Postúpenie pohľadávok zmluvne vylúčené: Analýza a dôsledky

Tento článok sa zaoberá problematikou postúpenia pohľadávok, ktoré je zmluvne vylúčené, a skúma rôzne aspekty a dôsledky tohto obmedzenia. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto tému, zohľadňujúc rôzne uhly pohľadu a právne predpisy.

Úvod do problematiky pohľadávok

Právo veriteľa požadovať plnenie od dlžníka, ktoré vzniká z určitého záväzkového vzťahu, sa bežne označuje ako pohľadávka. Najčastejším dôvodom vzniku pohľadávky je záväzkový právny vzťah vzniknutý zmluvou. Toto právo umožňuje veriteľovi slobodne nakladať s týmto nárokom.

Riešenie neuhradených faktúr a predlžujúcich sa splatností

V dnešnej dobe sa podnikatelia často stretávajú s problémom množiacich sa neuhradených faktúr a predlžujúcich sa splatností. V takejto situácii má podnikateľ viacero možností, ako si pomôcť. Pohľadávka veriteľa je jeho majetkovým právom voči dlžníkovi a s týmto právom je možné nakladať podľa vlastnej vôle.

Je na zamyslenie, či takéto úverovanie odberateľov je prejavom dobrovoľného súperenia podnikateľských subjektov v hospodárskej oblasti alebo je objektívnou nevyhnutnosťou taktiky podnikateľského „boja“ každého podnikateľa v záujme zvýšenia vlastnej konkurencieschopnosti i úspešnosti.

Započítanie pohľadávok (kompenzácia)

Všeobecnú právnu úpravu započítania pohľadávok obsahuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 580 a § 581. Započítanie pohľadávok je právna skutočnosť, ktorá spôsobuje zánik vzájomných práv a povinností, teda zánik vzájomného záväzku, ak sú pohľadávky:

Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky

• vzájomné
• rovnakého druhu
• spôsobilé na započítanie

Na započítanie nie sú spôsobilé také pohľadávky, pri ktorých účastníci dohodou zakázali započítanie alebo ide o také pohľadávky, pri ktorých je započítanie vylúčené priamo v zákone, alebo pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde. Vymenované pohľadávky nie je teda dovolené započítať prejavom vôle len jednej zo strán, ale na druhej strane OZ pripúšťa započítanie vymenovaných pohľadávok dvojstranným právnym úkonom, teda dohodou samotného dlžníka a veriteľa. Podmienkou platnosti jednostranného započítacieho prejavu nie je písomná forma a nevyžaduje sa súhlas druhého účastníka.

Započítací prejav treba adresovať druhej strane, pre platnosť tohto úkonu sa vyžadujú náležitosti § 34 a nasl. OZ. Z obsahu musí byť predovšetkým zrejmé, ktoré pohľadávky sa uplatňujú na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne ktorých viacerých veriteľových pohľadávok. K zániku pohľadávok dôjde v rozsahu, v ktorom sa vzájomne kryjú. Časť pohľadávky, ktorá by u jedného účastníka započítania prevyšovala nad pohľadávkou druhého účastníka, zaniká len do výšky protipohľadávky a v prevyšujúcej časti trvá naďalej. Zánik pohľadávok nastáva so spätnou účinnosťou ku dňu vzájomného stretu započítateľných pohľadávok. Účinky započítania nenastanú, ak bol jednostranný započítací prejav urobený skôr, než sa vzájomné pohľadávky stretli.

