Dávky z Úradu Práce pre Invalidného Dôchodcu: Podmienky a Možnosti

V súčasnej dobe, keď miera nezamestnanosti predstavuje vážny problém, sa občania so zdravotným postihnutím stretávajú s ešte väčšími prekážkami pri hľadaní a udržaní zamestnania. Pokles ich schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť im totiž sťažuje uplatnenie sa na trhu práce. Avšak, existuje množstvo zákonov a opatrení, ktoré podporujú ich snahu o zapojenie sa do pracovného procesu v čo najširšej miere.

Legislatívny Rámec Podpory Zamestnávania Osôb so Zdravotným Postihnutím

Základným právnym predpisom v tejto oblasti je zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZSZ“). Tento zákon prešiel v priebehu rokov niekoľkými novelizáciami, ktoré zaviedli nové možnosti a nástroje na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. ZSZ okrem povinností, ktoré ukladá zamestnávateľovi v oblasti zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, vytvára najmä poslednými novelami ZSZ právny rámec pre aktívnu politiku na trhu práce a zavádza tak viacero možností, ako vytvárať vhodné pracovné podmienky na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím.

V roku 2008 bol ZSZ niekoľkokrát novelizovaný, a to zákonom č. 139/2008 Z. z. od 1. 5. 2008 (okrem čl. I § 50b a § 50c, ktoré nadobudli účinnosť 1. 9. 2008), zákonom č. 233/2008 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. 7. 2008 a zákonom č. 263/2008 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. 8. 2008.

Ďalšie dôležité právne predpisy, ktoré upravujú oblasť zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím, sú:

• Zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), ktorý ustanovuje základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní zamestnanca so zdravotným postihnutím v § 158 a 159.
• Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z., ktorý upravuje zmeny v platení poistného na invalidné poistenie.
• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Povinnosti Zamestnávateľa pri Zamestnávaní Osôb so Zdravotným Postihnutím

Zamestnávateľ má podľa § 63 ods. 1 ZSZ povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov. Zamestnávateľ nie je podľa § 63 ods. 1 ZSZ povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov, pretože nezamestnáva najmenej 20 zamestnancov.

Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a nemocenské dávky: Postup

Na účely ZSZ je zamestnanec definovaný ako fyzická osoba v pracovnom pomere podľa ZP alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. podľa § 226 ods. 2 Obchodného zákonníka, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Za zamestnanca sa na účely ZSZ nepovažujú zamestnanci cirkví a náboženských spoločností, ktorí vykonávajú duchovenskú činnosť v zmysle zákona č. 308/1991 Zb.

Zamestnávateľ je povinný plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva 20 a viac zamestnancov. Zamestnanec so zdravotným postihnutím na účely ZP je podľa § 40 ods. Na základe prechodného ustanovenia v § 254 ods.

Do 30. 4. Od 1. 5. Občania s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 %, ale najviac o 40 % sa od 1. 5. 2008 podľa § 8 ods. 1 písm. i) ZSZ považujú za znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Zamestnávateľ je povinný vytvárať vhodné pracovné podmienky pre zamestnancov so zdravotným postihnutím, a to najmä:

• Prispôsobovať pracovné miesta a pracovné prostredie ich potrebám.
• Zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol zamestnanec so zdravotným postihnutím dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.
• Umožňovať im účasť na rekvalifikačných kurzoch. Podľa § 159 ods. 2 ZP zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom so zdravotným postihnutím písomnú dohodu o rekvalifikácii a zabezpečí ju v pracovnom čase. Čas rekvalifikácie je prekážkou v práci na strane zamestnanca so zdravotným postihnutím a za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Obmedzenia pri Ukončení Pracovného Pomeru so Zamestnancom so Zdravotným Postihnutím

Zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď bez predchádzajúceho súhlasu príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Vo veci udelenia predchádzajúceho súhlasu rozhoduje v prvostupňovom správnom konaní miestne a vecne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (úrad). Úrad rozhoduje len na základe písomnej žiadosti zamestnávateľa a zamestnávateľovho písomného rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP. Úrad má povinnosť rozhodnúť do 30 kalendárnych dní od obdržania žiadosti, vo zvlášť zložitých prípadoch do 60 kalendárnych dní.

