Podmienky Dedenia Hnuteľného Majetku na Slovensku

Dedenie je proces prechodu majetku a záväzkov zo zosnulej osoby (poručiteľa) na jej dedičov. Na Slovensku upravuje dedičské právo Občiansky zákonník, ktorý rozlišuje dva hlavné právne dôvody dedenia: dedenie zo závetu a dedenie zo zákona. Tento článok sa zameriava na podmienky dedenia hnuteľného majetku, pričom sa dotkneme oboch spôsobov dedenia a s tým súvisiacich aspektov.

Dedenie zo Závetu

Závet (testament) je právny dokument, v ktorom poručiteľ vyjadruje svoju poslednú vôľu ohľadom nakladania so svojím majetkom po smrti. V závete môže poručiteľ určiť dedičov a ich podiely na hnuteľnom aj nehnuteľnom majetku. Platný závet má prednosť pred dedením zo zákona.

Podmienky platnosti závetu:

• Slobodná vôľa: Závet musí byť urobený slobodne, bez nátlaku alebo ovplyvňovania.
• Určitosť a zrozumiteľnosť: Závet musí byť určitý a zrozumiteľný, aby bolo jasné, aká je vôľa poručiteľa.
• Spôsobilosť: Zriaďovateľ závetu musí byť na tento právny úkon spôsobilý a nesmie ho urobiť v duševnej poruche.
• Súlad so zákonom a dobrými mravmi: Obsah a účel závetu nesmú odporovať zákonu, obchádzať ho a ani sa priečiť dobrým mravom.
• Forma závetu:
  • Vlastnou rukou: Závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou poručiteľa.
  • V inej písomnej forme: Ak závet nie je napísaný vlastnou rukou, musí byť podpísaný poručiteľom a dvoma svedkami.

Neopomenuteľní dedičia

Poručiteľ nesmie v závete vynechať tzv. neopomenuteľných dedičov, ktorými sú maloletí a plnoletí potomkovia poručiteľa. Neopomenuteľní dediči majú nárok na svoj zákonný podiel, aj keď nie sú v závete spomenutí. Ak poručiteľ opomenul neopomenuteľných dedičov, dochádza k dedeniu zo zákona.

Dedenie zo Zákona

Ak poručiteľ nezanechal závet alebo závet nie je platný, nastupuje dedenie zo zákona. Občiansky zákonník určuje poradie dedičských skupín, ktoré majú nárok na dedičstvo.

Dedičské skupiny:

1. Prvá skupina: Poručiteľove deti a manžel/ka, každý z nich rovnakým dielom. Ak niektoré dieťa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (vnúča poručiteľa). Podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či manželia žili v spoločnej domácnosti. V tejto dedičskej skupine neprichádzajú do úvahy ako dedičia tie osoby, ktoré s poručiteľom žili ako druh/družka. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov.
2. Druhá skupina: Ak nededí manžel/ka ani žiadne z detí, dedia poručiteľovi rodičia a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli na neho odkázané výživou.
3. Tretia skupina: Ak nededí manžel/ka ani žiadny z rodičov, dedia poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom.
4. Štvrtá skupina: Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, nastupuje štvrtá, posledná dedičská skupina. V tejto štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, t.j.

Pri dedení zo zákona je potrebné upozorniť na to, že do dedičovho podielu sa započíta všetko, čo za života poručiteľa dedič od poručiteľa bezplatne dostal.

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

Predmet Dedenia

Predmetom dedičstva môže byť hnuteľný aj nehnuteľný majetok, vecné práva, majetkové práva a osobné práva, ktoré smrťou poručiteľa nezanikajú ani neprechádzajú na ďalšie subjekty iným spôsobom ako dedením.

