Dedenie vs. Darovanie: Ako Najlepšie Prerozdeliť Majetok Medzi Potomkov?

Právny poriadok Slovenskej republiky ponúka viacero spôsobov, ako prerozdeliť majetok medzi potomkov. Pri rozhodovaní, ktorý spôsob je najvhodnejší, je dôležité zvážiť viaceré aspekty, ako sú daňové dopady, náklady spojené s prevodom majetku, vzťahy v rodine a ochrana pred prípadnými rizikami. V zásade sa ponúkajú dve základné riešenia: prerozdelenie majetku inter vivos (za života) alebo mortis causa (pre prípad smrti). Tento článok poskytuje stručnú analýzu tejto problematiky, poukazujúc na zásadné výhody a nevýhody každého spôsobu prerozdelenia majetku.

Daňové Aspekty Dedenia a Darovania

Z hľadiska daňových aspektov sú darovanie a dedenie v súčasnosti rovnocenné. Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, príjem získaný darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí, alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty nepodlieha dani z príjmov.

Dôležité je však spomenúť, že v minulosti platila právna úprava, zákon č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľnosti, ktorá bola zrušená k 1. januáru 2004. Občas sa objavujú tendencie na jej znovuzavedenie.

Predaj Nehnuteľnosti Nadobudnutej Dedením alebo Darovaním

Podľa súčasného právneho stavu je oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku. Toto oslobodenie sa nevzťahuje na príjmy, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku.

Rovnako je oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej darovaním, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písmena b), a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku.

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

V prípade nehnuteľnosti získanej dedením je podmienkou oslobodenia od dane z príjmu skutočnosť, že ide o dediča v priamom rade alebo manžela a uplynulo minimálne 5 rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti do vlastníctva poručiteľa, t.j. poručiteľ bol vlastníkom nehnuteľnosti aspoň 5 rokov pred svojou smrťou.

Náklady Spojené s Dedením

Súdny poplatok za konanie o dedičstve sa vypočítava z čistej hodnoty dedičstva (po odpočítaní dlhov). Konkrétne sumy sú nasledovné:

• Do 3 319 eur čistej hodnoty dedičstva: 6.50 eur
• Do 9 958 eur čistej hodnoty dedičstva: 16.50 eur
• Nad 9 958 eur z čistej hodnoty dedičstva: 0,2 %, najviac 165,50 eura

Čím menej majetku poručiteľ zanechá (alebo vyporiada za života), tým nižší bude súdny poplatok. Aj pri nulovej hodnote dedičstva je dedič povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 6.50 eur. Odmena notára ako súdneho komisára za úkony vykonané v konaní o dedičstve, ktoré bolo zastavené, je 13 eur. Súd konanie zastaví, ak poručiteľ nezanechal majetok. Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie zastaví.

Ak konanie o dedičstve nebolo zastavené, pretože poručiteľ zanechal majetok, odmena notára sa vypočítava percentuálne odstupňovaným podielom zo všeobecnej hodnoty majetku závislým od výšky majetku, ktorý tvoria iba aktíva bez odpočítania dlhov poručiteľa. Odmena notára je najmenej vo výške 23 eur, pričom k tomu je potrebné prirátať tiež náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času.

V konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo, ktoré nie je predlžené. Ak je dedičov niekoľko, platia tieto trovy podľa vzájomného pomeru čistej hodnoty ich dedičských podielov. V ostatných prípadoch platí tieto trovy štát.

Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

V každom prípade pri nadobudnutí nehnuteľnosti väčšej hodnoty náklady spojené s dedičským konaním prevyšujú náklady spojené s darovaním.

Náklady Spojené s Darovaním

Pri darovaní nehnuteľnosti sa platí poplatok za osvedčenie podpisu darcu na darovacej zmluvy (v priemere 2 eurá za osvedčenie podpisu). Okrem toho sa platí správny poplatok za návrh na začatie konania o povolení vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, ktorý je vo výške 66 eur. Tento poplatok je možné optimalizovať, ak sa návrh podá elektronicky (33 eur), a v prípade podania oznámenia o zamýšľanom návrhu na vklad je možné zníženie ešte o ďalších 15 eur, t.j. výsledná suma tohto správneho poplatku môže klesnúť až na úroveň 18 eur.

Celkovo prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti formou darovania vychádza pri úplnej optimalizácii nákladov približne na 20 eur, ak nepočítame s odmenou advokáta v prípade, že zúčastnené strany si dokážu pripraviť darovaciu zmluvu a návrh na vklad svojpomocne.

Darovacia Zmluva: Dôležité Aspekty

Pri darovacej zmluve je potrebné upozorniť na to, že darovanie je možné len za života darcu. Darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti, je zo zákona absolútne neplatná (§ 628 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Z pohľadu nadobúdateľa (obdarovaného) je nevýhodou to, že za istých okolností sa darca môže domáhať vrátenia daru, resp. jeho peňažnej ekvivalencie. Podľa ustanovenia § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS

Darcovi možno odporučiť, aby zohľadnil a posúdil, či sa prípadným darovaním nevystaví nebezpečenstvu trestného stíhania pre poškodzovanie veriteľa podľa § 239 Trestného zákona.

