Dedenie členského podielu v bytovom družstve: Podmienky a aspekty

Dedenie je komplexná oblasť práva, ktorá sa týka každého, kto sa ocitne v pozícii právneho nástupcu po zosnulom. Pochopenie mechanizmov nadobudnutia dedičstva, vzniku podielového spoluvlastníctva a rôznych foriem jeho vysporiadania je kľúčové pre všetkých zúčastnených. Tento článok sa podrobne zameriava na dynamiku vzniku a vysporiadania podielov v dedičstve, s osobitným dôrazom na dedenie členského podielu v bytovom družstve a súvisiace podmienky.

Nadobudnutie dedičstva a vznik podielového spoluvlastníctva

Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa v zmysle § 460 ods. 1 OZ. Tento prechod práv a povinností je založený na princípe univerzálnej sukcesie, čo znamená, že dedičia plne vstupujú do právneho postavenia svojho právneho predchodcu a preberajú aktíva aj pasíva ako nerozlučný celok. Podielové spoluvlastníctvo dedičov vzniká predovšetkým vtedy, keď poručiteľ zanechá viacero dedičov, ktorí dedičstvo neodmietli. Výsledkom takéhoto autoritatívneho rozhodnutia súdu je práve vznik podielového spoluvlastníctva k veciam a spolumajiteľstva k právam, ktoré patria do dedičstva. To platí aj pre nadobudnutie členského podielu poručiteľa v bytovom družstve, ak ho zdedí viacero dedičov.

Dedičia ako právni nástupcovia pôvodného dlžníka sú počas celého dedičského konania, až do jeho skončenia, solidárni v právach a povinnostiach dedičstva. Majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú. Dôležité je poznamenať, že súd nemôže rozhodovať o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k veciam po poručiteľovi pred právoplatným skončením konania o dedičstve. Až po právoplatnom skončení dedičského konania bude zrejmé, komu bude potvrdené nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu poručiteľa a v akých podieloch.

Ako prebieha dedičské konanie

Po smrti človeka nasleduje dedičské konanie, ktoré začína automaticky. Notár, ktorému bola vec pridelená, si preverí základné informácie a kontaktuje osobu, ktorá zabezpečovala pohreb. Táto osoba poskytne informácie o majetku a rodine zosnulého. Ak dedičia presne poznajú majetok, notár nepátra ďalej. V opačnom prípade notár za poplatok vykonáva ďalšie zisťovanie. Notári sa snažia dedičské konanie ukončiť čo najskôr.

Spôsoby vysporiadania dedičstva

Vysporiadanie dedičstva, najmä v prípadoch, keď existuje viac dedičov, môže mať rôzne podoby. Jedným z primárnych spôsobov vysporiadania dedičstva, ak je viac dedičov, je dohoda dedičov. Obsahom dohody môže byť určené, kto z dedičov nadobúda jednotlivé veci či iné majetkové hodnoty z dedičstva ako celok, alebo akým podielom nadobúdajú dedičia niektoré veci či celé dedičstvo spoločne. Dohoda dedičov musí byť uzavretá pred súdom (spravidla pred súdnym komisárom - notárom) a na svoju platnosť a účinnosť potrebuje schválenie súdom. Súd nemôže do obsahu dohody zasahovať; ak ju nemožno schváliť v uzavretej podobe, musí ju celú neschváliť. V praxi však súdni komisári vedú účastníkov k uzavretiu takej dohody, ktorá je schváliteľná.

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

Zodpovednosť za dlhy

Obsahom dohody môže byť aj dohoda o zodpovednosti za pasíva dedičstva (náklady pohrebu a dlhy poručiteľa). Ak sa dedičia dohodnú na inom pomere zodpovednosti za dlhy než podľa zákona (§ 470 ods. 2 OZ), je potrebný súhlas veriteľa, ktorý sa stáva účastníkom konania.

Zastupovanie

Dedič môže byť pri uzatváraní dohody zastúpený na základe splnomocnenia, a to aj spoludedičom. Súdny komisár musí v takom prípade posúdiť možnú kolíziu záujmov medzi zástupcom a zastúpeným. Dohoda nemusí byť schválená, ak je v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi (napríklad zákaz drobenia poľnohospodárskych a lesných pozemkov). Taktiež ak sa týka nárokov, ktoré vzniknú dedičom až v budúcnosti, alebo majetku, ktorý sa má objaviť v budúcnosti.

