Dedenie blízkej osoby: Podmienky a aspekty dedičského konania na Slovensku

Dedenie je komplexná právna oblasť, ktorá sa dotýka každého z nás. Či už ide o dedenie zo závetu alebo zo zákona, je dôležité poznať svoje práva a povinnosti. Tento článok sa zameriava na podmienky dedenia blízkej osoby a ďalšie aspekty dedičského konania v podmienkach Slovenskej republiky.

Dedenie zo zákona a zo závetu

Zákon rozlišuje dva základné spôsoby dedenia: dedenie zo závetu a dedenie zo zákona. Ak existuje platný závet, dedí sa podľa neho. Ak závet nie je, alebo je neplatný, nastupuje dedenie zo zákona. V prípade, že sa zo závetu dedí len časť majetku, zvyšok sa rozdelí podľa pravidiel dedenia zo zákona. Ak žiadny dedič nenadobudne dedičstvo, pripadne štátu ako odúmrť.

Dedičské skupiny pri dedení zo zákona

Pri dedení zo zákona sa uplatňujú štyri dedičské skupiny, ktoré určujú poradie, v akom príbuzní poručiteľa (zomrelého) dedia. Ak nie je možné dediť v prvej skupine, prechádza sa do ďalšej, až kým sa nenájde dedič. Nie je možné kombinovať pravidlá dedenia z rôznych skupín.

Prvá dedičská skupina

V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel/manželka, každý rovnakým dielom. Ak niektoré z detí nededí, jeho podiel prechádza na jeho deti (vnukov poručiteľa). Zákon nerozlišuje medzi manželskými a nemanželskými deťmi, ani medzi osvojenými deťmi. Dediť môže aj nasciturus (dieťa počaté za života poručiteľa), ak sa narodí živé. Ak manžel/manželka nededí, jeho/jej podiel sa pridelí ostatným dedičom.

Druhá dedičská skupina

Ak poručiteľ nemá deti alebo jeho potomkovia nededia, nastupuje druhá dedičská skupina. V nej dedí manžel/manželka, rodičia poručiteľa a blízke osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli na neho odkázané výživou. Manžel/manželka dedí vždy najmenej polovicu dedičstva. Ak zostane v druhej skupine len manžel/manželka, nadobúda celé dedičstvo.

Prečítajte si tiež: Rozdiely medzi dedením a darovaním

Tretia dedičská skupina

Ak nededí manžel/manželka ani rodičia, nastupuje tretia dedičská skupina. V nej dedia poručiteľovi súrodenci a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli na neho odkázané výživou. Ak niektorý zo súrodencov nededí, jeho podiel prechádza na jeho deti.

Štvrtá dedičská skupina

Ak nededí nikto v tretej skupine, nastupuje štvrtá dedičská skupina. V nej dedia prarodičia poručiteľa, a ak nededí ani jeden z nich, dedia ich deti.

Blízka osoba v kontexte dedenia

Definícia blízkej osoby v kontexte dedenia je špecifická. Nestačí len zdieľanie spoločného priestoru. Podľa Občianskeho zákonníka sa za blízku osobu považuje ten, kto žil s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a staral sa o spoločnú domácnosť alebo bol odkázaný výživou na poručiteľa. Musia byť teda splnené obe podmienky: bývanie v spoločnej domácnosti minimálne jeden rok a vzájomná starostlivosť alebo odkázanosť na výživu.

Závet (testament)

Poručiteľ môže spísať závet vlastnou rukou, alebo v inej písomnej forme za účasti svedkov, alebo vo forme notárskej zápisnice. Odporúča sa spísať závet vo forme notárskej zápisnice, aby sa predišlo pochybnostiam o jeho platnosti. Notár závet uloží do centrálneho registra závetov. V závete poručiteľ určí dedičov, ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely určené, platí, že sú rovnaké. Podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky.

Neopomenuteľní dedičia

Neopomenuteľnými dedičmi sú len potomkovia poručiteľa. Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Ak tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu.

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

Vydedenie

Poručiteľ môže vydediť potomka, ak:

• v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
• o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
• bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
• trvalo vedie neusporiadaný život.

Prechod dlhov

Dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli. Ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov.

Priebeh dedičského konania

Dedičské konanie vedie pridelený notár za prítomnosti dedičov alebo ich právnych zástupcov. Konanie končí uzavretím dedičskej dohody. Ak nedôjde k dohode, prejedná dedičstvo súd a ten potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané.

Poplatky a dedičstvo

Za konanie o dedičstve sa platí notárovi poplatok, ktorý závisí od hodnoty dedičstva.

Novoobjavený majetok poručiteľa

Ak sa po smrti poručiteľa objaví majetok, ktorý nebol predmetom dedenia, je potrebné "otvoriť" dedičstvo a prejednať v ňom novoobjavený majetok.

Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

Úloha notára v dedičskom konaní

Notár má pri dedičskom konaní špecifické postavenie ako súdny komisár. Koná samostatne na základe poverenia súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutia sú rozhodnutiami súdu prvej inštancie. Konanie o dedičstve sa môže začať na základe princípu oficiality, ale aj na návrh.

