Dedenie BSM v zahraničí: Podmienky a praktické aspekty

Vysoké ceny nehnuteľností a celkové životné náklady v slovenských metropolách, ako sú Bratislava a Košice, vedú tisícky Slovákov k presťahovaniu sa za hranice, najmä do rakúskeho a maďarského pohraničia. Od vstupu Slovenska do schengenského priestoru v roku 2007 si čoraz viac Slovákov kupuje nehnuteľnosti a vlastní majetok v Rakúsku a Maďarsku. Táto koncentrácia je najvyššia v prihraničných obciach a mestečkách blízko Bratislavy a v maďarských obciach južne od Košíc.

Občania Slovenska, ktorí žijú za hranicami a denne dochádzajú na Slovensko za prácou a službami, takmer nepociťujú, že žijú mimo územia Slovenska. Avšak, môžu nastať situácie, kedy je potrebné riešiť medzinárodný aspekt, ako napríklad dedenie majetku v zahraničí. Tento článok sa zameriava na právne pozadie dedenia majetku v Rakúsku a Maďarsku po poručiteľoch zo Slovenska.

Určujúci právny predpis: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012

Pre občanov Slovenska žijúcich alebo vlastniacich majetok v Rakúsku alebo Maďarsku je kľúčovým právnym predpisom Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (ďalej len „Nariadenie“). Toto nariadenie má za cieľ zjednodušiť cezhraničné dedičské konania v rámci Európskej únie.

Obvyklý pobyt poručiteľa

Určenie obvyklého pobytu občana Slovenskej republiky, ktorý žije v Rakúsku a pravidelne dochádza na Slovensko, je kľúčové pre určenie príslušnosti súdu a rozhodného práva. Na účely určenia obvyklého pobytu sa posudzujú okolnosti života zosnulého počas rokov pred jeho úmrtím a v čase jeho smrti, pričom sa zohľadňujú všetky relevantné skutkové prvky, najmä trvanie a pravidelnosť prítomnosti zosnulého v dotknutom štáte, ako aj podmienky a dôvody tejto prítomnosti.

Obvyklý pobyt by mal preukazovať úzku a stabilnú väzbu s dotknutým štátom. V prípadoch, keď zosnulý odišiel do zahraničia za prácou, ale zachoval si úzku väzbu na svoj štát pôvodu, môže sa za obvyklý pobyt považovať štát pôvodu, kde sa nachádzalo centrum jeho rodinného a spoločenského života. Ak zosnulý striedavo žil vo viacerých štátoch, jeho štátna príslušnosť alebo umiestnenie hlavného majetku môžu byť osobitným faktorom pri posudzovaní.

Prečítajte si tiež: Pomoc pri komplikovaných situáciách dedenia

V praxi sa za krajinu obvyklého pobytu zosnulého Slováka často určí Slovenská republika, najmä ak sa do pohraničia presťahoval z ekonomických dôvodov, ale zachoval si úzku a stabilnú väzbu na Slovensko (práca, lekári, rodina, dane a odvody).

Dedenie majetku v zahraničí a na Slovensku

Slovenskí poručitelia z rakúskeho a maďarského pohraničia často vlastnia majetok v zahraničí aj na Slovensku. V takýchto prípadoch slovenský notár ako súdny komisár vydá dedičom osvedčenie o dedičstve a na ich žiadosť aj Európske osvedčenie o dedičstve (ďalej len „Osvedčenie“).

Európske osvedčenie o dedičstve

V zmysle článku 69 Nariadenia má Osvedčenie účinky vo všetkých členských štátoch bez potreby osobitného konania. Osvedčenie predstavuje platný doklad na zápis práva k majetku, ktorý je predmetom dedičstva, do príslušného registra členského štátu. Okrem údajov o poručiteľovi a dedičovi obsahuje aj údaje o zdedenom zahraničnom majetku.

Príslušné orgány štátu, kde sa majetok nachádza, majú presné informácie o tom, z koho na koho treba vlastnícke alebo iné vecné právo prepísať. Dediči si musia nechať Osvedčenie preložiť úradným prekladateľom do úradného jazyka krajiny, v ktorej sa majetok nachádza. V Maďarsku niektoré úrady a banky akceptujú aj úradný preklad od slovenského prekladateľa, ale iné vyžadujú preklad od konkrétnej prekladateľskej agentúry (Országos Fordító és Fordításhitelesítő Iroda).

Problémy pri dedení majetku v Rakúsku

V prípade majetku v Rakúsku môže nastať problém, na ktorý upozornilo aj Ministerstvo spravodlivosti SR. Rakúske súdy niekedy odmietajú žiadosti slovenských súdov o zistenie účtov slovenského poručiteľa v rakúskej banke z dôvodu ochrany osobných údajov.

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia pre Slovákov

Ak súd preukáže, že majetok sa v Rakúsku nachádza, ale nevie kde presne, dôkaz možno vykonať aj priamym výkonom dôkazu dožadujúcim súdom, ale tu je nutný predchádzajúci súhlas rakúskeho ministerstva spravodlivosti. Notár osloví s podnetom na zistenie majetku svoj dedičský súd, ktorý vypracuje žiadosť o priame vykonanie dôkazu a zašle ju priamo rakúskemu ústrednému orgánu. Na konci tohto procesu získa slovenský notár všetky potrebné informácie o majetku poručiteľa v Rakúsku, čo môže doplniť do Európskeho osvedčenia o dedičstve.

Dôležitosť informácií o majetku pre dedičov

Pre dedičov je dôležité, aby mali informácie o majetku, ktorý zdedili, a vedeli ho špecifikovať slovenskému notárovi, aby bolo možné tento majetok uviesť v Európskom osvedčení o dedičstve.