Prečítajte si tiež: Dávky v hmotnej núdzi a bývanie

Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm.

• - v § 63 ods. 1 písm.
• - v § 63 ods. 1 písm. e) ZP, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer alebo pre vážne porušenie pracovnej disciplíny; pre sústavné menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných 6 mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Invalidný Dôchodok a Posudzovanie Invalidity

Podľa § 71 ods. Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Počet rokov dôchodkového poistenia potrebných na vznik nároku na invalidný dôchodok ustanovuje § 72 ZSP. Zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných 10 rokov pred vznikom invalidity.

Invalidita sa posudzuje:

• posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ ZSZPV“).
• porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 ZSP. Príloha uvádza percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov. Percento sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

ZSP zmenil posudzovanie zdravotného stavu posudkovým lekárom na účely invalidity. ZSP nerozoznáva invaliditu a čiastočnú invaliditu. Posudkový lekár sociálneho poistenia určí pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa prílohe č. 4 ZSP.

Podľa ZSP v znení zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu SR č. 460/2006 Z. z. a zákona č. 529/2006 Z. z. účinného od 1. 10. ktorý bol podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 invalidný a v období od 1. 1. 2004 do 30. 9. 2006 mu Sociálna poisťovňa preskúmala trvanie invalidity podľa § 263 ods.2 ZSP (tento § bol nálezom ÚS zrušený 18. 7. ktorý je poberateľom invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 a do 30. 9. 2006 mu Sociálna poisťovňa nepreskúmala trvanie invalidity. Od 1. 10.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o nemocenských dávkach

Podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 sa invalidita poistenca neurčovala prostredníctvom percentuálnej miery poklesu schopnosti jeho zárobkovej činnosti, preto novela ZSP účinná od 1. 10. 2006 v § 263a ods. u poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. 1. 2004 je 50 %.

Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z. bol schválený zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 529/2006 Z. z., ktorým sa dopĺňa ZSP , ktorý nadobudol účinnosť 1. 10. 2006. Ustanovenie § 263a ZSP upravuje opätovné prehodnocovanie invalidity a rozhodovanie o nárokoch na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok a o určení sumy týchto dôchodkov podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 poistencov, ktorým Sociálna poisťovňa preskúmala trvanie invalidity podľa § 263 ods.2 ZSP účinného do 18. 7. 2006. O nárokoch na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok a o určení ich sumy podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 je Sociálna poisťovňa povinná rozhodnúť z vlastného podnetu najneskôr do 30. 9.

Peňažné Príspevky pre Osoby s Ťažkým Zdravotným Postihnutím

Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov v § 51 ustanovuje, že za občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje občan, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. V zmysle § 57 ods. 3 občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný orgán vydáva preukaz, ktorý je určený podľa § 57 ods. Funkčná porucha podľa § 50 ods. 2 je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností občana, ktorý z hľadiska predpokladov vývoja zdravotného postihnutia trvá dlhšie ako 1 rok.

Peňažné príspevky (na rozdiel od preukazu) nemôže poberať úplne každá osoba s ŤZP, ale iba tá, ktorej príjem neprekročí hranicu určenú zákonom. Postupuje sa tak, že sa sčíta priemerný mesačný príjem ťažko zdravotne postihnutej osoby (čistý príjem, invalidný dôchodok, starobný dôchodok, príspevok na opatrovanie) za predchádzajúci rok s príjmom jej manžela/manželky a nezaopatreného dieťaťa, ktoré s ňou žije v domácnosti, a táto suma sa vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa sčítavali. Príjem osoby s ŤZP sa porovná so životným minimom pre dospelého, čo je od 1.7.2025 suma 284,13 € mesačne. Peňažné príspevky nie je možné priznať ťažko zdravotne postihnutej osobe, ktorej príjem presahuje päťnásobok životného minima, t.j. 1 420,65 €. Príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov na pohonné hmoty, diétne stravovanie, hygienu a opotrebovanie šatstva, obuvi a zariadenia sa nepriznajú, ak príjem presahuje trojnásobok životného minima, t. j.