V prípade započítania pohľadávok z obchodných záväzkových vzťahov platí dispozitívny právny režim Obchodného zákonníka. Podľa § 358 Obchodného zákonníka sú na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Ak sa účastníci dohodnú, smú si v súlade s § 364 ObchZ započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky. Na rozdiel od úpravy v OZ ustanovenie § 359 ObchZ umožňuje aj započítanie splatnej pohľadávky proti pohľadávke nesplatnej, a to v prípade, že je zrejmé, že záväzok nebude splnený včas. Veriteľ môže započítať svoju dosiaľ nesplatnú pohľadávku voči dlžníkovej splatnej pohľadávke, ak tento nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. Vzájomnému započítaniu peňažných pohľadávok nebráni, ak sú uvedené v rôznej mene, pokiaľ sú voľne zameniteľné. Pravidlá započítania v tomto prípade upravuje § 362 ObchZ.

Kompenzačný prejav pripúšťa aj Občiansky súdny poriadok (OSP) v súdnom konaní o žalobe veriteľa na úhradu jeho pohľadávky voči dlžníkovi. Žalovaný dlžník sa smie obrániť započítacou námietkou. Žalovaný (dlžník) si touto námietkou uplatní svoju pohľadávku proti žalobcovi (veriteľ). Započítacia námietka má svoje uplatnenie aj v konaní o výkon rozhodnutia a možno tým dosiahnuť zastavenie výkonu rozhodnutia, resp. exekučného konania. V týchto prípadoch sa nebude prihliadať na to, či pohľadávka započítaná s vymáhanou pohľadávkou vznikla pred alebo po vydaní rozhodnutia tvoriaceho podklad výkonu rozhodnutia, resp. exekučného titulu [§ 268 ods. 1 písm. g) OSP, § 57 ods. 1 písm.

Kompenzácia vzájomných pohľadávok ako forma bezhotovostného vyrovnania zjednodušuje majetkové vzťahy.

Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve

Postúpenie pohľadávky (cesia)

Postúpenie pohľadávky je riešené ustanoveniami § 524 - § 530 Občianskeho zákonníka a vychádza z výlučnej dispozičnej právomoci veriteľa postúpiť svoju pohľadávku za odplatu či bezodplatne. Táto právna úprava je záväzná aj pre postúpenie pohľadávok vzniknutých z obchodných záväzkových vzťahov podľa Obchodného zákonníka, teda aplikuje sa v konkrétnych prípadoch bez ohľadu na to, či sa postupujú pohľadávky medzi fyzickým osobami ako občanmi alebo podnikateľmi, pretože Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky. Postúpenie pohľadávky môže byť za odplatu alebo bezodplatné. Bezodplatný prevod pohľadávky nie je zákonom zvlášť ošetrený, preto i pri ňom platia rovnaké pravidla ako pri postúpení odplatnom (t. j. pri predaji pohľadávky). Občiansky zákonník definuje predaj pohľadávky ako akt postúpeniapohľadávky.

V prípade odplatného postúpeniapohľadávky je bývalý veriteľ (podľa zmluvy o postúpení sa označuje ako postupca) plne zodpovedný za dohodnutý obsah postúpenej pohľadávky, a to bez ohľadu na výšku odplaty, ktorú za pohľadávku dostal od kupujúceho (postupníka). Inak je veriteľ zodpovedný v rámci vymožiteľnosti postúpenej pohľadávky, pretože tu má veriteľ ako postupca obmedzenú zodpovednosť. Tomuto nebráni ani skutočnosť, že postúpená pohľadávka je vyššia než odplata za jej postúpenie. Pokiaľ postupník neuplatní postúpenú pohľadávku bez zbytočného odkladu na súde, zanikne ručenie postupcu.

Vzhľadom na to, že postúpením dochádza k závažnej zmene osoby veriteľa, neopomenuteľnou podmienkou je písomná zmluva o postúpení pohľadávky. Ústne postúpenie pohľadávky je preto neplatné a nespôsobuje žiadne právne účinky. Veriteľ môže urobiť takýto prevod na nového veriteľa aj bez súhlasu dlžníka, avšak postupca je povinný bez zbytočného odkladu túto skutočnosť oznámiť dlžníkovi. Dlžník bude svoj dlh uhrádzať už novému veriteľovi. S oneskoreným splnením oznamovacej povinnosti nespája zákon žiaden postih. Rovnaké účinky ako oznámenie postúpenia veriteľom dlžníkovi má aj predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky postupníkom.

