomná. Pri jej spisovaní si musíte dať veľký pozor na preklepy, nejasné a neurčité formulácie najmä pri podstatných náležitostiach zmluvy, keďže tieto by mali za následok prerušenie katastrálneho konania. Zmluvu sme pre Vás pripravili tak, aby jej úprava bola pre Vás jednoduchá.
3. Podpisovanie zmluvy: Darcovia musia podpisy na zmluve osvedčiť u notára alebo na mestskom či obecnom úrade. Podpisy obdarovaných nemusia byť osvedčené. Zmluva musí byť neoddeliteľne spojená. Vyhotovte si však potrebný počet kópií zmluvy. V prípade, že si zmluvu osobne zanesiete na kataster, počítajte s tým, že kataster si dva originály zmluvy ponechá a každý účastník zmluvy by mal dostať jeden originál. Minimálne obdarovaní by mali dostať zmluvu s osvedčeným podpisom darcov, na kataster musia ísť obe zmluvy s osvedčenými podpismi darcov.
4. Podanie na kataster: Návrh na vklad darovacej zmluvy môžete podať na kataster osobne, poštou alebo elektronicky. Návrh na vklad môže byť vybavený v štandardnej lehote (30 dní odo dňa podania kompletného návrhu) alebo v zrýchlenej lehote (15 dní). Treba počítať s tým, že niektoré katastre rozhodujú o návrhu na vklad v štandardnej lehote aj o niekoľko týždňov (či mesiacov) dlhšie, než im zákon ukladá. Ak teda potrebujete mať vklad uskutočnený čo najskôr, je dobré zvážiť zrýchlený vklad. Správny poplatok za štandardný návrh na vklad je 66 eur, za zrýchlený návrh na vklad je to 266 eur. Pri elektronickom podaní sú všetky poplatky polovičné. V prípade podania elektronického oznámenia o návrhu na vklad sa všetky poplatky znižujú o 18 eur.
5. Odovzdanie daru: V zmluve je dohodnutý spôsob a čas odovzdania daru obdarovanému, tento by sa mal dodržať. Zmluvné strany by zároveň pri odovzdaní daru mali podpísať odovzdávací a preberací protokol, ktorý využijú aj pri prepise odberateľa pri dodávateľoch energií.
6. Daň z nehnuteľnosti: Nový vlastník časti domu má povinnosť najneskôr do konca januára roku nasledujúceho po nadobudnutí vlastníctva k časti domu (nadobudnutím vlastníctva sa rozumie deň povolenia vkladu do katastra nehnuteľností) podať na obci, v ktorej sa dom nachádza, daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti. Darca tiež podá takéto daňové priznanie, kde vyznačí, že prestal byť vlastníkom domu (alebo jeho časti).

Dôležité Aspekty Pred Uzatvorením Zmluvy

Pred uzatvorením darovacej zmluvy s právom dožitia je dôležité zvážiť niekoľko aspektov:

1. Aktuálny stav listu vlastníctva: Potrebujete zistiť, či je darca podielovým spoluvlastníkom domu a či na jeho spoluvlastníckom podiele na dome nie sú zapísané ťarchy (typicky vecné bremeno alebo záložné právo) alebo nájomné práva. Tieto by po nadobudnutí vlastníckeho práva zaväzovali aj obdarovaného. Skontrolujte aktuálny list vlastníctva, či je darca vlastníkom bytu a či na byte nie sú zapísané vecné bremená (príp. predkupné právo alebo záložné právo) alebo nájomné práva. Tieto by potom zaväzovali aj obdarovaného.
2. Nadobudnutie vlastníctva: Vlastníkom nehnuteľnosti (a teda aj spoluvlastníckeho podielu na dome) sa obdarovaný stane až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci (aj k bytu) z darcu na obdarovaného nastáva až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Zjednodušene povedané: Kým nie je nový vlastník zapísaný na liste vlastníctva, byt mu nepatrí.
3. Darovanie pre prípad smrti je vylúčené: Darovacia zmluva, ktorou by obdarovaný nadobudol vlastnícke právo k 1/2 domu až po smrti darcu by bola neplatná. Môže sa však stať, že darca zomrie po uzatvorení darovacej zmluvy, ale pred povolením vkladu do katastra nehnuteľností. V takom prípade sú dedičia viazaní vôľou darcu a sú povinní dar obdarovanému vydať. Uzatvorenie darovacej zmluvy, ktoré by predpokladalo darovanie až po smrti poručiteľa, je zákonom vylúčené. Takáto darovacia zmluva je neplatná. Ak však darca zomrie po uzatvorení zmluvy, a táto ešte nebola zapísaná v katastri nehnuteľností, dedičia sú viazaní vôľou darcu a sú povinní dar obdarovanému vydať.
4. Darovanie spoluvlastníckeho podielu na dome ho nevylučuje z exekúcie: Ak by darca v čase darovania polovice domu bol dlžníkom, jeho veriteľ môže podať žalobu, ktorou sa bude domáhať, aby súd rozhodol, že darovacia zmluva je voči tomuto veriteľovi neúčinná. Následne môže veriteľ svoju pohľadávku vymôcť exekúciou voči darcovi aj na časť domu v tom čase už vo vlastníctve obdarovaného. Darovaním majetku ho neochránite pred exekúciou. Ak darca v postavení dlžníka daruje svoj majetok a tým ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky, veriteľ sa môže domáhať na súde určenia, že takáto darovacia zmluva je voči nemu neúčinná. Veriteľ sa potom môže uspokojiť exekúciou na tomto majetku voči obdarovanému.
5. Započítanie daru na dedičský podiel: Ak darca daruje polovicu domu svojmu zákonnému dedičovi (napríklad dieťaťu), po smrti darcu sa tomuto obdarovanému v zmysle zákona započíta tento dar do dedičského podielu. To znamená, že ak po pôvodnom darcovi (teraz poručiteľovi) dedia napríklad dve deti a jedno z nich dostalo za života poručiteľa ako dar 1/2 domu, zmenší sa jeho podiel na dedičstve o hodnotu tohto daru. Bežné dary (k narodeninám, svadbe, promóciám a pod.) sa nezapočítavajú, avšak podiel na dome pravdepodobne áno. Dary sa započítavajú do dedičstva. Ak darca ako poručiteľ nespísal závet, po jeho smrti sa zo zákona započítava dedičovi do dedičského podielu to, čo za života od darcu bezplatne dostal. O to bude menšie jeho dedičstvo oproti ostatným dedičom. Nezapočítavajú sa iba bežné (obvyklé) veci, byt však určite áno.
6. Predkupné právo: Ak by ste darovali svoj spoluvlastnícky podiel na dome inej ako blízkej osobe (napríklad susedovi, kamarátke, opatrovateľke a pod.), majú ostatní spoluvlastníci domu predkupné právo na Váš spoluvlastnícky podiel. Svoj spoluvlastnícky podiel im teda musíte ponúknuť na odkúpenie za trhovú cenu a darovať ho môžete, len ak oň nebudú mať ostatní spoluvlastníci záujem. Blízkou osobou sa rozumie príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel. Iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
7. Hypotéka: Je potrebné dať si pozor na darovanie spoluvlastníckeho podielu na dome v prípade, ak je dom zaťažený záložným právom hypotekárnej banky. V prípade prevodu hoci aj len malého spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu (aj blízku) bez informovania banky môžete porušiť podmienky banky, za ktorých Vám poskytla úver. To môže mať za následok okamžité zosplatnenie úveru, v dôsledku čoho by ste museli hneď vyplatiť celý zostatok úveru.
8. Darovanie z BSM: Často dostávam otázku, či môže jeden z manželov darovať „svoju polovicu“ domu, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, napríklad dieťaťu. Takéto darovanie len jedným z manželov nie je možné. Pre platné darovanie polovice domu v BSM sa vyžaduje, aby obaja manželia darovali túto časť a zároveň obaja manželia stále zostanú bezpodielovými spoluvlastníkmi tej časti domu, ktorú nedarovali. Z § 143 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veci nadobudnuté za trvania manželstva darom sa nestávajú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Pri nadobudnutí veci darom, kedy je obdarovaným len jeden manžel, nadobúda túto vec obdarovaný manžel do svojho výlučného vlastníctva v podiele 1/1. Pri nadobudnutí veci darom, kedy sú obdarovaní obaja manželia, sa darovaná vec stáva predmetom ich podielového spoluvlastníctva (nikdy však nie bezpodielového spoluvlastníctva). Darovanie medzi manželmi - manželia si medzi sebou nemôžu darovať majetok nachádzajúci sa v BSM. Darovanie medzi manželmi však je možné v prípade vecí, ktoré patria do výlučného vlastníctva len jedného z manželov. Ak chce jeden z manželov tretej osobe darovať majetok, ktorý je súčasťou BSM, je potrebný súhlas druhého manžela.

