
Mnoho seniorov počas svojho života nadobudne rôzny majetok, vrátane nehnuteľností ako domy, byty a pozemky. Toto dedičstvo často predstavuje výsledok úsilia predošlých generácií. S ubúdajúcimi silami v jeseni života je prirodzené, že seniori premýšľajú o usporiadaní svojich majetkových záležitostí. Ako teda postupovať? Možnosti sú viaceré a každý si musí zvážiť riziká aj prínosy.
Za života môže ktokoľvek svoj majetok darovať alebo predať. Každý má právo sa svojho majetku zbaviť ako uzná za vhodné, za čo ale potom aj musí niesť dôsledky. Výnimkou z nevratnosti darovania je možnosť domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k darcovi alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Takéto prípady ale končia na súdoch, kde konanie môže trvať dlhší čas a môže mať otázny výsledok.
Ak sa senior takto "zbaví" majetku ešte za svojho života, vzniká vážne riziko, že reálne môže prísť o dôstojné bývanie, ak ešte za života prevedie nehnuteľnosť, v ktorej doteraz býval. Ani zriadenie vecného bremena nemusí situáciu adekvátne vyriešiť a zabezpečiť dôstojný život seniora.
Pani Gizela prepísala celý dom na deti s prísľubom, že sa o ňu postarajú.
V súčasnom slovenskom práve nie je možná tzv. dedičská zmluva ani darovanie pre prípad smrti. Jediné, čo môže žijúci vlastník urobiť pre prípad smrti, je zriadenie závetu. Hoci závet môže poručiteľ spísať aj sám, odporúča sa využiť služby notára. Každý takýto závet je uložený v notárskom registri závetov a pri každom otvorení dedičského konania sa vykoná šetrenie, či náhodou v tomto registri neexistuje závet po tejto osobe.
Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?
Pri závete treba myslieť na to, že nie je možné ním naložiť so svojím majetkom akokoľvek, ale treba rešpektovať podiely tzv. neopomenuteľných dedičov.
Pán Vincent chcel odkázať svoj majetok svojmu vnukovi, no závet napísal na stroji a len ho vlastnoručne podpísal, čo spôsobilo jeho neplatnosť.
Ak poručiteľ nezanechal závet, dedičstvo sa rozdeľuje podľa zákona, ktorý stanovuje štyri dedičské skupiny. Zákon rozdeľuje prípadných dedičov tak, aby rozdelenie zodpovedalo najmä rodinným a spoločenským vzťahom poručiteľa.
Pri dedení zo zákona sa do dedičovho podielu započíta všetko, čo za života poručiteľa dedič od poručiteľa bezplatne dostal. Dedenie v priamom rade má význam najmä v prípade predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením.
Predmetom dedičstva môže byť aj nehnuteľnosť. Následný zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností o prechode vlastníckeho práva z poručiteľa na dediča nemá konštitutívne účinky, ale len účinky deklaratórne, nakoľko sa vykonáva záznamom. V praxi to funguje tak, že uznesenie notára o zdedení nehnuteľnosti dedičom / dedičmi sa spolu s dedičským spisom zašle na súd a súd automaticky požiada kataster nehnuteľností o zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri. Dedičia teda nemusia robiť takýto úkon.
Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi
Zanechaný majetok predstavujú hodnoty oceniteľné v peniazoch. Dedičstvo však netvoria všetky hodnoty oceniteľné v peniazoch, ale len tie, ktoré smrťou poručiteľa nezanikajú ani neprechádzajú na ďalšie subjekty iným spôsobom ako dedením. Predmetom dedičstva preto môžu veci, vecné práva, majetkové práva či osobné práva. Sem môžeme zaradiť aj peniaze na účte v banke, či hotovostné peniaze.
V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. Trhovú hodnotu majetku si notár určuje pomocou realitných portálov alebo vlastným odhadom. Notár si nevyhotovuje znalecký posudok.
Osoba, ktorá na súde (u súdneho komisára) uplatnila svoje dedičské právo, sa stáva účastníkom dedičského konania už od okamihu uplatnenia svojho dedičského práva na súde (u súdneho komisára). Postavenie účastníka stratí, ak bude zistené, že jej v skutočnosti žiadny z dedičských titulov nesvedčí alebo že z iných dôvodov nemôže dediť.
V zmysle § 211 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve v prípade, že sa po právoplatnom skončení dedičského konania objavil nový majetok či dlhy po poručiteľovi. Navrhovateľom v dodatočnom konaní o dedičstve je dedič, ktorý žiada o prejednanie majetku po poručiteľovi. V odôvodnených prípadoch súd začne takéto konanie aj ex offo, teda z úradnej povinnosti.
Podľa § 470 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS
Pri zložitej dedičskej situácii, napríklad ak sú medzi vlastníkmi pozemku aj osoby, ktoré už dlho nie sú živé, je potrebné zistiť, či bolo dedičské konanie po zosnulých vlastníkoch vedené. Ak nemáte žiadnu vedomosť, prípadne by sa mohlo uvažovať o vyhlásení za mŕtveho, ak by o tom existovali dôkazy. Čo sa týka vydržania, ide o právny inštitút, ktorý umožňuje získať vlastnícke právo na nehnuteľnosť pri splnení určitých podmienok, ako je dlhodobé a nerušené užívanie nehnuteľnosti.
Dedičia sa môžu v dedičskom konaní dohodnúť o tom, ako si podelia majetok. Ak niekto o sebe tvrdí, že je dedičom a popiera, že by dedičské právo svedčilo niekomu inému, kto sa vydáva za dediča, je tu spor o dedičské právo. Postup súdu (súdneho komisára) pri spore o dedičské právo závisí na tom, či vyriešenie sporu je otázkou výlučne právnou alebo či je medzi účastníkmi sporná tiež skutková stránka veci.
Neexistuje jedna jednoznačná rada. Každý spôsob má svoje plusy aj mínusy. Každý by však mal myslieť na to, ako bude postarané oňho a taktiež doteraz normálne fungujúce vzťahy v rodine sa môžu po rozdelení majetku ešte za života radikálne zmeniť. Seniori sú často vedení dobrými úmyslami pomôcť deťom a vnúčatám, avšak zabúdajú na seba a nenechajú si ani len tie povestné „zadné vrátka“. Preto je možné len a len odporučiť poradiť sa u odborníkov a taktiež si nechať u odborníkov vypracovať potrebnú zmluvnú dokumentáciu. Na základnú orientáciu v právnom probléme a nasmerovanie ďalej môže ktokoľvek využiť služby Centra právnej pomoci, tzv. predbežnú konzultáciu v trvaní maximálne jednej hodiny za poplatok 4,50 €.