Dedenie, Darovanie a Rozdiely v Právnych Aspektoch

Tento článok sa zaoberá právnymi aspektmi dedenia a darovania na Slovensku, s dôrazom na rozdiely v prístupe k týmto inštitútom, najmä v kontexte blízkych osôb a poľnohospodárskej pôdy. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad problematiky, s prihliadnutím na aktuálnu legislatívu a judikatúru.

Všeobecná úprava nájmu a poľnohospodárskej pôdy

Základná právna úprava nájmu je obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Nájomná zmluva predstavuje vzťah medzi nájomcom a prenajímateľom a vymedzuje ich vzájomné práva a povinnosti. Pozemok na účely tohto zákona je definovaný ako poľnohospodárska pôda alebo jej časť, prípadne pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24 m2. Ak nie je dohodnuté inak, nájomné z pozemkov prenajatých na poľnohospodárske účely sa platí ročne pozadu k 1. októbru. Pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov. V súčasnosti platia ustanovenia vyhlášky č. 38/2005 Z. z. Nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak. Spôsob a čas podnájmu je nájomca povinný prenajímateľovi oznámiť do 30 dní. Ak bol pozemok daný do podnájmu na dlhší čas ako jeden rok, má prenajímateľ právo na nájomné priamo voči podnájomcovi.

Na vznik zmluvy o nájme pozemku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, je najmenej dvojnásobok obvyklej výšky nájomného v danom katastrálnom území. Obdobne sa určí výška odplaty za užívanie pozemku bez nájomnej zmluvy v areáli poľnohospodárskeho podniku zastavanom stavbami na poľnohospodárske účely do 24 m2. Ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, písomne nevyzve druhú zmluvnú stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku po skončení nájmu, zmluva sa obnovuje na určitý čas podľa § 8; to neplatí, ak sú predmetom zmluvy o nájme pozemku pozemky, s ktorými Slovenský pozemkový fond nakladá podľa osobitného predpisu. Ak ide o zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dohodnutú na neurčitý čas, možno ju vypovedať len písomne; výpovedná lehota sa nesmie skončiť pred uplynutím času nájmu podľa § 8, ak sa nedohodne inak. Ak doterajší nájomca užíva pozemky, kde sa zmluvný nájom skončil alebo sa má skončiť a doterajší prenajímateľ vyzval nájomcu na vrátenie a prevzatie pozemkov, ktoré nie sú prístupné alebo ich nemožno racionálne užívať, je doterajší nájomca povinný s vlastníkom (ďalej len „doterajší prenajímateľ") uzatvoriť na základe jeho písomnej žiadosti podnájomnú zmluvu k pozemkom, ktoré má prenajaté podľa tohto zákona, a to v primeranej výmere a bonite. Ak sa nájomca s doterajším prenajímateľom nedohodnú inak, potom vstupujete ako doterajší prenajímateľ do užívania pozemkov po zbere úrody založenej na nich nájomcom. V prípade vrátenia pozemkov do užívania by ste boli povinný uhradiť nájomcovi ním zaplatenú daň z pozemkov, ak bola táto vopred zaplatená aj za obdobie, v ktorom už bola účinná podnájomná zmluva, a to do 30 dní od preukázateľne doloženej výzvy na zaplatenie.

Práva a povinnosti vlastníka poľnohospodárskej pôdy

Vlastník poľnohospodárskej pôdy má právo na nájomné, ktorého výška by mala zodpovedať obvyklému nájomnému v danej lokalite. Zároveň má povinnosť starať sa o pozemok. Agrofirma síce pôdu užíva, ale platí aj daň z nehnuteľnosti. Jej výšku upravuje obec vo svojom všeobecne záväznom nariadení. Prenájom poľnohospodárskej pôdy sa nedá brať ako prenájom bytu. Agrofirma pôdu obhospodaruje a zlepšuje jej kvalitu, ak by na nej nik nehospodáril, tak by sa zhoršila jej kvalita, zarástla by a bola by ťažko použiteľná, v zahraničí sa platí bežne pokuta za neužívanie pozemku, t. j. ak pozemok zarastie. V zmluve je potrebné jasne uviesť, na aký účel bude Vaša pôda využívaná /chov, pestovanie, sklad, skládka, t.j. Rovnako uzavrite svoj vzťah na čo najdlhšie. V otázke sa zmieňujete o tom, že pozemok je v spoluvlastníctve, Vy ste podiel získali v r. 2012, teda v podstate pred 5 rokmi, preto ho riešte spoločne všetci spoluvlastníci od nadobudnutia vlastníctva /zrejme nadobudnutý bol dedením/. Otázka zákazu užívania pôdy je podľa nášho názoru nateraz nie možná, nakoľko ju užívajú už 5 rokov,a aj Vašou povinnosťou ako vlastníka pozemku je o tento pozemok sa starať. Zistite súčasne na základe akého vzťahu, napr. dohodou šiestich vlastníkov parciel registra E KN došlo geometrickým plánom k zmene tvaru pozemkov, tzv. „rezaniu“ na parcely C s rozmermi vhodnými pre stavebné parcely.