Okrem samotnej pohľadávky prechádza na nového veriteľa aj jej príslušenstvo a práva týkajúce sa pohľadávky. Príslušenstvo pohľadávky je interpretované ako úroky, úroky z omeškania, poplatky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ). Následkom postúpenia pohľadávky stratí doterajší veriteľ pohľadávku aj so všetkými právami s ňou spojenými: právom vymáhať, podávať námietky týkajúce sa pohľadávky atď. Prechod príslušenstva a práv spojených s postúpenou pohľadávkou ustanovuje § 524 ods.

Postupca a postupník môžu usporiadať vzájomné práva a povinnosti v zmluve o postúpení pohľadávky slobodne, a tým aj odlišne od § 524 ods. 2 OZ, pretože z neho nevyplýva zákaz a ani príkaz, že sa od takejto úpravy nemožno odchýliť. Navyše ani neobsahuje vyhlásenie, že by v prípade odchylnej právnej úpravy bol takýto právny úkon neplatný. Z uvedeného vyplýva, že prednostne platí to, na čom sa účastníci dohodli. Pokiaľ si postupca s postupníkom dohodli postúpenie pohľadávky bez jej príslušenstva, nebol tým porušený § 524 ods. 2 OZ, a preto je dohoda platná.

Prečítajte si tiež: Prehľad o Postúpení Pohľadávky a Katastri

Faktoring a Forfaiting

Pri faktoringu dochádza k jednorazovému alebo priebežnému odkúpeniu krátkodobých pohľadávok faktorom (faktoringovou spoločnosťou). Podstata faktoringu spočíva v tom, že podnikateľ - faktor, odkúpi od veriteľa nesplatnú pohľadávku, za čo dostane veriteľ ihneď dohodnutú kúpnu cenu (odplatu). V okamžitom obdržaní odplaty za pohľadávku spočíva výhoda faktoringového obchodu, pretože veriteľ získa časť peňazí ešte predtým, než sa stane pohľadávka splatnou. Zisk faktoringovej spoločnosti spočíva v tom, že kúpila pohľadávku, ktorej hodnota je vyššia ako zaplatená kúpna cena (obvykle 70 % - 80 % hodnoty pohľadávky). Zostávajúcu sumu pohľadávky zaplatí faktor klientovi (bývalému veriteľovi) až potom, keď dlžník splatnú pohľadávku uhradí. Ak dlžník neuhradí pohľadávku v stanovenej lehote splatnosti, tak si faktoringová spoločnosť v praxi vymieňa právo vrátiť neuhradenú pohľadávku klientovi s tým, že dohodnutý úrok spolu s poplatkom za správu pohľadávky si ponechá. Výslovne faktoringovú zmluvu neupravuje žiadny právny predpis, ale jej podstata spočíva v odplatnom postúpení pohľadávky, preto sa táto zmluva spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok podľa § 524 a nasl.

Forfaiting spočíva v odkupovaní dlhodobých pohľadávok forfajtingovou spoločnosťou. Používa sa pri dodávkach strojov, zariadení, investičných celkov, ktoré sa dodávajú na dodávateľský úver so splatnosťou dlhšou ako jeden rok.

