Dedenie je komplexný proces, ktorý sa riadi právnymi normami a princípmi. Tento článok sa zameriava na dedenie podľa zákona, s dôrazom na podmienky a aspekty dedenia v rôznych situáciách. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na dedičské právo na Slovensku, s prihliadnutím na rôzne faktory, ktoré môžu ovplyvniť priebeh dedičského konania.

Dedenie v Prvej Dedičskej Skupine

Pre právnu úpravu zákonného dedenia je typické rozdelenie potenciálnych dedičov do dedičských skupín. V ustanoveniach § 473 až § 475a Občiansky zákonník upravuje štyri skupiny zákonných dedičov. V týchto skupinách sú dedičia označení podľa svojho vzťahu (príbuzenského, manželského alebo spoločenského) k poručiteľovi. Pritom okruh niektorých osôb sa v jednotlivých dedičských skupinách môže aj prekrývať. Zákonní dedičia zaradení do jednej a tej istej skupiny dedičov sú povolaní dediť vždy len spoločne, a preto nemôže vzniknúť situácia, keď by popri nich dedili aj dedičia z iných dedičských skupín. Toto pravidlo platí aj vtedy, ak je určitá osoba (napr. spomínaný manžel poručiteľa) zaradená do viacerých dedičských skupín.

V citovanom zákonnom ustanovení § 473 Občianskeho zákonníka je upravená prvá skupina zákonných dedičov. Zo zákonného znenia je zrejmé, že do tejto skupiny dedičov patrí najbližšia rodina poručiteľa, t. j. manžel/manželka a deti (resp. Dedenie v tejto skupine vychádza z platného a trvajúceho manželstva, ako aj z existencie zostupného príbuzenstva v priamom rade (k tomu bližšie v ustanovení § 117 Občianskeho zákonníka).

Manžel/Manželka

Manžel/manželka poručiteľa dedí v prvej skupine zákonných dedičov iba za predpokladu, že manželstvo v čase smrti poručiteľa existovalo. Preto ak je v čase smrti porušiteľa manželstvo právoplatne rozvedené, bývalý manžel/manželka po poručiteľovi nededí. Podmienkou dedenia však nie je napr. spolužitie manželov v jednej (spoločnej) domácnosti. Nakoľko zákon vyslovene hovorí o manželovi poručiteľa, dedenie v prvej dedičskej skupine neprichádza do úvahy pri vzťahu druha a družky. Druh alebo družka by mohli dediť jedine ako tzv. spolužijúce osoby v druhej, príp.

Deti a Právo Reprezentácie

V prvej skupine sú popri manželovi/manželke poručiteľa povolané dediť všetky poručiteľove deti, a to bez ohľadu na to, či sa narodili v manželstve alebo mimo neho. Ako už bolo spomenuté, v prvej skupine zákonných dedičov dedia popri manželovi/manželke poručiteľa aj jeho deti, resp. potomkovia. Zákon vo vzťahu k nim zakotvil tzv. právo reprezentácie, na základe ktorého právne postavenie dedičov nadobudnú aj potomkovia detí poručiteľa, teda poručiteľovi vnuci či vnučky, a to vtedy, ak z nejakého dôvodu nededia deti poručiteľa. Z práva reprezentácie vyplýva, že k dedeniu nie sú pripustení všetci potomkovia poručiteľa. Vnuci z dediacich detí rovnako ako jeho pravnuci z dediacich vnukov nededia. Ak niektoré z detí poručiteľa zomrelo skôr ako poručiteľ a zostal by po ňom jeden alebo niekoľko vnukov, pripadne ich podiel, ktorý by prislúchal zomretému dieťaťu poručiteľa, vnukovi celý, resp. niekoľkým vnukom rovnakým dielom. Ak by niektorý z týchto vnukov zomrel a zanechal pravnukov, rozdelí sa rovnakým spôsobom podiel zomretého vnuka medzi pravnukmi rovnakým dielom. Ak po poručiteľovi zostali ešte vzdialenejší príbuzní, dedia tiež rovnakým spôsobom.