Ukončenie nájomnej zmluvy a zmena účelu pozemku

Samotná zmena parciel geometrickým plánom a ich účelová príprava na výstavbu rodinných domov nemusí automaticky znamenať dôvod na predčasné ukončenie nájomných zmlúv. Závisí to od presného znenia nájomných zmlúv a dohodnutých podmienok medzi vlastníkmi a nájomcami. Spravidla platí, že ak nájomná zmluva bola uzatvorená na určitý čas a neobsahuje ustanovenia o možnosti predčasného ukončenia v prípade zmeny účelu pozemku či jeho rozdelenia, nájom ostáva platný až do skončenia doby nájmu alebo dohody oboch strán o jeho predčasnom ukončení. Nájomná zmluva zaniká uplynutím doby, dohodou, výpoveďou alebo odstúpením, ak to zmluva alebo zákon pripúšťa. Samotná zmena evidencie parciel (z E na C) a ich rozdelenie geometrickým plánom nie je automaticky dôvodom na zánik nájomného vzťahu. Rozhodujúce je, či došlo k zmene účelu využitia pozemku a či je táto zmena v súlade s nájomnou zmluvou. Ak je v nájomnej zmluve výslovne uvedené, že pozemok sa prenajíma na poľnohospodárske účely, a v dôsledku zmeny územného plánu a rozdelenia parciel už nie je možné alebo povolené pozemok naďalej využívať na poľnohospodárstvo (napr. obec vydá stavebné povolenie alebo začne stavebné konanie), môže to byť dôvodom na výpoveď zmluvy podľa § 679 Občianskeho zákonníka, ak zanikol dôvod, pre ktorý bola zmluva uzatvorená. Samotná zmena v katastri však nestačí - rozhodujúce je reálne znemožnenie poľnohospodárskeho využívania. Ak by ste jednostranne ukončili nájom bez zákonného alebo zmluvného dôvodu, nájomca by sa mohol domáhať ochrany svojho práva na užívanie pozemku až do roku 2031 a prípadne aj náhrady škody. Najskôr odporúčam komunikovať s nájomcami a pokúsiť sa o dohodu. Ak to nie je možné, posúďte, či už nastali okolnosti, ktoré znemožňujú poľnohospodárske využitie (napr. začatie stavebného konania).

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

Ak dôjde k prechodu alebo prevodu prenajatých pozemkov na účely výstavby podľa príslušných predpisov, je možné nájom ukončiť pred uplynutím doby nájmu, ak to zmluva umožňuje. Rozparcelovanie pôvodnej parcely a zaradenie časti pozemku do územného plánu mesta na výstavbu rodinných domov, spolu s vydaním územnoplánovacej informácie (UPI), sú silné argumenty, že došlo k zmene účelu využitia pozemku na stavebný. Ak je v zmluve podmienka „prechodu alebo prevodu na účely výstavby“, odporúčam doložiť k výpovedi aj relevantné dokumenty (UP, UPI, rozhodnutie mesta), ktoré túto zmenu preukazujú. Čo sa týka výpovednej lehoty, podľa zmluvy je potrebné doručiť písomné odstúpenie (resp. výpoveď) do 31.08. kalendárneho roka. Následne nájom končí k 01.09. nasledujúceho roka, prípadne po zbere úrody, ak by to bolo neskôr. Znamená to, že ak výpoveď doručíte napríklad v júli 2025, nájom skončí najskôr 01.09.2026, resp. po zbere úrody v roku 2026. Táto výpovedná lehota je v poľnohospodárskych nájmoch bežná, aby nájomca nebol poškodený v prebiehajúcej sezóne. Písomná dohoda o skončení nájmu môže byť aj iná ak sa na tom s nájomcom písomne dohodnete. Odporúčam pripraviť písomnú výpoveď s odvolaním sa na konkrétny bod zmluvy a priložiť dôkazy o zmene účelu pozemku. Výpoveď doručte nájomcovi preukázateľne (ideálne doporučene s doručenkou). Ak by nájomca nesúhlasil s dôvodom výpovede, môže sa obrátiť na súd, preto je dôležité mať všetky podklady v poriadku.