Príklad: Pani Jana je ťažko zdravotne postihnutá. Jej jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 350 €. Manžel pani Jany je zamestnaný, jeho priemerná mesačná mzda za minulý rok bola 670 € v čistom. Deti pani Jany sú dospelé a samostatné. Príjem pani Jany a jej manžela predstavuje spolu 1 020 € mesačne. Túto sumu vydelíme dvomi, keďže spoločne posudzujeme dve osoby - pani Janu a jej manžela. Výsledok je 510 €. Za príjem pani Jany sa považuje suma 510 €. Príjem 510 € vydelený sumou 284,13 € (suma životného minima) je 1,8.

Peňažné príspevky môže poberať iba ťažko zdravotne postihnutý, ktorý je na takúto pomoc odkázaný. Ak v dôsledku svojej choroby potrebuje človek pomoc inej osoby s vykonávaním niektorých úkonov, môže mu byť poskytnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu, alebo osoba, ktorá sa o neho stará, môže poberať príspevok na opatrovanie. Rozdiel medzi nimi je v tom, že osobný asistent má ťažko zdravotne postihnutému pomôcť začleniť sa do života - študovať, pracovať, cestovať, navštevovať kultúrne podujatia, zatiaľ čo úlohou opatrovateľa je starať sa o hygienu a sebaobsluhu ťažko zdravotne postihnutého a vykonávať v jeho domácnosti domáce práce. Príspevok na osobnú asistenciu poberá ťažko zdravotne postihnutý, ktorý potom vypláca asistenta. Príspevok na opatrovanie poberá sám opatrovateľ. Príspevky sa odlišujú aj postavením rodinného príslušníka. Člen rodiny ťažko zdravotne postihnutého môže byť jeho osobným asistentom iba v rozsahu štyri hodiny denne, vo zvyšnom čase asistenciu vykonáva iná osoba.

Ak je osoba s ŤZP podľa posudku odkázaná na pomôcku, môže jej byť poskytnutý príspevok na kúpu pomôcky, príspevok na výcvik používania pomôcky a príspevok na úpravu pomôcky. Pomôckou je vec alebo zariadenie, ktoré umožňuje ťažko zdravotne postihnutému vykonávať činnosti spojené so starostlivosťou o seba alebo o svoju domácnosť, ktoré by inak nemohol vykonávať, alebo by mu išli len veľmi ťažko. Ide pritom o iné veci, ako sú zdravotnícke pomôcky preplácané zdravotnou poisťovňou. Pomôckou je napríklad aj vybavenie domácnosti (práčka, umývačka riadu, mixér), predmety na uľahčenie úkonov sebaobsluhy (držiak kľúčov, otvárač dverí) a hygieny (prenosná vaňa, suché WC).

Príspevok na úpravu bytu, príspevok na úpravu rodinného domu a príspevok na úpravu garáže slúži na to, aby sa byt, dom alebo garáž stali bezbariérovými. Aj človek s onkologickým ochorením môže byť odkázaný na takúto úpravu. Žiadateľ musí mať v byte alebo dome trvalý pobyt a ak ide o garáž, musí byť jej vlastníkom. Z príspevku sa môže zabezpečiť úprava existujúceho zariadenia bytu, domu, garáže, nie však vybudovanie nového objektu alebo zariadenia. Z príspevku je napríklad možné prestavať kúpeľňu na bezbariérovú (napríklad rozšírením dverí), ale nie vybudovať novú kúpeľňu. Príspevok sa neposkytne, ak osoba s ŤZP dokáže prekonať bariéry v týchto priestoroch za pomoci zdravotníckych pomôcok, ktoré prepláca zdravotná poisťovňa. S realizáciou úprav je možné začať až na základe právoplatného rozhodnutia úradu o priznaní peňažného príspevku. Právoplatné je také rozhodnutie, proti ktorému už nie je možné podať odvolanie, lebo uplynula 15-dňová lehota na podanie odvolania.