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

V zmysle skutočností uvedených v zadanej otázke by v prípade Vašej smrti (za predpokladu neexistencie závetu a listiny o vydedení) dedili všetky Vaše deti - dve deti z prvého manželstva a jedno dieťa z terajšieho manželstva a tiež Vaša súčasná manželka.

Dedenie a Dedičské Konanie

K dedičskému konaniu dochádza po úmrtí človeka s cieľom rozhodnúť, ako sa naloží s jeho majetkom. Dedenie zo závetu - poručiteľ môže zanechať závet, v ktorom určí svojich dedičov. Vo filmoch často vidíme, že zomrelý zanechal závet. Na Slovensku to však až také bežné nie je. Oveľa častejšie prebieha dedičské konanie na základe dedenia zo zákona, ktorý pozostalých delí na 4 dedičské skupiny. Dedenie zo zákona upravuje občiansky zákonník. Pozostalých rozdeľuje do 4 skupín. Určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť. Dedičské skupiny sú rozdelené tak, aby mali prednosť príbuzní v priamom rade - deti, vnuci a podobne. Dedenie v priamom rade má výhodu v podobe daňovej úľavy.

Dedičské Skupiny

1. Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Ak zomrelý nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti. Ak zomrelý nemal deti, prechádza dedenie na 2. Splácanie hypotekárneho úveru je záväzok na veľa rokov.
2. osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa (napr. V 2. skupine dedičia dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu.
3. Dedia rovnakým dielom.
4. Štvrtá skupina je pri dedení zo zákona poslednou.

Dedenie zo závetu má vždy prednosť pred dedením zo zákona. Problém však môže nastať, ak závet nie je platný alebo ak je platný len v obmedzenom rozsahu. Ak poručiteľ tieto osoby v závete neuviedol a zároveň ich právne nevydedil, závet nie je automaticky neplatný celý, ale len relatívne neplatný - a to v rozsahu, v akom zasahuje do práv neopomenuteľného dediča.

Neplatnosť Závetu

Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov.

• poručiteľ v závete opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp. V tomto prípade však závet nie je automaticky celý neplatný, ale len relatívne neplatný - teda v rozsahu, v akom porušuje práva neopomenuteľných dedičov.
• holografný závet - musí byť napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom. Ak chýba vlastnoručný podpis alebo ho spísala iná osoba, závet je neplatný.
• alografný závet - poručiteľ ho nenapíše vlastnou rukou, ale napríklad ho nadiktuje alebo napíše niekto iný. V takom prípade ho musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne vyhlásiť, že ide o jeho poslednú vôľu.
• závet spísala osoba, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony (napr.

Správne napísaný testament musí mať písomnú formu. Najideálnejšie bude, ak spíšete závet priamo u notára. Predídete tak strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu, a notár, ktorý vedie dedičské konanie, pri lustrácii v zozname závetov zistí, že závet existuje a vyžiada si jeho odovzdanú kópiu od spisujúceho notára. Ďalšou podmienkou je, aby obsahoval presný opis toho, čo ktorý dedič dostane. Závet môžete kedykoľvek zrušiť - napríklad tým, že ho odvoláte, zničíte alebo spíšete nový. Treba však pamätať, že novší závet ruší ten starší iba v rozsahu, v akom sa ich obsah prekrýva. Závetom tiež nie je možné vydediť neopomenuteľných dedičov (teda potomkov z 1. dedičskej skupiny). Dedičské právo majú neopomenuteľní dedičia - potomkovia zomrelého. Pri dedení po otcovi či matke sa rozlišuje, či ide o deti maloleté alebo plnoleté. Pre vydedenie potomkov musíte mať pádny dôvod.

Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

Majetok a Dlhy v Dedičstve

Do dedičstva patrí celý majetok zomrelého, teda jeho aktíva aj pasíva, ktorý mu patril ku dňu smrti.

• dlhy zosnulého - voči bankám, poisťovniam, nebankovkám, daňovému úradu a pod.

Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.