Dedenie a darovanie poľnohospodárskej pôdy

Pokiaľ ide o prevod darovanej pôdy blízkym príbuzným, zákon to umožňuje. Ušetriť môžete na daniach, pokiaľ nehnuteľnosť vlastníte viac ako päť rokov. Pri darovaní záleží jednak na tom, komu pozemok darujete, a jednak na tom, o aký druh pozemku vlastne ide. Vždy podľa notárky záleží na tom, kto je kupec zdedeného alebo darovaného pozemku. Ak je ním osoba blízka, spoluvlastník pozemku alebo poľnohospodár, ktorý v rovnakej obci podniká minimálne 3 roky, ponuková povinnosť nie je potrebná. Ak však kupujúcim je iná osoba, musíte ponuku zverejniť cez Register ponúk a čakať, kým bude o váš pozemok záujem. Preverte si aj všetky obmedzenia a ťarchy, ktoré môžu byť na vašom pozemku. Často sa stáva, že pozemok, alebo jeho časť, je prenajatý na poľnohospodárske účely, prípadne na ňom viazne vecné bremeno. Pri nájme poľnohospodárskej pôdy je ukončenie nájomných vzťahov zdĺhavý proces, ktorý je regulovaný špeciálnou právnou úpravou. Zákon umožňuje previesť pôdu na určitý okruh osôb bez toho, aby museli byť splnené podmienky stanovené zákonom. To isté sa vzťahuje na určitý druh pôdy.

Výnimky pri prevode poľnohospodárskej pôdy

Existujú dva druhy výnimiek, kedy môžete darovať pôdu bez obmedzení:

• pozemok mimo zastavaného územia obce, ak je určený na iné ako poľnohospodárske využitie, jeho výmera je menšia ako 2 000 štvorcových metrov, prípadne je priľahlý k stavbe, s ktorou tvorí funkčný celok.
• v ostatných prípadoch je darovanie možné, len ak splníte podmienky od 1. júna 2014.

Dane pri predaji zdedenej alebo darovanej nehnuteľnosti

Ak chcete predať v tomto roku dom po rodičoch, ktorý ste zdedili alebo vám ho darovali, daň neplatíte v prípade, ak sú takéto príjmy oslobodené od dane. Ak sa nehnuteľnosť prevádza na základe kúpnej, darovacej alebo zámennej zmluvy, vlastníctvo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Pri nadobudnutí nehnuteľnosti dedením sa vlastníctvo nadobúda smrťou poručiteľa. Takýto príjem, ak je oslobodený od príjmov, nemusíte vôbec uvádzať do daňového priznania. Platiť daň z predaja nehnuteľnosti taktiež nemusíte, ak spĺňate obidve nasledujúce podmienky: byt či dom ste získali do vlastníctva najneskôr do 31. 12. 2010, a zároveň ste v ňom mali prihlásený trvalý pobyt najmenej dva roky pred predajom. Inak sa postupuje vtedy, ak oslobodení nie ste. Daňovníci často zabúdajú, že každý nadobudnutý podiel na vlastníctve treba pri predaji nehnuteľnosti posúdiť samostatne. Do základu dane zahrniete váš zdaniteľný príjem, ktorým je rozdiel medzi predajnou cenou nehnuteľnosti zníženou o preukázateľne vynaložené výdavky na jeho obstaranie. Z takto vyčísleného zisku, ktorý je zdaniteľným príjmom, potom musíte zaplatiť daň z príjmov a následne aj zdravotné odvody (14 percent). Sumu príjmu uvediete v daňovom priznaní v zdaňovacom období, kedy ste tento príjem prijali, teda za rok 2014. Keďže systémy verejnej správy sú navzájom prepojené, nie je potrebné zasielať zdravotnej poisťovni žiadne podklady.