I. II. III. ŽM - suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, v súčasnosti (od 1. Príspevky sa poskytujú každý mesiac.

Chránené Dielne a Chránené Pracoviská

Chránená dielňa alebo chránené pracovisko môžu byť zriadené právnickou alebo fyzickou osobou, sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú prispôsobené zdravotnému stavu občanov.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) prizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na dobu neurčitú. Právnická osoba alebo fyzická osoba je podľa § 55 ods.

Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov.

Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.

Chránené pracovisko je pracovné miesto jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.

Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste.

Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

Podmienky pre zriadenie a fungovanie chránených dielní alebo pracovísk sú:

• splnením povinnosti viesť osobitnú evidenciu nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.
• Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím.

Príspevok na Samostatnú Zárobkovú Činnosť (SZČ) pre Občanov so Zdravotným Postihnutím

Príspevok občanovi so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 57 zákona č. 5/2004 Z. z. je určený pre tých, ktorí chcú začať podnikať.

Podmienky pre získanie príspevku:

• V období 12 mesiacov pred podaním žiadosti o príspevok nepozastavil, neprerušil ani neskončil prevádzkovanie alebo vykonávanie SZČ v zmysle § 57 ods.
• o príspevok písomne požiada (resp.
• samostatne zárobkovo činnou osobou (ďalej len „SZČO“) podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti a bude prevádzkovať alebo vykonávať SZČ podľa § 5 ods. 1 písm.
• SZČO podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona o službách zamestnanosti a bude prevádzkovať alebo vykonávať SZČ podľa § 5 ods. 1 písm.

V prípade, ak žiadateľ v rámci výkonu SZČ na chránenom pracovisku nevytvára prevádzkareň, žiadosť o príspevok sa predkladá na úrad v územnom obvode miesta podnikania žiadateľa. V prípade, ak žiadateľ v rámci výkonu SZČ na chránenom pracovisku vytvára prevádzkareň (miesto podnikania nie je totožné s miestom výkonu prevádzkovania alebo vykonávania SZČ na chránenom pracovisku, napr.

Úrad môže poskytnúť príspevok na SZČ na chránenom pracovisku na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich so zriadením chráneného pracoviska, na ktorom bude OZP so sťaženým prístupom na trh práce, ktorý bol vedený v evidencii UoZ úradu prevádzkovať alebo vykonávať SZČ. V zmysle § 70 ods.

Súčasťou žiadosti o príspevok sú povinné prílohy, t. j. Podnikateľský zámer spolu s kalkuláciou nákladov sú podkladom na posúdenie Komisiou vytvorenou Výborom pre otázky zamestnanosti príslušného úradu. Na základe kladného stanoviska komisie úradu a odporúčania Výboru pre otázky zamestnanosti príslušného úradu, po splnení všetkých zákonom stanovených predpokladov, úrad uzatvorí s UoZ dohodu o poskytnutí príspevku OZP so sťaženým prístupom na trh práce na SZČ podľa § 57 ods.

Príspevok sa poskytuje na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich so zriadením chráneného pracoviska, na ktorom bude OZP so sťaženým prístupom na trh práce prevádzkovať alebo vykonávať SZČ, ktoré sú uvedené v podnikateľskom zámere a musí byť použitý v období odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní postavenia chráneného pracoviska vydaného žiadateľovi v zmysle § 55 zákona o službách zamestnanosti do ukončenia záväzku dvojročného prevádzkovania alebo vykonávania podporenej SZČ na chránenom pracovisku (resp.

Výška príspevku na SZČ od 1. Príspevok na SZČ po splnení zákonných podmienok poskytne, v ktorého územnom obvode OZP so sťaženým prístupom na trh práce vytvorí pracovné miesto na SZČ na chránenom pracovisku, na ktorom bude prevádzkovať alebo vykonávať SZČ. Úrad poskytne najviac 60% výšky príspevku príjemcovi príspevku do 30 kalendárnych dní odo dňa vyradenia UoZ z evidencie UoZ podľa § 36 ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti. Zvyšnú časť príspevku, t. j.