Hnuteľný majetok:

Hnuteľný majetok zahŕňa najmä:

• Osobné veci
• Hotovosť
• Dopravné prostriedky
• Zariadenie domácnosti
• Peniaze na účte v banke, vkladnej knižke či bežnom účte poručiteľa

Čo sa nepovažuje za dedičstvo:

• Práva a povinnosti, ktoré sú viazané výlučne na osobu poručiteľa (napr. právo na bolestné alebo náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia).
• Niektoré povinnosti poručiteľa, ktoré boli viazané výlučne na jeho osobu (napr. ak mal poručiteľ odspievať koncert, táto povinnosť nemôže prejsť na dediča).
• Práva a povinnosti, ktoré smrťou zanikajú (napr. vyživovacia povinnosť alebo právo na výživné v prospech zomrelého).

Existuje ale skupina práv, ktoré smrťou nezanikajú, no nie sú ani predmetom dedenia. Sú teda celkove vylúčené z dedičského konania a na inú osobu po zomrelom prechádzajú na základe iného právneho titulu. Ide najmä o:

• Právo na ochranu osobnosti zomrelej osoby, kedy majú deti a manžel zomrelého (v určitých prípadoch aj jeho rodičia) právo domáhať sa súdnej ochrany osobnosti zomrelého.
• Právo vyplývajúce zo životnej poistky, kedy je poistné plnenie vyplatené osobe určenej v poistnej zmluve.
• Nároky voči zamestnávateľovi v rozsahu štvornásobku priemerného mesačného zárobku prislúchajú manželovi, deťom a rodičom, ak žili so zomrelým v čase smrti v spoločnej domácnosti.
• Plnenie zo sociálneho poistenia, ak určité nároky boli uplatnené a priznané, a teda boli v čase smrti splatné, tieto nároky predchádzajú postupne na manžela, deti a rodičov.
• Právo vyplývajúce z nájomnej zmluvy, kedy po smrti sa stáva jediným nájomcom pozostalý manžel.

Dedičské Konanie

Dedičské konanie je súdne konanie, ktorého cieľom je zistenie majetku a dlhov poručiteľa, určenie dedičov a rozdelenie dedičstva medzi nich. Na výkon dedičského konania je poverený notár, ktorý na základe poverenia príslušného súdu vedie dedičské konanie v postavení súdneho komisára. Notára pri takomto úkone si nie je možné vybrať. Prideľuje ho príslušný súd na základe Rozvrhu práce. (Dedičské konanie je upravené zákonom č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok).

Priebeh dedičského konania:

1. Zistenie majetku a dlhov: Notár zisťuje majetok a dlhy zomrelého. V prvom rade začína spolupráca s pozostalými, ktorí notára oboznámia so všetkým majetkom, o ktorom majú vedomosť. Často tu však práca nekončí a je potrebné ďalej spolupracovať so spoločnosťami, katastrom, rôznymi organizáciami a v niektorých prípadoch i s exekútorom. Povinnosti notára pri spísaní majetku sú naozaj ďalekosiahle.
2. Upovedomenie dedičov a veriteľov: Po zistení majetku a dlhov dedičstva vykoná notár konečný súpis a upovedomí pravdepodobných dedičov a veriteľov. To, že je niekto dedičom, sa dozvie z takzvaného upovedomenia o dedičskom práve. Býva už vo forme predvolania na konkrétne pojednávanie a doručené je do vlastných rúk. To, v akej konkrétnej výške zanechal zosnulý majetok a dlhy, a ďalšie podstatné informácie. Tiež prípadne, kto sú všetci potenciálni dedičia, v zmysle čoho sa môže dedič objektívne rozhodnúť a vyjadriť, či dedičstvo prijíma. Ešte predtým však môže notár uskutočniť aj takzvané predbežné zisťovanie, kam pozve len jedného či iba niektorých potenciálnych dedičov. Štandardne sa kontaktuje osoba, ktorá je teoreticky najlepšie informovaná o osobných, rodinných a majetkových pomeroch zosnulého. Samozrejme, notár sa nemôže spoliehať len na informácie získané na takomto predbežnom prešetrení, ale musí vykonávať vlastnú lustráciu na zistenie majetku, dlhov a prípadných dedičov.
3. Ohodnotenie majetku: Notár určí všeobecnú hodnotu majetku a výšku dlhov. Hodnota majetku sa určuje na základe dohody dedičov alebo vlastným odhadom notára, pričom nie je nevyhnutné určovať na základe znaleckého dokazovania. Notár má však povinnosť zisťovať skutočnú hodnotu majetku.
4. Dedičská dohoda: Dedičia sa môžu dohodnúť na spôsobe rozdelenia dedičstva. Ak dôjde k dohode medzi všetkými dedičmi, dedičské konanie končí podpisom dedičskej dohody.
5. Rozhodnutie súdu: Ak nedôjde k dohode, rozhodne súd. Ak nedôjde k danej dohode, celý prípade je postúpený k príslušnému súdu, ktorý potvrdí dedičské právo u pozostalých, u ktorých bolo zákonne preukázané. Celý súdny proces končí vydaním uznesenia, ktoré si každý účastník dedičského konania musí prevziať. V prípade, že nesúhlasí s celkovým verdiktom súdu, má možnosť sa odvolať. Možnosť odvolania má právo využiť do 15 dní od prevzatia uznesenia.