Potvrdenie dedičstva súdom

Ak v konaní o dedičstve nedôjde medzi dedičmi k dohode o vysporiadaní dedičstva, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané, a to podľa dedičských podielov (OZ, § 483, § 484). Výsledkom je vznik podielového spoluvlastníctva ku každej veci a spolumajiteľstva ku každému právu, ktoré patrí do dedičstva. Následné vyporiadanie takto vzniknutého podielového spoluvlastníctva, napríklad k nehnuteľnostiam, sa uskutočňuje mimo dedičského konania. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezodplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie (OZ, § 484). Tento mechanizmus slúži na zabezpečenie zásady rovnosti podielov dedičov zo zákona. Započítavajú sa dary, ktoré svojou výškou a povahou presahujú obvyklé darovania vzhľadom na zárobkové a majetkové pomery darcu. Započítanie sa týka dedičských podielov, ktoré súd potvrdzuje, a vedie k zmene týchto podielov. Nezapočítava sa to, čo dostali osoby, ktoré samy nededia alebo nie sú predkami dediča, napríklad dary poskytnuté manželovi dediča alebo osobe žijúcej s dedičom v spoločnej domácnosti.

Vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM)

Smrťou jedného z manželov zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (§ 148 ods. 1 OZ). Ak toto spoluvlastníctvo nebolo za života poručiteľa vyporiadané dohodou alebo súdnym konaním, vysporiada sa v konaní o dedičstve po poručiteľovi. Vysporiadanie BSM môže prebehnúť dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi, ktorá podlieha schváleniu súdom. Ak k dohode nedôjde, o vyporiadaní rozhodne súd autoritatívne. Súd najprv určí, čo z majetku v BSM patrí do dedičstva a čo je výlučným majetkom pozostalého manžela. Predmetom dedenia je potom len tá časť majetku, ktorá pripadá zomrelému manželovi. Ak sa konanie o vyporiadaní BSM začalo už za života oboch manželov, súd, ktorý ho začal, ho dokončí s dedičmi zomrelého manžela.

Likvidácia predlženého dedičstva

V kontexte vysporiadania dedičstva je dôležité spomenúť aj inštitút likvidácie predlženého dedičstva. Ak je dedičstvo predlžené, zákon predpokladá špecifické postupy. Likvidácia dedičstva môže byť nariadená súdom buď na návrh dedičov alebo veriteľov, alebo z úradnej povinnosti. Súd tiež môže nariadiť likvidáciu, ak štát navrhne likvidáciu dedičstva, pretože veriteľ odmietol prijať veci z dedičstva na úhradu svojej pohľadávky. Cieľom likvidácie je uspokojenie veriteľov z výťažku získaného speňažením dedičstva, pričom sa zároveň chránia dediči zánikom ich zodpovednosti nad rámec hodnoty dedičstva. Speňažovanie majetku (hnuteľných vecí, nehnuteľností, obchodných podielov, členských podielov v bytových družstvách) sa riadi špecifickými pravidlami. Na záver likvidácie sa výťažok rozdelí medzi veriteľov podľa zákonom stanoveného poradia.

Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

Prevod (predaj) družstevného bytu

Pri prevode družstevného bytu si treba uvedomiť, že predávajúci neprevádza samotnú nehnuteľnosť (pretože tá patrí bytovému družstvu ako právnickej osobe), ale prevádza len svoje členstvo v družstve a práva s ním spojené (teda aj právo užívať pridelený byt). Zmluva, ktorou sa členský podiel prevádza, je určitou osobitosťou v zmluvnej oblasti týkajúcej sa nehnuteľností.

Podľa § 230 Obchodného zákonníka nie je prevod členského podielu podmienený súhlasom orgánov družstva, takže prevod je plne v rukách člena družstva (teda prevodcu). Stanovy družstva však môžu určiť podrobnosti o prevode, takže pred prevodom je vhodné vyžiadať si na družstve stanovy a podrobne si pozrieť konkrétne podmienky. Členské práva a povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu buď predložením zmluvy o prevode členstva príslušnému družstvu alebo doručením písomného vyhlásenia doterajšieho člena o prevode a písomným súhlasom nadobúdateľa členstva bytového družstva.

Špecifiká dedenia členského podielu v bytovom družstve

Členstvo v stavebnom bytovom družstve a právo užívať byt môže prejsť smrťou užívateľa družstevného bytu, ktorý nebol v spoločnom užívaní manželov (§ 172 ods. 2 O.z.), len na jedného dediča poručiteľa, ktorému pripadol členský podiel, alebo na dvoch dedičov, ak sú manželmi.V konaní o dedičstve je v takom prípade rozhodnutím podľa ustanovenia § 39 Not.por. riešené, kto z dedičov nadobúda členský podiel poručiteľa v stavebnom bytovom družstve, prípadne ako sa dedičia vyporiadajú ohľadne náhrady zostatkovej hodnoty tohto podielu. Dôsledky vyplývajúce z nadobudnutia členského podielu pre vznik členstva v družstve a pre prechod práva užívať družstevný byt nie sú predmetom rozhodovania v konaní o dedičstve.