Postúpenie pohľadávky počas konkurzu

Prevod (postúpenie) pohľadávky počas konkurzu je možný. Podľa § 55 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii zmluvné dojednania zakazujúce úpadcovi postúpenie jeho pohľadávok alebo zakazujúce postúpenie pohľadávok, ktoré vznikli voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, sú počas konkurzu neúčinné a správca, ako aj veriteľ môžu tieto pohľadávky postúpiť na iné osoby. Nadväzne na uvedené je v § 26 ustanovené, že ak počas konkurzného konania dôjde k prevodu alebo prechodu pohľadávky, ktorá veriteľovi zakladá postavenie účastníka konkurzného konania, na iného účastníka konkurzného konania, súd na návrh nadobúdateľa pohľadávky potvrdí prevod alebo prechod pohľadávky na nadobúdateľa pohľadávky, ak je v návrhu nadobudnutie pohľadávky preukázané. Inak návrh na potvrdenie prevodu alebo prechodu pohľadávky zamietne. Návrh na potvrdenie prevodu alebo prechodu pohľadávky musí byť doložený listinami, ktoré prevod alebo prechod pohľadávky preukazujú. V prípade, že ide v konkurze o návrh na nadobudnutie pohľadávky z dôvodu jej prevodu, podpisy na listine preukazujúcej prevod pohľadávky musia byť úradne osvedčené. O návrhu na potvrdenie prevodu pohľadávky rozhodne súd do 10 dní od doručenia úplného návrhu, uznesenie súdu sa následne bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku.

Postúpenie pohľadávky pri predaji podniku

Zmena v osobe vlastníka pohľadávky nastáva aj v rámci predaja podniku alebo časti podniku. Zmluvou o predaji podniku kupujúci totižto vstúpi do existujúcich právnych vzťahov súvisiacich s podnikom predávajúceho. V jednotlivých právach a záväzkoch súvisiacich s predaným podnikom v skutočnosti nahradí predávajúceho. V prípade predaja podniku platí, že postúpenie pohľadávok môže preukázať dlžníkom aj postupník (čiže kupujúci). Vzhľadom na to, že ide o odplatný prevod pohľadávok, zodpovedal by predávajúci kupujúcemu podľa § 527 Občianskeho zákonníka za existenciu pohľadávky. Z tohto ustanovenia ďalej vyplýva, že predávajúci ručí za dobytnosť pohľadávok, len pokiaľ sa k tomu písomne zaviazal. Predávajúci je povinný odovzdať kupujúcemu všetky doklady (právne dokumenty) a poskytnúť potrebné informácie, ktoré sa týkajú pohľadávok. Obvykle pôjde o zmluvu, z ktorej pohľadávka vyplynula, faktúru, prípadné výzvy na ich uhradenie a pod.

Pokiaľ sa prevodom veriteľovej pohľadávky v rámci predaja podniku zhoršila jej vymožiteľnosť, je veriteľ oprávnený domáhať sa podaním odporu, aby súd určil, že voči nemu je prevod záväzku predávajúcim na kupujúceho právne neúčinný. V rámci postúpenia pohľadávok samotným predajom podniku, resp. časti podniku je dôležité pamätať na to, že pri tomto predaji na kupujúceho pohľadávky súvisiace s podnikom či jeho časťou prechádzajú, t. j. ide o prechod pohľadávok. Takýto prechod (titulom zmluvy o predaji podniku či predaji časti podniku) je potom dovolený aj v rámci konkurzného konania, samozrejme za podmienok ustanovených zákonom o konkurze a reštrukturalizácii.

Zabezpečenie pohľadávky a zmena v osobe veriteľa/dlžníka

V praxi sa často vyskytne situácia, kedy dôjde k zmene v osobe dlžníka alebo veriteľa pohľadávky, a to z rôznych dôvodov. Čo však v situácii, kedy je pohľadávka zabezpečená? Aký vplyv bude mať zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka na ďalšie trvanie zabezpečenia? Čo je potrebné urobiť, aby zabezpečenie trvalo aj po zmene?

Postúpením pohľadávky rozumieme situáciu, kedy na základe zmluvy pôvodný veriteľ (postupca) prestáva byť veriteľom pohľadávky a pohľadávka v dohodnutom rozsahu prechádza na nového veriteľa (postupníka). Pri postúpení pohľadávky sa pritom súhlas dlžníka s postúpením nevyžaduje. Dokým však pôvodný veriteľ dlžníkovi postúpenie neoznámi, alebo nový veriteľ postúpenie nepreukáže, platí, že dlžník môže plniť pôvodnému veriteľovi a tým sa zbaví svojho dlhu (§ 526 ods.