Vecné Bremeno: Práva a Povinnosti

Vecné bremeno je právny nástroj, ktorý umožňuje užívanie nehnuteľnosti v prospech inej osoby. Jeho definícia je upravená v Občianskom zákonníku a stanovuje, že vlastník nehnuteľnosti je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo vykonať v prospech oprávnenej osoby.

Vznik Vecného Bremena

1. Zmluvou: Vecné bremeno sa najčastejšie zriaďuje zmluvou medzi dvoma stranami, kde vlastník nehnuteľnosti poskytne obdarovanému alebo tretej osobe právo užívania nehnuteľnosti v určitom rozsahu. Typickým príkladom je situácia, keď rodičia prevedú svoj byt alebo dom na deti, ale ponechajú si právo dožitia. V takom prípade je nový vlastník povinný strpieť ich bývanie v nehnuteľnosti až do ich smrti.
2. Závetom: Vecné bremeno môže byť stanovené aj v závete, kde poručiteľ určí, že po jeho smrti získa konkrétna osoba právo užívať nehnuteľnosť alebo jej časť. Takéto bremeno vzniká automaticky smrťou poručiteľa a musí byť potvrdené v rámci dedičského konania.
3. Dohodou dedičov: Ak po smrti vlastníka nehnuteľnosti vzniknú medzi dedičmi spory o užívanie nehnuteľnosti, môžu sa dohodnúť na zriadení vecného bremena pre konkrétnu osobu. Môže ísť napríklad o situáciu, keď sa súrodenci rozhodnú, že jeden z nich bude môcť užívať určitú časť domu alebo pozemku, zatiaľ čo vlastníctvo zostane rozdelené medzi všetkých dedičov.
4. Rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu: V prípade majetkových sporov môže súd alebo iný štátny orgán rozhodnúť o zriadení vecného bremena. Napríklad, ak niekto zablokuje prístupovú cestu k inej nehnuteľnosti, súd môže nariadiť vecné bremeno prechodu cez tento pozemok.
5. Zo zákona: Niektoré vecné bremená vznikajú automaticky na základe platných právnych predpisov. Príkladom je povinnosť vlastníka nehnuteľnosti umožniť prístup k verejným sieťam (napríklad rozvodom elektriny, vody alebo plynu), ktoré prechádzajú cez jeho pozemok.
6. Vydržaním: Vecné bremeno môže vzniknúť aj dlhodobým užívaním nehnuteľnosti v dobrej viere. Ak niekto nepretržite a oprávnene užíva cudziu nehnuteľnosť po zákonom stanovenú dobu, môže si na ňu vydržať vecné bremeno.