Ďalšie aspekty dedenia a BSM

Vyporiadanie BSM pred dedením

Najskôr treba vysporiadať BSM, až potom sa dedí. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa v konaní o dedičstve vysporiadava dohodou medzi pozostalým manželom a ostatnými dedičmi, alebo rozhodnutím súdu, ak k dohode nedôjde. Pri vysporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov na spoločnom majetku sú rovnaké, pričom sa prihliada na potreby maloletých detí, starostlivosť o rodinu a zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

Dedenie zo zákona a zo závetu

Ak poručiteľ nespísal závet, dedičský podiel manžela sa odvíja od toho, či dedia aj potomkovia poručiteľa. Ak dedia aj deti, manžel dedí s nimi v rovnakej dedičskej skupine a každý z nich dostane rovnaký diel. Ak potomkovia nededia, manžel dedí spoločne s rodičmi poručiteľa a osobami, ktoré s poručiteľom žili v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu. V tomto prípade musí manžel dostať aspoň polovicu dedičstva.

Manžel môže byť aj jediným závetným dedičom. Ak si poručiteľ praje z dedenia vylúčiť deti, je potrebné využiť inštitút vydedenia, ktorý prichádza do úvahy len v určitých zákonom stanovených prípadoch (neposkytnutie pomoci, nezáujem, odsúdenie za úmyselný trestný čin, trvalo neusporiadaný život).

Prečítajte si tiež: Nové pravidlá pre dedenie majetku

Dedičská nespôsobilosť a rozvedený manžel

Manžel nemusí dediť ani v prípade dedičskej nespôsobilosti, ktorá nastáva, ak sa dopustí úmyselného trestného činu voči poručiteľovi, deťom alebo rodičom, alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poslednej vôle.

Rozvedený manžel zvyčajne nededí, ale v súvislosti s konaním o dedičstve sa môže vysporiadať aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré zaniklo rozvodom, ak nebolo vysporiadané za života poručiteľa.

Konkrétne prípady a otázky

Nasledujú príklady otázok a odpovedí týkajúcich sa dedenia a BSM, ktoré ilustrujú rôzne situácie a právne aspekty:

• Dedenie bytu po rozvode rodičov: Ak rodičia kupovali nehnuteľnosť počas manželstva, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Po smrti jedného z manželov pred vyporiadaním BSM, notár mal v rámci dedičského konania BSM zohľadniť. Ak k tomu nedošlo, je potrebné podať návrh na určenie, že nehnuteľnosť alebo jej časť patrí do dedičstva.
• Dedenie domu nadobudnutého počas manželstva: Ak bol dom nadobudnutý počas manželstva zo spoločných peňazí, patrí do BSM, aj keď je na liste vlastníctva zapísaný len jeden z manželov. V prípade smrti jedného z manželov sa jeho podiel na BSM stáva predmetom dedičstva.
• Dedenie nehnuteľnosti vyňatej z BSM: Ak bola nehnuteľnosť vyňatá z BSM notárskou zápisnicou a financovaná z výlučných prostriedkov jedného z manželov, patrí do výlučného vlastníctva tohto manžela a dedí sa podľa zákona alebo závetu.
• Nárok manžela na majetok nadobudnutý pred manželstvom: Ak bol byt vlastnený pred uzavretím manželstva a následne vymenený za dom počas trvania manželstva, dom zostáva vo výlučnom vlastníctve manžela, ktorý vlastnil pôvodný byt.

Cezhraničné dedenie nehnuteľností v EÚ: Medzery a nedostatky

Nariadenie o cezhraničných dedičstvách si dalo za cieľ zjednodušiť proces dedenia v rámci Európskej únie, zabezpečiť jednotné prejednanie majetku poručiteľa podľa jedného práva a orgánom jedného štátu. Avšak, aj napriek pozitívnym účinkom Nariadenia, cezhraničné dedenie nehnuteľností v rámci členských štátov únie má svoje medzery a nedostatky.

Európske osvedčenie o dedičstve a jeho obmedzenia

Dedičia majú právo na vydanie Európskeho osvedčenia o dedičstve, ktoré má uľahčiť uplatnenie ich práv v ostatných členských štátoch. Osvedčenie má účinky v členských štátoch bez potreby jeho uznania a je dostatočným podkladom pre zápis vlastníckeho práva do registra nehnuteľností.

Napriek tomu však Nariadenie výslovne vylučuje zo svojej pôsobnosti zápis práv k nehnuteľnostiam do relevantných registrov (katastra). Pravidlá zápisu vlastníckeho práva do evidencie upravujú národné právne predpisy, ktoré môžu mať prísne požiadavky na identifikáciu nehnuteľností. V tejto súvislosti však Nariadenie dedičom napomáha iba vo veľmi obmedzenej miere, nakoľko obsahom Osvedčenia je dedičský podiel na celej pozostalosti, prípadne zoznam práv a/alebo majetku pre každého dediča, to však stále v zmysle rozhodného práva pre dedenie.

Problémy s identifikáciou nehnuteľností

Jednoznačná a výslovná povinnosť identifikácie nehnuteľnosti v rozsahu požadovanom národnými predpismi absentuje. Orgán vedúci dedičské konanie v zahraničí vo vzťahu k slovenskej nehnuteľnosti nie je výslovne povinný k tomu, aby v Osvedčení nehnuteľnosti vždy identifikoval tak, ako to vyžaduje slovenský Katastrálny zákon.

tags: #dedenie #BSM #v #zahraničí #podmienky