Je pritom potrebné zdôrazniť, že pri pohľadávkach zo zmluvy sa nový veriteľ nestáva zmluvnou stranu daného zmluvného vzťahu medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom - nevstupuje do zmluvy namiesto pôvodného veriteľa. Na nového veriteľa iba prejde právo na plnenie pohľadávky (a s tým spojené práva).

Prevzatím dlhu naopak rozumieme situáciu, kedy sa dlžník dohodne s iným subjektom, že tento iný subjekt preberie jeho dlh. S tým však veriteľ musí výslovne súhlasiť. Rovnako ako pri postúpení pohľadávky, aj tu platí, že nový dlžník sa nestáva zmluvnou stranou pôvodnej zmluvy.

Pri postúpení pohľadávky prechádzajú na nového veriteľa aj všetky práva s ňou spojené (§ 524 ods. Uvedené tiež vyplýva z § 538 ods. Občiansky zákonník teda ráta s tým, že spolu s postupovanou pohľadávkou prejdú na nového veriteľa aj zabezpečovacie práva. Ustanovenie § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka je pritom dispozitívne. To znamená, že zmluvné strany ho môžu dohodou meniť alebo úplne vylúčiť.

V prípade ručenia navyše platí, že ak sa ručiteľ o postúpení pohľadávky nedozvie, aplikuje sa ustanovenie § 526 ods. Aj vo vzťahu k ručiteľovi teda platí, že sa zbaví svojho dlhu plnením pôvodnému veriteľovi, pokiaľ mu pôvodný veriteľ neoznámi alebo nový veriteľ nepreukáže, že došlo k postúpeniu pohľadávky. V prípade obchodnoprávnych záväzkových vzťahov ide v tomto ohľade Obchodný zákonník ešte ďalej a úpravu v Občianskom zákonníku dopĺňa - podľa § 307 ods.

Pri obchodnoprávnych záväzkových vzťahoch je samotným momentom prechodu práv z ručenia až moment, kedy postupca (pôvodný veriteľ) ručiteľovi oznámi, alebo postupník (nový veriteľ) ručiteľovi preukáže, že došlo k postúpeniu pohľadávky.

Pri záložnom práve zase platí, že súčasne s postúpením pohľadávky automaticky (bez ďalšieho) prechádza na nového veriteľa aj záložné právo. Podľa § 151c ods. „Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. Účinnosť zmeny v osobe záložného veriteľa totiž nie je podmienená následnou registráciou tejto zmeny v príslušnom registri, v ktorom je dané záložné právo zapísané.

Po prevzatí dlhu bez ďalšieho trvá zabezpečenie poskytnuté pôvodným dlžníkom vo forme záložného práva - po prevzatí dlhu sa z pôvodného dlžníka stane záložca, pričom svojím majetkom zabezpečuje pohľadávku veriteľa voči novému dlžníkovi. Osobitný súhlas pôvodného dlžníka so zmenou v osobe dlžníka - ako v prípade zabezpečenia poskytnutého treťou osobou - sa pritom nevyžaduje. Zákon tu vychádza z logiky, že tento súhlas je vyjadrený už v samotnej zmluve o prevzatí dlhu.

V prípade zabezpečenia poskytnutého treťou osobou je zákon jednoznačný - táto tretia osoba musí dať súhlas s ďalším trvaním zabezpečenia aj po prevzatí dlhu novým dlžníkom. Čo sa týka súhlasu tretej osoby so zmenou v osobe dlžníka, zákon nevyžaduje žiadnu predpísanú formu tohto súhlasu. Preto platí, že súhlas tretej osoby môže byť aj konkludentný - prejavený napríklad tým, že ručiteľ dobrovoľne splní za nového dlžníka.