Odporovateľnosť právnych úkonov

Konanie, ktorým chce dlžník znemožniť alebo aspoň podstatne sťažiť veriteľom možnosť dosiahnuť uspokojenie ich pohľadávok, a to predovšetkým tým, že sa zbavuje svojho majetku, nie je v súlade so zákonom. Z tejto zásady treba vychádzať. Takýmto právnym úkonom dlžníka môže teda veriteľ odporovať, t. j. môže sa domáhať žalobou na súde, aby súd vyslovil, že určitý právny úkon, ktorý urobil jeho dlžník (napríklad uzavrel darovaciu zmluvu s treťou osobou a pod.) je voči veriteľovi právne neúčinný. Takáto žaloba sa volá odporovacia žaloba. Určením právnej neúčinnosti právneho úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka nastáva stav tzv. relatívnej bezúčinnosti dotknutého právneho úkonu. Odporovaný právny úkon zostáva platným právnym úkonom, avšak v pomeroch účastníkov sa na neho hľadí tak, akoby nenastali jeho účinky. To, že odporovaný právny úkon zostáva platným úkonom znamená, že vyvolal všetky predvídané právne následky, napríklad prevod vlastníctva k veci, a len v pomere medzi veriteľom a osobou, ktorá od dlžníka nadobudla majetok, sa na tento právny vzťah hľadí, ako keby k právnemu úkonu nedošlo a jeho účinky, avšak len v tomto vzťahu, nenastali.

Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

Inštitút odporovateľnosti v zásade slúži potrebám exekučného konania, nakoľko jeho účelom je umožniť veriteľovi, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, domôcť sa v exekúcii uspokojenia tejto pohľadávky z majetku (vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt), ktorý ušiel dlžníkovi v dôsledku jeho odporovateľného právneho úkonu. Rozhodnutím, ktorým súd odporovacej žalobe vyhovel, t. j. určil, že voči žalujúcemu veriteľovi je dlžníkom urobený právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, neúčinný, je nevyhnutným podkladom na to, aby sa veriteľ na základe exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi, mohol domáhať nariadenia exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Návrh na vykonanie exekúcie v takomto prípade smeruje nie proti dlžníkovi - osobe, ktorá je podľa exekučného titulu zaviazaná, ale proti tomu, s kým, alebo v koho prospech dlžník právny úkon urobil. Možno preto uzavrieť, že rozhodnutie súdu, ktorým bolo vyhovené žalobe na určenie, že právny úkon dlžníka je voči veriteľovi neúčinný, predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe titulu spôsobilého k exekúcii vydaného proti dlžníkovi domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi samotnému, ale voči osobe, v ktorej prospech bol právny úkon urobený.

Len pre porovnanie, ak sa vysloví neplatnosť právneho úkonu (pozor, ide o iný inštitút, než neúčinnosť!), jeho právne účinky vôbec nenastávajú, na právne vzťahy sa hľadí rovnako, akoby vôbec nebol urobený. Z toho logicky vyplýva, že pri právnom úkone, ktorý je neplatný, nemožno vysloviť jeho neúčinnosť. Neplatnosť právneho úkonu „má prednosť" pred jeho odporovateľnosťou a odporovať možno len platnému právnemu úkonu. Ak zákon určité konanie dlžníka za stanovených podmienok sankcionuje odporovateľnosťou právneho úkonu nemôže byť to isté konanie za tých istých podmienok sankcionované neplatnosťou právneho úkonu (právny úkon, ktorý nie je platný a ktorý teda nevyvoláva žiadne právne účinky, nemôže naplniť jeden zo základných predpokladov odporovateľnosti, a teda ukrátenie uspokojenia pohľadávok dlžníkových veriteľov). Inak by sa totiž nemohol prakticky uplatniť inštitút odporovateľnosti právnych úkonov, čím by bol popretý jeho účel a zmysel, ktorým je občianskoprávna ochrana veriteľa brániť sa účinkom takých právnych úkonov dlžníka, ktoré sú vykonávané na ukrátenie veriteľa. Konanie o odporovacej žalobe, t. j. žalobe o určenie neúčinnosti právneho úkonu, môže začať len na návrh, pričom okruh účastníkov je vymedzený tzv. prvou definíciou účastníctva uvedenou v § 90 OSP. Predmetom súdneho konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu nie je vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ale vzťah medzi veriteľom a osobou, v prospech ktorej bol právny úkon urobený alebo ktorej vznikol z odporovaného úkonu prospech, odporcom v takomto konaní bude teda subjekt, ktorý mal z odporovaného právneho úkonu dlžníka prospech (napríklad obdarovaný). Samotný dlžník nie je účastníkom konania, mohol by vystupovať v konaní ako tzv.