Vplyv Vecného Bremena na Hodnotu Nehnuteľnosti

Vecné bremená môžu mať výrazný vplyv na trhovú hodnotu nehnuteľnosti. Ak nehnuteľnosť nesie bremeno doživotného užívania alebo iné práva v prospech tretej osoby, môže byť pre potenciálnych kupcov menej atraktívna. Napríklad dom, v ktorom má niekto právo bývať do konca života, je prakticky nepredajný, pokiaľ sa oprávnená osoba tohto práva nevzdá. Na druhej strane, existujú prípady, keď vecné bremená môžu byť výhodné.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty darovania v domovoch dôchodcov

Zánik Vecného Bremena

Výmaz vecného bremena (doživotného užívania nehnuteľnosti) z katastra nehnuteľností môže nastať na základe dohody zmluvných strán. Oprávnený z vecného bremena a povinný z vecného bremena sa môžu dohodnúť, že vecné bremeno sa zrušuje. Je potrebné tak urobiť zmluvou o zániku vecného bremena. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je však potrebné aj povolenie vkladu príslušným okresným úradom, katastrálnym odborom, ako vyplýva z § 151p Občianskeho zákonníka („Vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právne účinky zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nastanú vkladom do katastra nehnuteľností.

Vrátenie Daru

Zákon umožňuje darcovi domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa voči darcovi alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Za hrubé porušenie dobrých mravov sa považuje spáchanie trestného činu alebo priestupku voči darcovi alebo členom jeho rodiny, hrubé urážky voči darcovi aj neposkytnutie pomoci darcovi či jeho rodine v núdzi. Vrátenia daru sa však môže domáhať len darca, jeho rodine alebo dedičom toto právo nepatrí. Ak bolo darcov viac, po smrti jedného z nich sa vrátenia daru môžu domáhať ostatní darcovia.

Ak by sa darca domáhal vrátenia daru po tom, čo obdarovaný dar ďalej previedol na tretiu osobu, obdarovaný by musel darcovi namiesto časti domu poskytnúť náhradu vo výške hodnoty daru.

Aj obdarovaný je oprávnený vrátiť dar, a to v prípade, ak ho darca vopred neupozornil na vady daru, ktoré mu boli v čase darovania známe.

V darovacej zmluve možno dohodnúť aj iné podmienky pre vrátenie daru obdarovaným alebo domáhanie sa vrátenia daru darcom. Takéto vrátenie daru sa považuje za odstúpenie od darovacej zmluvy.

Prečítajte si tiež: Peniaze a darovacia zmluva: Dôležité informácie

Darovanie Spoluvlastníckeho Podielu

Darovacia zmluva na polovicu domu je v zásade štandardná darovacia zmluva na dom, ktorá sa však od tej klasickej odlišuje tým, že darca obdarovanému nedaruje celý dom, ale len spoluvlastnícky podiel na dome. V zásade nie je rozhodujúce, či ide presne o 1/2 domu, alebo napríklad o 1/3, 1/4, 5/8 a podobné veľkosti spoluvlastníckych podielov. Na platné darovanie sa vyžaduje, aby darca vyjadril úmysel spoluvlastnícky podiel na dome darovať a obdarovaný vyjadril úmysel dar prijať. Darovanie sa teda uskutoční, len ak s tým súhlasí nielen darca, ale aj obdarovaný.

Darovať môžete aj spoluvlastnícky podiel k bytu. Napr. ak ste zdedili 1/3 bytu, môžete ju darovať. V takomto prípade však, rovnako ako pri predaji spoluvlastníckeho podielu, musíte brať do úvahy predkupné právo ostatných spoluvlastníkov (ktorí vlastnia zvyšné 2/3). Predkupné právo majú ostatní spoluvlastníci vždy, okrem prípadu, keď sa podiel prevádza (či už predajom alebo darovaním) na blízku osobu.

Daňové Aspekty

Hoci darovanie je oslobodené od dane, pri budúcom predaji nehnuteľnosti môže obdarovaný čeliť daňovej povinnosti, ak nehnuteľnosť nevlastní dlhšie ako 5 rokov. Obdarovaný môže s darovanou časťou domu naložiť spôsobom, ktorý uzná za vhodný, teda ho aj predať. Ak by obdarovaný svoj spoluvlastnícky podiel predal pred uplynutím 5 rokov odo dňa jeho nadobudnutia, musel by zaplatiť daň z príjmu z tohto predaja.

tags: #darovacia #zmluva #s #právom #dožitia #vzor