V prípade postúpenia pohľadávky - teda zmeny v osobe veriteľa ­­­­­­­­­­- platí, že práva zo zabezpečenia automaticky prechádzajú na nového veriteľa a tieto ďalej trvajú, a to bez ohľadu na to, či je zabezpečenie poskytované priamo dlžníkom alebo treťou osobou. V prípade ručenia je však nutné o postúpení pohľadávky ručiteľa osobitne informovať (resp. mu postúpenie pohľadávky preukázať).

Zriadenie záložného práva na pohľadávku, ktorej postúpenie odporuje dohode s dlžníkom

V rámci financovania podnikateľských projektov sa na zabezpečenia úveru zväčša zriaďuje záložné právo na aktíva dlžníka - v prvom rade na nehnuteľnosti, ale aj na rôzne pohľadávky (najmä na pohľadávky z nájomných zmlúv a bankových účtov). Pri záložnom práve na pohľadávky v praxi často vyvstáva otázka, či záložné právo možno zriadiť aj na pohľadávky, ktorých postúpenie odporuje dohode s dlžníkom.

Podľa § 151d OZ predmetom záložného práva (zálohom) „môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak.“ Predmetom záložného práva teda nemôže byť právo, ktorého prevod, resp. postúpenie vylučuje Občiansky zákonník (§ 844 OZ) alebo iný zákon. Rovnako zálohom nemôže byť ani právo, pri ktorom to vylučuje priamo jeho povaha (napr. autorské práva). Nepostupiteľné pohľadávky ďalej vymedzuje § 525 OZ. Podľa § 525 ods. 1 OZ nemožno postúpiť pohľadávky, ktoré zanikajú najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil, a ktoré nemôžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia. Záložné právo na tieto pohľadávky je vylúčené a záložná zmluva by bola absolútne neplatná pre rozpor so zákonom.

Osobitná situácia však nastáva v prípade zriadenia záložného práva na pohľadávky, ktorých postúpenie odporuje dohode s dlžníkom podľa § 525 ods. 2 OZ. V prípade pohľadávok z účtov, ktorých postúpenie odporuje dohode s dlžníkom (bankou), niektoré banky považujú záložné zmluvy na takého pohľadávky neplatné a záložné právo odmietajú uznať.

Argumenty pre možnosť zriadiť záložné právo aj na pohľadávky, ktorých postúpenie odporuje dohode s dlžníkom:

1. Ochrana záložného veriteľa: Ochrana záložného veriteľa vychádza z § 151d ods. 6 OZ, ktorý upravuje dohody zakazujúce zriadiť záložné právo. Takéto dohody nie sú neplatné, zákon im však nepriznáva účinky voči tretím osobám. Účelom § 151d ods. 6 OZ je teda primárne chrániť záložného veriteľa pred dohodami, o ktorých „nemusia mať tretie osoby žiadnu vedomosť.“

2. Lex specialis: § 151d ods. 6 OZ treba chápať ako normu lex specialis (aj normu lex posterior). Hoci toto ustanovenie neupravuje vyslovene dohody o zákaze postúpenia pohľadávky, upravuje podľa môjho názoru osobitné následky takejto dohody vo vzťahu k záložnému právu. Dohoda o zákaze postúpenia je vo vzťahu k záložnému právu na pohľadávky de facto dohodou, ktorá bráni zriadeniu záložného práva.

3. Problematika zálohov nadobúdaných v budúcnosti: Ak by pri uzatváraní zmluvy, na základe ktorej táto pohľadávka vzniká (v našom prípade pri uzatváraní zmluvy o účte), došlo medzi záložcom a poddlžníkom (bankou) k dohode o zákaze postúpenia tejto pohľadávky, nebola by táto pohľadávka spôsobilým predmetom záložného práva.

tags: #postúpenie #pohľadávok #zmluvne #vylúčené