V druhej fáze, nazvanej prejednanie dedičstva, notár vydá upovedomenie o dedičskom práve, ak nedošlo k zastaveniu konania. V tretej fáze, ktorou sa konanie o dedičstve končí, je možné uzavrieť dohodu dedičov a veriteľov o prenechaní predĺženého dedičstva veriteľom na úhradu dlhov (týka sa to len tých veriteľov, ktorých dlhy boli zaradené do prejednania dedičstva), táto dohoda podlieha schváleniu súdnym komisárom. Notár ako súdny komisár ju však neschváli, ak odporuje zákonu (napr. dedičstvo nie je predĺžené).

Notár v konečnom dôsledku:

• potvrdí nadobudnutie dedičstva jednému dedičovi,
• potvrdí odúmrť štátu, ak dedičstvo nenadobudol žiadny dedič,
• schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, ak neodporuje zákonom alebo dobrým mravom (musia byť zmluvnými stranami všetci dediči a musí sa týkať celého dedičstva poručiteľa, nie len jeho časti, pričom súčasťou dohody fakultatívne môže byť aj zodpovednosť za dlhy poručiteľa),
• schváli dohodu dedičov a veriteľov o prenechaní dedičstva na úhradu dlhov,
• potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa výšky nadobudnutých dedičských podielov, ak nedošlo k dohode dedičov,
• vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol, pričom nemôže rozhodnúť svojvoľne.

Civilný mimosporový poriadok a dedičské konanie

Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) neurčuje v konaní o dedičstve lehoty, ktoré by notár ako súdny komisár musel dodržiavať. Súd však v rozhodnutí o poverení notára uvedie lehotu, v ktorej by sa dedičské konanie malo skončiť. CMP nahradil inštitút osvedčenia o dedičstve uznesením o dedičstve.

Miestne príslušným na konanie o dedičstve je súd, v ktorého obvode mal poručiteľ v čase smrti adresu trvalého pobytu, ak nie je príslušnosť daná uvedeným spôsobom, tak sa určí podľa miesta, kde sa nachádza majetok poručiteľa. CMP zakotvuje aj miestnu príslušnosť na dodatočné konanie o dedičstve, na ktoré je príslušný súd, na ktorom bolo konanie o dedičstve skončené.

CMP reflektuje aj na situácie, kedy v priebehu konania o dedičstve dôjde k úmrtiu dediča poručiteľa a zavádza inštitút dedičskej transmisie. Zmenou prešiel aj inštitút tzv. upovedomenia o dedičskom práve - najmä v spôsobe jeho doručovania. V záujme ochrany dedičov sa bude upovedomenie doručovať do vlastných rúk alebo ústne do zápisnice sa zapíše skutočnosť o doručení. Nemôže sa uplatniť tzv. fikcia doručenia. Notár bude povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu dediča, aby mu mohol upovedomenie doručiť.

CMP explicitne upravuje situácie, keď v konaní o dedičstvo dôjde k sporu o dedičské právo. Ak vyriešenie tohto sporu bude závisieť iba od právneho posúdenia skutočností, ktoré nie sú sporné, tento spor bude môcť rozhodnúť aj notár.

Jedným z veľkých rozdielov starej a novej právnej úpravy konania o dedičstve je určovanie hodnoty majetku dedičstva. Podľa CMP už musí notár zisťovať skutočnú (trhovú) hodnotu majetku v záujme zásady zisťovania skutočného stavu (materiálnej pravdy) a z tejto hodnoty sa bude v konaní aj vychádzať.

Osvedčenie o dedičstve sa nahrádza uznesením o dedičstve. Podľa CMP je odvolanie proti uzneseniu vydanému notárom ako súdnym komisárom vždy prípustné.

Drobné pozemky a dedičstvo

Pri vyporiadaní dedičstva je potrebné zohľadniť aj právnu úpravu drobenia pozemkov podľa § 21 až § 24 zákona č. 180/1995 Z. z. Tento zákon upravuje podmienky, za ktorých môže dôjsť k rozdeleniu alebo vzniku spoluvlastníckych podielov k pozemkom.

Dedičské nároky pozostalého manžela

Pozostalý manžel má medzi zákonnými dedičmi osobitné postavenie a dedí v prvej dedičskej skupine, ak poručiteľ zanechal potomkov a manželstvo v dobe jeho smrti existovalo. Na to, aby pozostalý manžel mohol dediť, nie je potrebné, aby manželia žili v spoločnej domácnosti alebo aby medzi nimi existovalo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM).

V prípade existencie BSM, smrťou poručiteľa BSM zaniká a súd určí, čo z majetku patrí do dedičstva a čo je výlučným majetkom pozostalého manžela. Predmetom dedenia je potom iba tá časť majetku, ktorá patrí poručiteľovi. Pozostalý manžel môže v prvej dedičskej skupine dediť najviac polovicu, a to len v prípade, ak spolu s ním dedí aspoň jeden z potomkov poručiteľa. V druhej dedičskej skupine môže dediť aj samostatne a vždy musí dostať najmenej polovicu dedičstva.

Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. Započítanie je prípustné nielen voči potomkom poručiteľa, ale aj voči pozostalému manželovi.

Zmeny v občianskom práve od roku 2027

Pripravuje sa rozsiahla rekodifikácia občianskeho práva, ktorá by mala nahradiť súčasný Občiansky zákonník od roku 2027. Nový zákonník prinesie zmeny v pravidlách pre dedenie, rozvody a ďalšie oblasti života. Zavádza sa nový dôvod vydedenia: ak sa k rodinným príslušníkom nesprávate slušne. Cieľom je maximalizovať slobodu človeka pri úprave vlastného života.

tags: #dedenie #blízka #osoba #podmienky