
Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku dávky v hmotnej núdzi v kontexte výživného na Slovensku. Cieľom je zrozumiteľne vysvetliť systém dávok, podmienky nároku, ako aj vzájomný vzťah medzi dávkou v hmotnej núdzi a povinnosťou platiť výživné.
Systém pomoci v hmotnej núdzi na Slovensku je navrhnutý tak, aby zabezpečil základné životné podmienky pre občanov, ktorí sa ocitli v situácii, keď si ich nemôžu zabezpečiť sami. Filozofiou je, že dávky v hmotnej núdzi predstavujú poslednú záchrannú sieť po vyčerpaní všetkých ostatných možností. Právne vzťahy pri poskytovaní tejto pomoci upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi.
O dávku v hmotnej núdzi môže požiadať občan, ktorý sa nachádza v stave hmotnej núdze. Hmotná núdza je definovaná ako stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť príjem prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov.
Nárok na dávku v hmotnej núdzi vzniká od prvého dňa mesiaca, v ktorom bola žiadosť podaná. Je dôležité si uvedomiť, že aj keď je domácnosť v hmotnej núdzi, nemusí mať automaticky nárok na pomoc. Pomoc sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone, nie do sumy životného minima.
Dávku v hmotnej núdzi môže požiadať aj cudzinka, iná štátna príslušníčka, azylantka. Pri podaní žiadosti musí žena preukázať svoje príjmy (prípadne objasniť finančnú situáciu) alebo doložiť, že nemá žiadny alebo len minimálny príjem a nevlastní nijaký majetok. Aj keď žena má minimálny príjem (alebo nízky príjem), možno jej poskytnúť čiastku dávky v hmotnej núdzi (t.j. doplnenie príjmu do výšky životného minima).
Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok
Pri posudzovaní hmotnej núdze sa započítavajú príjmy všetkých členov domácnosti. Príjem je definovaný ako príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Zákon však stanovuje aj výnimky, kedy sa niektoré príjmy nepovažujú za príjem, napríklad 25% z materského, invalidného dôchodku, prídavok na dieťa a suma výživného určená na tvorbu úspor.
Systém pomoci v hmotnej núdzi zahŕňa niekoľko typov dávok a príspevkov:
V kontexte výživného je dôležité vedieť, že prípadné výživné sa odpočítava od sumy dávky v hmotnej núdzi. To znamená, že ak má žena nárok na výživné, táto suma znižuje výšku dávky, ktorú dostáva.
Ak žena nemá prácu, musí sa zaevidovať na úrade práce a požiadať o dávku v nezamestnanosti. Ak na ňu nemá nárok, ak je dávka nízka, alebo ak sa jej vyplácanie skončí, poskytne sa žene dávka v hmotnej núdzi. Okrem toho žena musí dosiahnuť súdne určenie výživného (na deti a prípadne na seba), aby si manžel plnil vyživovaciu povinnosť.
Dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke sa môžu vyplácať aj preddavkovo, napr. do právoplatného rozhodnutia súdu o výživnom. Následne, keď súd vo veci rozhodne, žena musí vrátiť poskytnuté finančné prostriedky odboru sociálnych vecí a rodiny, v prípade, že súd rozhodne o výživnom odo dňa, keď žene bola priznaná dávka spolu s príspevkami k dávke.
Prečítajte si tiež: Dôležitosť minerálov a vlákniny v starobe
Príjemca dávky v hmotnej núdzi má určité povinnosti, ktoré musí plniť, aby si nárok na dávku udržal. Medzi tieto povinnosti patrí:
Systém dávok v hmotnej núdzi sa neustále vyvíja a prispôsobuje aktuálnej situácii na trhu práce a sociálnej situácii v krajine. Dávky sú zvyšované rovnako ako životné minimum, teda maximálne o infláciu. Od roku 2023 sa zákon zmenil, takže životné minimum sa zvyšuje o infláciu. Preto nárasty nie sú výrazné.
Od septembra 2025 sa pre potreby výpočtu PHM neráta určité percento pracovného príjmu, v závislosti od dĺžky zamestnania. Túto výhodu môže poberateľ pomoci v hmotnej núdzi využiť raz za dva roky. Od apríla 2023 do augusta 2025 neexistoval aktivačný príspevok po zamestnaní sa a daňový bonus bol príjmom.
Žiadosť o poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi sa podáva na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) príslušnom podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. K žiadosti je potrebné priložiť všetky potrebné doklady preukazujúce príjem a majetkové pomery žiadateľa a členov jeho domácnosti. Žiadosť, poučenie, potvrdenia k poskytovaniu pomoci v hmotnej núdzi sú zverejnené na webových stránkach ÚPSVaR.
Spracovanie dávok v hmotnej núdzi (DHN), najmä na začiatku poberania, môže trvať dlho. Preto sa niekedy stáva, že dávky sú doplatené jednorazovo spätne za niekoľko mesiacov. Aby však ľudia mali aspoň časť dávok aj počas obdobia, keď niektoré údaje sú dané iba približne (napr. ešte nie je jasná presná suma výživného), úrad práce môže poskytovať preddavky na dávky. O dávky možno požiadať aj spätne, najviac však o 3 mesiace.
Prečítajte si tiež: Dávky dôchodkového poistenia
Nárok na prídavky na deti má osoba, s ktorou deti žijú a ktorá sa o ne stará. Pokiaľ prídavky doteraz dostával muž, musí žena, ak deti žijú s ňou, požiadať odbor sociálnych vecí a rodiny príslušného ÚPSVaR, aby ich začali vyplácať jej. Rovnako má žena postupovať, ak otec tieto peniaze nevyužíva pre potreby detí. Odbor sociálnych vecí a rodiny si môže otca aj predvolať.
O dotáciu na podporu humanitárnej pomoci môže v súlade s § 9 zákona o dotáciách požiadať fyzická osoba v krízovej životnej situácii alebo v mimoriadne nepriaznivej sociálnej situácii. Dotácia na podporu humanitárnej pomoci slúži na riešenie tejto situácie . Žiadosť o poskytnutie dotácie podľa § 9 ods.