
Systém dávok v hmotnej núdzi na Slovensku predstavuje komplexný mechanizmus podpory pre jednotlivcov a domácnosti, ktoré sa ocitli v zložitej finančnej situácii. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený prehľad o podmienkach nároku na dávku v hmotnej núdzi, ako aj o ďalších súvisiacich aspektoch tohto systému.
Systém dávok v hmotnej núdzi je založený na princípe porovnávania nárokov a príjmov domácnosti. Rozdiel medzi týmito dvoma hodnotami určuje výšku samotnej dávky. Výpočet je však komplikovaný a zohľadňuje množstvo faktorov, ako napríklad výšku pracovného príjmu, počet detí v domácnosti a ďalšie relevantné skutočnosti. Pre presný výpočet sa odporúča využiť mzdovú kalkulačku, ktorá zohľadňuje všetky potrebné premenné.
Dávku v hmotnej núdzi vypočítava úrad práce za kalendárny mesiac na základe príjmu domácnosti. O dávky je možné požiadať aj spätne, maximálne však o 3 mesiace.
Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“). Tento zákon definuje hmotnú núdzu ako stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.
Nárok na dávku v hmotnej núdzi nemá automaticky každá domácnosť, ktorá sa nachádza v hmotnej núdzi. Pomoc sa poskytuje len do výšky nárokov stanovených v zákone, nie do sumy životného minima. Pri posudzovaní nároku sa zohľadňujú príjmy všetkých členov domácnosti.
Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok
Na účely zákona sa za príjem považuje príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Zákon zároveň stanovuje, ktoré príjmy sa nepovažujú za príjem.
Zákon o pomoci v hmotnej núdzi zaviedol od 01.09.2025 zvýhodnené započítavanie príjmov, ktoré sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (napr. štátnozamestnanecký alebo služobný pomer), ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi.
Sumy dávky a príspevkov platné k 31. decembru kalendárneho roka sa každoročne upravujú k 1. januáru kalendárneho roka koeficientom, ktorým boli k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka upravené sumy životného minima. Sumy dávky a príspevkov ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením, ktorého úplné znenie sa vyhlasuje v Zbierke zákonov SR najneskôr do 31.
Člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je povinný na výzvu úradu vyplniť dotazník „Údaje o osobe v hmotnej núdzi pre účely sprostredkovania zamestnania“. Dávka sa znižuje, ak osoba nie je uchádzačom o zamestnanie a odmietla ponuku vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov, alebo sa nedostavila na úrad na účel ponuky vhodného zamestnania bez vážnych dôvodov.
Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov sa člen domácnosti nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne.
Prečítajte si tiež: Dôležitosť minerálov a vlákniny v starobe
Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 8 stanovuje, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom (napr. osoby s ťažkým zdravotným postihnutím).
Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, napr. sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, ktorej stupeň odkázanosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z. Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval. Nárok na ochranný príspevok zaniká aj v prípade, ak došlo k nesplneniu oznamovacej povinnosti o začatí alebo skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zistilo nesplnenie tejto povinnosti.
Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Aktivačný príspevok sa od 01.09.2025 poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi.
Pomoc v hmotnej núdzi je poskytovaná v peňažnej forme, vecnej alebo kombinovanej forme, osobitný príspevok sa poskytuje v peňažnej forme. Poskytujú sa v hotovosti na adresu na území Slovenskej republiky alebo poukázaním na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky.
Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi.
Prečítajte si tiež: Dávky dôchodkového poistenia
Príspevok na bývanie je súčasťou dávok v hmotnej núdzi a je určený pre domácnosti, ktoré majú legálne bývanie a platia aj za odpad.
Od 01.09.2025 došlo k legislatívnym zmenám pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, ktoré sú označované aj ako „Práca namiesto dávok“. Bližšie informácie o týchto zmenách sú dostupné v informácii k zmenám pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi.
O výške príspevku rozhodne vaša obec na základe podanej žiadosti. Príspevok sa vypláca na základe preukázaných nákladov (bločku). Podajte žiadosť na miestnom úrade vo vašom mieste trvalého pobytu.
Nárok na prídavky na deti má osoba, s ktorou deti žijú a ktorá sa o ne stará. Pokiaľ prídavky doteraz dostával muž, musí žena, ak deti žijú s ňou, požiadať odbor sociálnych vecí a rodiny príslušného ÚPSVaR, aby ich začali vyplácať jej. Rovnako má žena postupovať, ak otec tieto peniaze nevyužíva pre potreby detí. Odbor sociálnych vecí a rodiny si môže otca aj predvolať.