Účastníci dedičského konania

Osoba, ktorá na súde (u súdneho komisára) uplatnila svoje dedičské právo (t. j. osoba, ktorá o sebe tvrdí, že je poručiteľovým dedičom), sa stáva účastníkom dedičského konania už od okamihu uplatnenia svojho dedičského práva na súde (u súdneho komisára). Postavenie účastníka stratí, ak bude zistené, že jej v skutočnosti žiadny z dedičských titulov nesvedčí alebo že z iných dôvodov nemôže dediť.

Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

Ak zanechal poručiteľ závet, treba považovať za účastníkov konania vedľa závetných dedičov tiež neopomenuteľných dedičov (§ 479 Občianskeho zákonníka) a ďalšie osoby, ktorým svedčí dedenie zo zákona (§ 473 až § 475a Občianskeho zákonníka). Ich účastníctvo trvá tak dlho, pokiaľ sa nepreukáže, že k dedeniu zo zákona nedôjde. Ak nastúpi dedenie zo závetu, neopomenuteľní a zákonní dedičia prestávajú byť účastníkmi konania vtedy, ak sa nedovolali neplatnosti závetu.

Skutočnosti, ktoré sú významné pre posúdenie dedičského práva, šetrí súd z vlastnej iniciatívy bez toho, aby bol viazaný prípadnými návrhmi, ktoré urobia osoby, ktoré uplatňujú svoje dedičské právo. Tých, u ktorých možno mať dôvodne za to, že sú dedičmi, potom vyrozumie o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť.

O tom, či sa niekto stal účastníkom dedičského konania alebo či ním prestal byť, súd nevydáva zvláštne rozhodnutie. Jeho záver o okruhu účastníkov sa prejaví v tom, že s určitou osobou jedná ako s účastníkom konania alebo že s ňou jednať prestane, keď sa zistí, že dedičom je niekto iný.

Ak niekto o sebe tvrdí, že je dedičom a popiera, že by dedičské právo svedčilo niekomu inému, kto sa vydáva za dediča, je tu spor o dedičské právo. Tvrdené dedičské práva totiž vedľa seba nemôžu, buď celkom alebo čiastočne, obstáť a nemôžu byť podkladom pre uznesenie o dedičstve. Pretože účastníctvo v dedičskom konaní odráža hmotné dedičské právo, nie je možné uvedený spor riešiť výlučne až uznesením o dedičstve. Spor o dedičské právo sa prejavuje tiež v tom, s kým sa má konať v priebehu dedičského konania a kto má mať možnosť vykonávať svojimi procesnými úkonmi vplyv na priebeh a výsledok konania, teda v tom, kto má byť považovaný za účastníka dedičského konania.

Postup súdu (súdneho komisára) pri spore o dedičské právo závisí na tom, či vyriešenie sporu je otázkou výlučne právnou alebo či je medzi účastníkmi sporná tiež skutková stránka veci.