Družstevný byt v spoločnom nájme manželmi

Pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi. V praxi vznikajú mnohé spory v súvislosti s právnym posúdením situácie, kedy spoločný nájom družstevného bytu prechádza na druhého z manželov alebo na inú osobu. Má sa tým na mysli situácia pri konaní o dedičstve. Práve pri konaní o dedičstve dochádza k častým dezinterpretáciám zákonných ustanovení upravujúcich predmetnú otázku.

Prechod nájmu družstevného bytu

Zákon ustanovuje, že nájom družstevného bytu prechádza na:

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS

1. pozostalého manžela alebo
2. dediča.

K prechodu spoločného nájmu bytu manželmi na pozostalého manžela dochádza za podmienky, že právo na družstevný byt sa nadobudlo za trvania manželstva. Pozostalý manžel sa tak stane členom družstva a jemu patrí aj členský podiel. Súd má zo zákona povinnosť na uvedenú skutočnosť v konaní o dedičstve prihliadnuť.

Z dotknutých ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva, že právo spoločného užívania bytu môže prejsť na dvoch dedičov, ktorým pripadol členský podiel v stavebnom bytovom družstve, iba vtedy, ak sú manželmi.

Postup súdu (súdneho komisára)

V konaní o dedičstve by nemalo dôjsť k schváleniu dohody dedičov (dohoda o vyporiadaní dedičstva), podľa ktorej by členský podiel mal pripadnúť viacerým dedičom, ktorí nie sú manželmi a ktorí uzavierali dohodu s tým, že takto nadobudnú právo spoločného užívania bytu. Povinnosťou súdu je poučiť dedičov o tom, že členský podiel a nájom družstevného bytu môže nadobudnúť iba jeden z nich. Na tieto dôsledky je nevyhnutné prihliadať aj pri vyporiadaní medzi dedičmi, ktorí neuzavreli dohodu.

V prípade, ak by poručiteľ (jeden z nájomcov družstevného bytu) zanechal závet, podľa ktorého by v prípade, ak sa užívateľmi bytu nemôžu stať obidvaja dediči, má byt pripadnúť konkrétnej osobe (jednému dedičovi), ktorý by mal následne vyplatiť druhého z dedičov, ide o nesplniteľnú vôľu poručiteľa. Súd musí vypočuť dedičov, či trvajú na doslovnom vykonaní závetu a poskytnúť im zákonné poučenie.

Zákon kladie dôraz predovšetkým na dohodu dedičov (ak nejestvuje platný závet). Pokiaľ by však k jej uzavretiu nedošlo a závet poručiteľa by odporoval zákonu, notár v pozícii tzv. súdneho komisára by bol povinný vykonať vyporiadanie medzi dedičmi, a to podľa toho ustanovenia závetu, ktoré je vykonateľné, teda súladné so zákonom.

Treba zdôrazniť, že právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, je neplatný. Súd pri vyporiadaní medzi dedičmi, ako aj pri potvrdzovaní nadobudnutia dedičstva rozhoduje o tom, kto nadobúda poručiteľov členský podiel v družstve. Samotné dôsledky, ktoré vyplývajú z nadobudnutia členského podielu pre vznik členstva v družstve a pre vznik práva nájmu družstevného bytu, nie sú predmetom rozhodovania v konaní o dedičstve.

Úloha advokáta v dedičskom konaní

Úloha advokáta v dedičskom konaní je predovšetkým v poskytovaní právnej pomoci a zastupovaní účastníkov. Ak je účastník konania zastúpený advokátom, súdy už nie sú povinné poskytovať mu poučenia o jeho procesných právach a povinnostiach. Advokát môže okrem zastupovania priamo v dedičskom konaní pôsobiť aj ako správca dedičstva. Správca dedičstva je ustanovený súdom najmä v prípadoch, kde by bez odbornej správy mohlo dôjsť k zníženiu alebo zániku majetkových hodnôt, napríklad pri podnikateľskej činnosti poručiteľa alebo pri správe nájomného domu. Advokát taktiež zohráva kľúčovú úlohu pri riešení sporov o dedičské právo, ktoré môžu vzniknúť v priebehu dedičského konania. Ak sa nepodarí súdnemu komisárovi spor vyriešiť dohodou a skutočnosti rozhodné pre posúdenie dedičského práva zostanú sporné (napríklad platnosť závetu, splnenie podmienok spoločnej domácnosti, alebo pravosť podpisu poručiteľa na závete), súd odkáže toho z účastníkov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou na súde. V takomto sporovom konaní advokát zastupuje dediča a zabezpečuje jeho práva.

tags: #dedenie #členského #podielu #v #bytovom #družstve