Za každý rok prevádzkovania alebo vykonávania SZČ, počas dvojročného obdobia nepretržitého prevádzkovania SZČ, predkladá príjemca príspevku písomnú správu o prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku na chránenom pracovisku. Prvú písomnú správu o prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku na chránenom pracovisku vrátane dokladov preukazujúcich vynaložené náklady v príslušnom období predkladá príjemca príspevku najneskôr do 12 mesiacov odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku OZP so sťaženým prístupom na trh práce na SZČ za obdobie odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní postavenia CHP vydaného žiadateľovi v zmysle § 55 zákona o službách zamestnanosti najneskôr do posledného kalendárneho dňa, pripadajúceho na 11 kalendárny mesiac odo dňa uzatvorenia dohody, počas ktorého OZP so sťaženým prístupom na trh práce prevádzkoval alebo vykonával SZČ na chránenom pracovisku na základe právoplatného priznaného postavenia chráneného pracoviska (preukazuje 60 % výšky celkového príspevku). Druhú písomnú správu o prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku na chránenom pracovisku vrátane predloženia príslušných fotokópií účtovných dokladov preukazujúcich vynaložené výdavky za príslušné predchádzajúce obdobie (k nahliadnutiu aj ich originálov) predkladá príjemca po uplynutí 24 mesiacov prevádzkovania alebo vykonávania SZČ na chránenom pracovisku v zmysle § 57 ods. 5 písm.

Príjemca príspevku sa zaväzuje uchovávať túto dohodu, vrátane jej príloh, dodatkov a všetkých dokladov týkajúcich sa poskytnutého finančného príspevku až do 31.12.2035. Príspevok sa neposkytuje UoZ, ktorý je občanom so ZP, ktorému bol poskytnutý príspevok podľa § 49 zákona o službách zamestnanosti, alebo príspevok na SZČ v rámci projektu alebo programu podľa § 54 zákona o službách zamestnanosti.

Ďalšie Formy Pomoci a Podpory

Okrem vyššie uvedených príspevkov a opatrení existujú aj ďalšie formy pomoci a podpory pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré im majú uľahčiť zapojenie sa do spoločenského a pracovného života:

• Pracovný asistent: Poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času.
• Ochranný príspevok: Určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou.
• Peňažný príspevok na opatrovanie: Poskytuje sa za stanovených podmienok osobe, ktorá osobne opatruje osobu s ŤZP odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby v stupni IV alebo V. ak osoba, ktorá opatruje osobu s ŤZP, vykonáva zamestnanie a jej mesačný príjem z tohto zamestnania nie je vyšší ako 2,5 násobok sumy životného minima. Žiadosť o priznanie peňažného príspevku sa podáva písomne na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Peňažný príspevok na opatrovanie je možné priznať najskôr od začiatku mesiaca, v ktorom bola príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podaná písomná žiadosť o tento príspevok. Konanie o priznanie peňažného príspevku sa začína na základe písomnej žiadosti. Lehota na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je 30 dní od začatia konania. Peňažný príspevok je možné priznať a vyplatiť aj vtedy, ak opatrovaná osoba zomrela pred vypracovaním integrovaného posudku, ktorý mal byť podkladom rozhodnutia o peňažnom príspevku na opatrovanie.

Práva a Povinnosti Invalidných Dôchodcov v Pracovnom Pomere

Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania majú zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania. Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Je dôležité si uvedomiť, že aj invalidní dôchodcovia majú v pracovnom pomere rovnaké práva a povinnosti ako ostatní zamestnanci. Zamestnávateľ je povinný dodržiavať Zákonník práce a zabezpečiť im vhodné pracovné podmienky.

#

tags: #davky #z #uradu #prace #pre #invalidného