Odporovacia žaloba musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. OSP) aj osobitné náležitostí, a to musí byť z nej zrejmé, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáha (tzv. Petit odporovacej žaloby (t. j. údaj o tom, čoho sa žalobca žalobou domáha resp. požiadavka na úpravu práv a povinností, o ktorých má súd v konaní rozhodnúť) musí obsahovať určité a zrozumiteľné označenie odporovaného právneho úkonu (najčastejšie zmluvy), a to uvedením účastníkov zmluvy, jeho dátumu a predmetu (napr. presnej špecifikácie nehnuteľností). Odporovacia žaloba ako aj výrok rozhodnutia súdu, ktorým sa odporovacej žalobe vyhovuje, by mali tieto náležitosti obsahovať. Pokiaľ by výrok rozsudku súdu neobsahoval predmet odporovaného právneho úkonu, bol by vadný pre nedostatok materiálnej vykonateľnosti.

Veriteľom môže byť len ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku. Táto pohľadávka musela aspoň vo forme budúcej pohľadávky existovať už v dobe, kedy k odporovanému právnemu úkonu došlo. Ten, kto nemá voči dlžníkovi pohľadávku, nemôže byť jeho veriteľom. Pre uplatnenie odporu je z tohto hľadiska významné len to, že veriteľ má skutočne voči dlžníkovi pohľadávku (teda že je jeho veriteľom) a že dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť jej uspokojenie. Z toho vyplýva, že hmotnoprávna úprava inštitútu odporovateľnosti podľa ustanovenia § 42a OZ umožňuje žalovanému založiť svoju obranu proti odporovacej žalobe na tvrdeniach a dôkazoch, že vymáhateľná pohľadávka žalujúceho veriteľa voči dlžníkovi zanikla. Pojem vymáhateľná pohľadávka, ktorý používa zákon v ustanovení § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka je pojmom, ktorého výklad vyvolával v praxi problémy. Uvedený problém riešil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. decembra 1999, sp.zn. 3 Cdo 102/99, kde súd zaujal názor, že text zákona (§ 42a OZ) a v ňom uvedené prídavné meno "vymáhateľný" nie je možné interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu sa spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom), ale tak, že ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Vymáhateľný je, podľa Slovníka slovenského jazyka vydaného vo vydavateľstve SAV Bratislava v roku 1965 alebo podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka vydaného vo vydavateľstve Veda v roku 1989, taký, "ktorý možno na základe právneho nároku žiadať, získať, vydobyť a pod.", teda "čo možno vymáhať"; naproti tomu vykonateľný je podľa prvého z uvedených slovníkov taký, "ktorý môže byť uskutočnený, vykonaný", pričom sa tu výslovne odkazuje na slovné spojenia "konateľná listina, vykonateľné rozhodnutie, vykonateľný rozsudok". Zákonné pojmy "vymáhateľná pohľadávka" a "vykonateľná pohľadávka" nie sú v žiadnom prípade synonymické. Vymáhateľná je pohľadávka (ako to bolo už naznačené), ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní; vymáhateľná je teda pohľadávka, ktorá už dospela (je splatná), ktorá čo do svojej povahy nie je pohľadávkou naturálnou a ktorá však ani nezanikla, či už splnením, kompenzáciou, preklúziou či z iného právneho dôvodu. Vymáhateľnú pohľadávku môžeme teda charakterizovať ako pohľadávku žalovateľnú, pohľadávku, ktorej sa možno domáhať na súde (a contrario porovnaj "pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde" - § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Výklad pojmu „vymáhateľná pohľadávka" v citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pretrváva aj v súčasnosti v rozhodovacej činnosti nižších súdov. Napríklad Krajský súd Banská Bystrica v rozsudku sp. zn. 12Co/157/2006 okrem iného uvádza, že vymáhateľnou je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom. Požiadavka uvedená v § 42a ods. 1 OZ, aby pohľadávka veriteľa bola vymáhateľná, nevymedzuje podmienku odporovateľnosti právnym úkonom dlžníka, ale aktívnu vecnú legitimáciu na podanie odporovacej žaloby. K tomu, aby žalujúci veriteľ bol vecne legitimovaný, postačí, aby jeho pohľadávka proti dlžníkovi bola vymáhateľná aspoň v čase rozhodnutia súdu o jeho podanej odporovacej žalobe. Pretože je možné odporovať právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú veriteľov, postačuje, aby dlžník sledoval svojim konaním skrátenie akejkoľvek pohľadávky svojho veriteľa a nie je vôbec rozhodné, či išlo o pohľadávku splatnú či nesplatnú, poprípade budúcu, alebo či pohľadávka bola vymáhateľná. Pre uplatnenie odporu je významné len to, že veriteľ skutočne má voči dlžníkovi pohľadávku a že dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť jeho uspokojenie, t. j.

Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. K ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa teda nemôže dôjsť, ak dlžník vlastní napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý stačí k tomu, aby sa z neho …

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS

Vedomosť tretej osoby o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa

Jednou z podmienok odporovateľnosti právneho úkonu je vedomosť tretej osoby, na ktorú dlžník previedol majetok, o úmysle dlžníka ukrátiť takýmto úkonom svojho veriteľa. Keďže ide o subjektívnu kategóriu, je s ňou spojená zvýšená miera obťažnosti pri preukazovaní jej danosti. Preukázanie tejto vedomosti je všeobecne vo vzťahu ku tretím osobám na strane veriteľa. V prípade, že ide o právny úkon uskutočnený medzi blízkymi osobami, Občiansky zákonník zohľadňuje ich prítomnosť obrátením dôkazného bremena, nakoľko predpokladá existenciu vedomosti blízkych osôb o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Blízke osoby sa môžu účinne obrániť proti odporovateľnosti len tak, že preukážu, že o úmysle dlžníka nemohla vedieť ani pri vynaložení náležitej starostlivosti (§ 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pojem náležitá starostlivosť predstavujú síce zákonný pojem, resp. kategóriu, ale bez bližšieho kvalitatívneho vymedzenia. Obsah je kreovaný postupne, či už právnou vedou alebo aplikačnou praxou. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo dňa 30.3.2017, sp. zn. 5 Obdo 4/2016, uviedol, že „Blízka osoba dlžníka sa môže žalobe podľa § 42a OZ účinne ubrániť ak hodnoverným spôsobom preukáže, že v súvislosti s odporovaným právnym úkonom postupovala s takou náležitou starostlivosťou, aby ukracujúci úmysel rozpoznala, alebo sa o ňom aspoň mohla dozvedieť. Z hľadiska posúdenia požiadavky vynaloženia náležitej starostlivosti zo strany blízkej osoby dlžníka, nemôže odkaz na vzájomnú dôveru medzi blízkymi osobami nahrádzať dôkaznú povinnosť žalovanej strany preukázať vynaloženie určitých konkrétnych úkonov náležitej starostlivosti tak, ako to predpokladá ust.

Podľa súdu prvej inštancie žalovaná mala preukázať, čo všetko vykonala v záujme poznania takéhoto úmyslu dlžníka vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, z jej strany malo ísť o takú činnosť, aby sa o úmysle dlžníka aj dozvedela. Z uvedeného možno odvodiť, že predpokladá sa skutočne aktívny prístup blízkej osoby, ktorá sa má angažovať v zisťovaní toho, či dlžník má alebo nemá záväzky. Do akej miery a prakticky akým spôsobom súd prvej inštancie v odôvodnení neuvádza, je preto otázne, či by postačovala napríklad len komunikácia medzi osobami blízkymi. Odvolací súd vzal do úvahy aj ďalšie skutkové okolnosti, ako napríklad, že osoby blízke spolu nebývali a navštevovali sa sporadicky, ako aj skutočnosť, že otec prisľúbil darovanie nehnuteľnosti žalovanej (dcére) dávnejšie. Najvyšší súd SR ako dovolací súd vyjadril názor, že „konanie žalovanej v súvislosti s uzatvorením odporovanej darovacej zmluvy nesvedčí o jej snahe zistiť, alebo sa aspoň dozvedieť o úmysle otca (dlžníka) ukrátiť veriteľa. Žalovaná nepreukázala, že by v tejto súvislosti vyvinula takú relevantnú činnosť, z výsledkov ktorej by mohla ukracujúci úmysel otca (dlžníka) rozpoznať, alebo sa o ňom aspoň dozvedieť. Navyše žalovaná v konaní ani netvrdila, že by takúto činnosť v čase uskutočnenia odporovaného úkonu vôbec vyvinula.” Z uvedeného sa potom zdá, že nie je kladený dôraz na praktický význam a funkčnosť úkonov blízkej osoby, resp. či by ich uskutočnením zistila alebo nezistila úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ale skôr ich samotné uskutočnenie.

tags: #dedenie #blizka #osoba #darovanie #rozdiel