Nemocenské poistenie SZČO pri príjme z MRP: Komplexný prehľad

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nemocenskom poistení pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) s príjmom z MRP (mzdových prostriedkov). Zameriava sa na zmeny v legislatíve, výpočet dávok, povinnosti SZČO a účtovanie poistného v peňažnom denníku.

Zmeny v platení poistného od roku 2024

Od nového roka nastala zmena v povinnosti platenia poistného na sociálne poistenie pre poistencov (zamestnancov a SZČO) počas obdobia poberania materského alebo v období, kedy by im trval nárok na materské. Vylúčenie povinnosti platiť poistné sa týka aj prípadov, kedy nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia. Vylúčenie povinnosti platiť poistné trvá rovnako dlho a za rovnakých podmienok, ako by trval nárok na materské.

Dôležité je, že tieto zmeny nemajú vplyv na hodnotenie obdobia materskej a rodičovskej dovolenky na dôchodkové účely. Toto obdobie sa aj po 31. decembri 2023 naďalej hodnotí ako obdobie dôchodkového poistenia.

Konkrétne prípady vylúčenia povinnosti platiť poistné

• Poistenci poberajúci materské k 31. decembru 2023: Tí, ktorým sa vyplácalo materské k 31. decembru 2023 a bude sa im vyplácať aj po 1. januári 2024, majú automaticky od 1. januára 2024 vylúčenú povinnosť platiť poistné.
• Poistenci s vylúčenou povinnosťou platiť poistné k 31. decembru 2023, ktorí nepoberajú materské: Tí, ktorí mali k 31. decembru 2023 vylúčenú povinnosť platiť poistné, pričom materské nepoberali a nebudú ho poberať ani od 1. januára 2024, bude trvať vylúčená povinnosť platiť poistné aj od 1. januára 2024 počas obdobia, v ktorom by im trval nárok na materské.
• Zamestnanci a SZČO, ktorí nemali vylúčenú povinnosť platiť poistné k 31. decembru 2023: Tí, ktorí do 31. decembra 2023 nemali vylúčenú povinnosť platiť poistné a nepoberali materské, nebudú povinní platiť poistné až od 1. januára 2024, im bolo materské priznané od 1. januára 2024.

Nemocenské poistenie SZČO

Nemocenské poistenie slúži na zabezpečenie príjmu v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, potreby ošetrovania alebo opatrovania, tehotenstva a materstva. Z nemocenského poistenia sa vyplácajú dávky ako nemocenské, ošetrovné a materské.

Kto je povinne a dobrovoľne nemocensky poistený?

• Povinne nemocensky poistení: Zamestnanci (s pravidelným mesačným príjmom) a SZČO, ktorých príjem z podnikania bol v predchádzajúcom období vyšší ako 12-násobok 50% priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza roku, v ktorom sa platí poistné.
• Dobrovoľne nemocensky poistení: Fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov s trvalým pobytom na Slovensku, povolením na prechodný alebo trvalý pobyt, ktorá nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená.

Nárok na nemocenskú dávku

• Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku od 11. dňa trvania dočasnej PN.
• SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku od prvého dňa trvania dočasnej PN.

Výpočet ošetrovného a nemocenského

Pre správny výpočet ošetrovného a nemocenského je potrebné určiť tzv. rozhodujúce obdobie. To sa určí podľa toho, kedy začalo nemocenské poistenie, z ktorého sa dávka priznáva. Ak SZČO začína poberanie ošetrovného (nemocenského) v deň vzniku jej povinného nemocenského poistenia, výška ošetrovného, resp. nemocenského sa určí z pravdepodobného DVZ (denného vymeriavacieho základu).

Prečítajte si tiež: Ako funguje nemocenské poistenie pri nepravidelnom príjme?

Rozhodujúce obdobie

Rozhodujúce obdobie sa určuje vzhľadom na nemocenské poistenie, z ktorého sa priznalo ošetrovné, resp. nemocenské. Ak SZČO nemala v takto určenom rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, výška ošetrovného, resp. nemocenského sa určí z pravdepodobného DVZ.

Denný vymeriavací základ (DVZ)

Ošetrovné, resp. nemocenské sa vypočíta ako podiel vymeriavacieho základu v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. DVZ sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor. DVZ nemôže byť vyšší ako DVZ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať materské.

Pravdepodobný denný vymeriavací základ

Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie ošetrovného, resp. nemocenského. Súčasne však platí, že pravdepodobný DVZ je najviac jedna tridsatina aktuálne platného minimálneho základu. Pravdepodobný DVZ však v takýchto prípadoch nemôže byť vyšší ako pravdepodobný DVZ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať ošetrovné, resp. nemocenské.

Účtovanie poistného v peňažnom denníku

Hlavnou účtovnou knihou sústavy jednoduchého účtovníctva (JÚ) je peňažný denník. Postupy účtovania v JÚ ustanovujú v § 4 ods. 6 členenie príjmov a výdavkov do jednotlivých stĺpcov peňažného denníka. S platnosťou od 1. januára 2013 došlo v peňažnom denníku k zmenám - zrušil sa stĺpec „Prevádzková réžia“ a zaviedli sa dva nové stĺpce „Služby“ a „Ostatné výdavky“.

Stĺpec „Poistné a príspevky“

Do stĺpca „Poistné a príspevky“ peňažného denníka sa účtuje poistné a príspevky platené za fyzickú osobu, ktorá podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazuje svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov a poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica

Podľa § 19 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov sú poistné a príspevky hradené podnikajúcou FO - daňovníkmi, s príjmami podľa § 6 ZDP a poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnancov, daňovým výdavkom podnikateľa.

Zmeny v odvodoch do ZP a SP od roku 2013

Od začiatku roku 2013 novelizácia zákona o zdravotnom poistení zmenila zásady pre určenie VZ SZČO, zvýšil sa VZ pre platenie odvodov a určil sa maximálny VZ na úroveň 5-násobku priemernej mesačnej mzdy. Podobné zmeny nastali aj v zákone o sociálnom poistení.

Minimálne a maximálne vymeriavacie základy

Pre platby do ZP a SP platia minimálne a maximálne VZ. Od januára 2014 je minimálny VZ pre mesačný preddavok na zdravotné poistenie SZČO 402,50 € a maximálny mesačný VZ je 4 025 €. Minimálny mesačný VZ SZČO na sociálne poistenie je 402,50 € a maximálny mesačný VZ je 4 025 €.

Nové minimálne a maximálne vymeriavacie základy od roku 2025

Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby (DPO) budú od roku 2025 platiť nové minimálne a maximálne vymeriavacie základy pre platenie poistného na sociálne poistenie.

• Minimálne poistné pre SZČO bude vo výške 237,02 eura, maximálne dosiahne 5 214,49 eura.
• Minimálne poistné pre DPO, ktorá je dobrovoľne poistená dôchodkovo, nemocensky a v nezamestnanosti, bude tiež od 1. januára 2025 vyššie.

Praktické príklady

V texte sú uvedené praktické príklady výpočtu ošetrovného a nemocenského v rôznych situáciách, napríklad pri nástupe na ošetrovné v priebehu mesiaca, pri zmene zamestnania alebo pri dobrovoľnom poistení. Tieto príklady ilustrujú, ako správne určiť rozhodujúce obdobie a vypočítať DVZ.

Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a nemocenské dávky: Postup

tags: #nemocenské #poistenie #SZČO #pri #príjme #z