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS

Práva a povinnosti dedičov

Dedič má právo dedičstvo prijať alebo odmietnuť. Odmietnutie dedičstva je možné urobiť ústnym vyhlásením na súde (u notára) alebo písomným vyhlásením zaslaným na súd. Je tak možné urobiť do 30 dní keď prišiel dedičovi oznam o práve dedičstvo odmietnuť. Dedič zodpovedá aj za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, ale iba do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.

Náklady dedičského konania

V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. V zmysle ustanovenia § 50 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) „v konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo. Trhovú hodnotu majetku si notár určuje pomocou realitných portálov alebo vlastným odhadom. Notár si nevyhotovuje znalecký posudok.

Dodatočné Konanie o Dedičstve

Ak sa po právoplatnom skončení dedičského konania objaví nový majetok alebo dlhy po poručiteľovi, súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve. V zmysle § 211 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve v prípade, že sa po právoplatnom skončení dedičského konania objavil nový majetok či dlhy po poručiteľovi. Navrhovateľom v dodatočnom konaní o dedičstve je dedič, ktorý žiada o prejednanie majetku po poručiteľovi.

Návrh na dodatočné konanie musí obsahovať:

• Identifikáciu súdu, ktorému je určený
• Identifikáciu navrhovateľa
• Špecifikáciu veci, v akej sa robí, čo sa ním sleduje
• Podpis navrhovateľa
• Údaje o poručiteľovi (meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, dátum úmrtia, štátne občianstvo)
• Informácie o objavenom majetku a dlhoch
• Titul nadobudnutia majetku
• Čísla listov vlastníctva alebo údaje o ďalších dedičoch ak sú známe

K návrhu je vhodné pripojiť všetky listinné dôkazy, ktoré má dedič k dispozícii. Ak takéto dôkazy nebudú priložené, súdny komisár je povinný si ich vyžiadať a v súvislosti s vyhľadávacou zásadou a zásadou oficiality je povinný zhromaždiť a získať všetky potrebné informácia na prededenie majetku. V odôvodnených prípadoch súd začne takéto konanie aj ex offo, teda z úradnej povinnosti. Podnet na začatie konania z úradnej povinnosti môže podať súd, notár, štátny orgán, orgán územnej správy. Tento výpočet nie je taxatívny a teda takýto podnet je oprávnený podať ktokoľvek. Ak návrh na začatie konania podá osoba, ktoré nie je oprávnená byť navrhovateľom, súd takýto návrh môže požadovať za podnet a prejednať novoobjavený majetok z úradnej moci.

Špecifické Situácie

Dedenie pozemkov, ktoré neboli prededené

V praxi je bežné, že množstvo pozemkov nebolo v minulosti prededených a na listoch vlastníctva sú evidovaní ľudia, ktorí už dávno zomreli. V takom prípade je potrebné vedieť základné údaje o predkoch a to najmä meno, priezvisko a mesto alebo katastrálne územie, v ktorom by sa mohol neprededený majetok nachádzať. Následne je potrebné podať návrh na dodatočné konanie o dedičstve.

Dedenie v zahraničí

Ak sa dedičské konanie týka osoby, ktorá žije v zahraničí, je dôležité, aby sa dedič na konaní zúčastnil alebo sa nechal zastupovať. Ak sa dedič nemôže zúčastniť osobne, môže udeliť písomnú plnú moc inej osobe (napríklad príbuznému, advokátovi), ktorá ho bude na dedičskom konaní zastupovať. Plná moc musí byť písomná a ak sa dedič nachádza v zahraničí, odporúča sa ju overiť u notára alebo na príslušnom úrade v krajine, kde sa zdržiava, prípadne na slovenskom veľvyslanectve alebo konzuláte.Ak sa dedič nechce dať zastupovať, môže notárke zaslať písomné vyjadrenie, v ktorom uvediete, že sa z dôvodu pobytu v zahraničí nemôže osobne zúčastniť na dedičskom konaní. V tomto vyjadrení môžete zároveň uviesť svoj postoj k dedičstvu (napríklad či dedičstvo prijímate, odmietate, alebo sa vzdávate v prospech iného dediča).

tags: #dedenie #hnuteľného #majetku #podmienky