Výhodou darovania pre obdarovaného je predovšetkým to, že s výnimkou možnosti vrátenia daru a právnej neúčinnosti darovania voči veriteľom darcu, obdarovaný o tento dar už nemôže prísť. V prípade ponechania na dedenie sa situácia môže rôznymi spôsobmi modifikovať, pričom vlastník môže do svojej smrti s týmto majetkom disponovať, t.j. previesť ho inú osobu, príp. zaťažiť, môže dôjsť taktiež k rozšíreniu okruhu dedičov, vydedeniu, odkázania závetom inému dedičovi a pod. Práve z týchto dôvodov budú mať potomkovia záujem na nadobudnutí majetku ešte za života poručiteľa.

Dedenie: Vydedenie a Závet

Nevýhodou ponechania na dedenie pre potomkov je aj inštitút vydedenia, ktorého dôvody sú vymedzené užším spôsobom oproti dôvodom na vrátenie daru.

Čo do obsahu má závet v podstate rovnaké účinky ako darovacia zmluva - závet možno v tomto smere označiť ako darovanie pre prípad smrti. S ohľadom na náklady spojené s dedením je z tohto hľadiska lepšou alternatívou darovacia zmluva za života darcu. Navyše pre tvorbu závetu sú zákonom ustanovené prísnejšie formálne podmienky pre jeho platnosť.

Ďalšou výhodou darovania ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať je to, že darovanie čo do kvantity majetku nie je zákonom nijako limitované. Pri závete totiž obmedzuje testamentárnu dispozíciu kategória tzv. neopomenuteľných dedičov. Podľa ustanovenia § 479 OZ „Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov“.

Započítanie Daru na Dedičský Podiel (Kolácia)

Darovanie za života má vplyv na dedenie, čo je korigované v rámci inštitútu započítania daru na dedičský podiel (tzv. kolácia) obdarovaného dediča, čim dochádza fakticky k zníženiu jeho dedičského podielu. Aj na darovanie uskutočnené za života darcu sa prihliada pri prerozdelení majetku v rámci dedičského konania, čím sa tento inštitút svojimi účinkami približuje inštitútu tzv.

Kolácia je upravená v ustanovení § 484 OZ, podľa ktorého „Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok.

Príklad kolácie: Po poručiteľovi ostali štyria dedičia bez zanechania závetu z toho manžel a tri deti. V danom prípade dedia zo zákona v prvej dedičskej skupine rovným dielom. Jedno z detí však za života poručiteľa dostalo do daru nehnuteľnosť za 100.000 eur. Majetok po poručiteľovi po odpočítaní dlhov je vo výške 300.000 Eur. Tzv. kolačná podstata (hodnota dedičstva + dary, ktoré majú byť započítané) je v tomto prípade 400.000 eur. Z tejto kolačnej podstaty sa vypočítajú dedičské podiely jednotlivých dedičov a od dedičského podielu dediča, ktorý bol obdarovaný, sa odpočíta cena daru, ktorú dostal. Keďže dedičia sú štyria a dedia rovným dielom na každého pripadá 100.000 eur. Nakoľko jedno z detí dostalo neobvyklý dar presahujúci rámec bežného darovania vo výške 100.000 eur, tento dar sa započíta na jeho dedičský podiel, t.j. na tohto dediča nepripadá z dedičstva žiaden majetok.

Praktické Aspekty a Rozhodovanie

Pri rozhodovaní medzi darovaním a dedením je dôležité zvážiť praktické aspekty a konkrétnu situáciu.

• Vzťahy v rodine: Ak sú vzťahy v rodine dobré a darca chce deťom pomôcť s bývaním už teraz, darovanie môže byť vhodnou voľbou. Ak existujú obavy z budúcich sporov, je dôležité konzultovať situáciu s odborníkom.
• Ochrana majetku: Ak darca potrebuje ochranu pred prípadnými veriteľmi, darovanie s vecným bremenom môže byť riešením. Vecné bremeno zabezpečí, že darca bude môcť nehnuteľnosť naďalej užívať.
• Náklady: Darovanie je vo všeobecnosti lacnejšie ako dedenie, najmä ak si zúčastnené strany dokážu pripraviť darovaciu zmluvu a návrh na vklad svojpomocne.
• Možnosť ovplyvnenia: Darovanie umožňuje darcovi ovplyvniť, kto bude jeho majetok užívať ešte počas života.

Kúpa a Darovanie: Dôležité Rozdiely

Okrem darovania a dedenia je možné majetok previesť aj kúpnou zmluvou. Pri kúpnopredajnej zmluve je nadobudnutie nehnuteľnosti odplatné. Podľa ust. § 588 OZ platí :"Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu."OZ hovorí o dohodnutej cene, čo neznamená, že cena musí byť podľa znaleckého posudku. Avšak pre účely hodnoty nehnuteľnosti je treba dať vyhotoviť znal.

Od 1.1.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti, ktorý zakazuje vykonávať platby v hotovosti prevyšujúce sumu 15 000 eur, ak sa jedná o platby medzi fyzickými osobami - nepodnikateľmi. Ak je odovzdávajúcim alebo preberajúcim platby fyzická osoba vykonávajúca podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo právnická osoba, platba v hotovosti nesmie presiahnuť sumu 5 000 eur.Zákon zakazuje akékoľvek platby v hotovosti bez ohľadu na ich právny dôvod, okrem výnimiek presne definovaných v zákone. Zákaz sa vzťahuje nielen na platby za predaj tovaru, ale aj na platby pôžičiek, plnenie záväzkov, platby záloh. Teda aj ak by platba za nehnuteľnosť bola rozdelená na niekoľko časti, teda v prípade fyzických osôb napr. po 14 000 eur krát počet splátok, hodnotou platby v hotovosti bude potom je súčet hodnôt týchto platieb, ak tieto platby vyplývajú z jedného právneho vzťahu (kúpnopredajná zmluvanapr.

Závet: Alternatíva pre Prípad Smrti

Každý človek chce usporiadať svoje majetkové pomery. Majetok môžete odkázať urobením právneho úkonu pre prípad smrti - závetom, ktorý je známy aj pod názvom posledná vôľa alebo testament. Závet umožňuje závetcovi, aby usporiadal svoje majetkové pomery pre prípad smrti inak ako ustanovuje zákonné dedenie. Aby odkázal konkrétny majetok alebo celý majetok konkrétnemu dedičovi resp. dedičom v rôznych podieloch.

Závet je možné spísať ako vlastnoručný závet (holografný závet) alebo zriadiť v inej písomnej forme (napísať na stroji alebo na počítači) za účasti svedkov (alografný závet) alebo vo forme notárskej zápisnice u notára. Závet môžete uložiť doma alebo u notára, ktorý ho uloží do notárskeho centrálneho registra závetov a listín. V prípade, ak niektorý z vyššie uvedených druhov závetov nespĺňa zákonom požadované náležitosti, je neplatný.

Najčastejšou formou zriadenia závetu závetcom je vo forme notárskej zápisnice u notára, ktorá bude mať nielen zákonom požadované formálne a obsahové náležitosti. Takýto závet následne notár uloží tiež do notárskeho centrálneho registra závetov a listín. Závetca môže zanechať univerzálny závet teda závet na celý svoj majetok alebo môže odkázať respektíve rozdeliť svoj konkrétny majetok medzi rôzne osoby (dedičov). Ak závetca nerozhodol o všetkom svojom majetku platí, že zvyšný nerozdelený majetok sa dedí zo zákona.

Okrem uvedenia majetku, musí závetca uviesť v texte závetu dediča respektíve dedičov, ktorým odkazuje celý majetok alebo konkrétny majetok. Závetca môže určiť aj podiely závetných dedičov, pričom platí, že ak ich neuvedie, podiely dedičov sú rovnaké. Keď závetca odkáže svoj majetok závetom, môže so svojím majetkom disponovať až do svojej smrti. Osobe, ktorej ho odkázal, sa stane jeho majiteľom až po jeho smrti. Závetca tak isto môže kedykoľvek do svojej smrti závet zmeniť alebo odvolať.

Závetca závetom taktiež zmení okruh dedičov, ktorí by inak po ňom dedili zo zákona. Môže ním rozdeliť majetok v inom pomere než by bol dedený zo zákona. Môže konkrétnemu dedičovi odkázať konkrétny majetok. Ak je viac zákonných dedičov (potomkov) a niektorý z nich je v závete opomenutý, pričom ide o univerzálny závet na celý majetok, môže namietnuť relatívnu neplatnosť závetu. To znamená, že dostane polovicu zo zákonného podielu, ktorá by mu prináležala, ak by neexistoval závet. V prípade maloletého dediča, by tento dokonca dostal celý svoj zákonný podiel! Na to, aby niektorý potomok nenamietol relatívnu neplatnosť závetu, je potrebné spolu zo závetom spísať aj listinu o vydedení, ktorou vydedí svojho potomka zo zákonných dôvodov. Dôvody vydedenia môžu byť napadnuté na súde, pokiaľ nie sú dané (existujúce).

Aj keď si môžete závet spísať doma sami, neodporúča sa to, pretože ak spravíte chybu a závet bude neplatný alebo sa nenájde, vy budete po smrti a už s tým nič nespravíte. Preto je najlepšie spísať závet u notára, formou notárskej zápisnice, ktorý bude uložený do centrálneho registra závetov a listín.

tags: #dedenie #alebo #darovanie #rozdiel