Fázy Dedičského Konania

1. Skôr než sa začne majetok deliť, musí notár zistiť, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť. zabezpečuje majetok pred znehodnotením (napr. Dedičské konanie môže byť zastavené už tu - ak zosnulý nemal žiadny alebo len majetok malej hodnoty.
2. V prípade, že sa dedičské konanie nezastavilo vo fáze prípravy, pokračuje prejednaním dedičstva. Splnomocnenec vás môže zastupovať počas celého konania i v jeho časti, teda na niektoré úkony (musia byť vymedzené v splnomocnení). Splnomocnencom môže byť právnik i akákoľvek fyzická osoba, ktorá s tým súhlasí, je právne spôsobilá a bude hájiť vaše záujmy. Ak chcete, aby vás v dedičskom konaní niekto zastúpil, musíte odovzdať „Splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní“. Dedičstvo môžete aj odmietnuť. Musíte to však stihnúť do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dôvody, ktoré vás vedú k odmietnutiu dedičstva, uvádzať nemusíte, nikto ich nebude skúmať. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Mali by ste vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete. Odmietnutie dedičstva je záväzné, nemôžete ho odvolať.
3. Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať. Po právoplatnom uzavretí dedičského konania začínajú plynúť štandardné premlčacie lehoty.

Možnosti a Postupy v Dedičskom Konaní

Počas dedičského konania môžu účastníci namietať spôsob, akým sa konanie vedie - napríklad platnosť závetu, určenie dedičov, rozdelenie majetku alebo iné otázky týkajúce sa správnosti a zákonnosti postupu. Po vydaní uznesenia o dedičstve môže odvolanie podať len účastník konania, ak nesúhlasí s rozhodnutím súdu. Lehota na podanie odvolania je spravidla 15 dní od doručenia uznesenia.

Dodatočné Konanie o Dedičstve

Ak sa po skončení dedičského konania objaví osoba, ktorá nebola účastníkom konania, ale tvrdí, že je dedičom, nemôže podať odvolanie. Dedičské konanie sa otvára automaticky po úmrtí osoby. Súd následne poverí notára, ktorý ako súdny komisár zisťuje okruh dedičov, obsah závetu alebo listiny o vydedení a rozsah majetku i dlhov poručiteľa.

K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič.

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS

Návrh na obnovu dedičského konania nie je bezplatný. Platí sa 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať. Najmenej je to 10 eur, najviac 250 eur. Výšku sumy, ktorú notárovi zaplatíte upravuje Vyhláška č. 31/ 1993 Z. z. K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH. Odmena je najmenej 23 eur. Suma nad 663 800 eur sa do základu nezapočítava. Pri mimoriadne obťažných alebo časovo náročných úkonoch môže súdny komisár (notár) navrhnúť primerané zvýšenie odmeny, najviac však o 50 %. Poplatok platí ten z dedičov, ktorý nadobúda dedičstvo. Súdny poplatok za prejednanie dedičstva upravuje Zákon č. 71/1992 Zb.

Dedenie Nehnuteľností

Pri dedení nehnuteľnosti je dôležité poznať hodnotu majetku. V súvislosti s otázkou určenia ceny bytu, z ktorej sa bude dediť, je dôležité poznamenať, že pri dedení nehnuteľnosti, ako je byt, sa hodnota bytu určuje podľa všeobecnej hodnoty majetku. Táto hodnota by mala zodpovedať cene, ktorá by sa mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže. V rámci dedičského konania sa určuje súpis majetku a dlhov poručiteľa a hodnota majetku je kľúčová pre určenie dedičských podielov. Ak by jedna zo strán mala záujem o vyplatenie svojho dedičského podielu v hotovosti, je dôležité, aby hodnota bola určená spravodlivo a objektívne.

Práva a Povinnosti Dedičov

Po smrti poručiteľa (pôvodného vlastníka bytu) prechádza jeho majetok na dedičov až právoplatnosťou rozhodnutia o dedičstve. Do tohto momentu je byt tzv. pozostalostným majetkom a dedičia s ním nemôžu voľne nakladať.

Pokiaľ ide o platenie bežných nákladov spojených s užívaním bytu (napr. energie, voda, plyn, poplatky správcovi), tieto náklady by mali byť hradené z pozostalosti, teda z majetku, ktorý po poručiteľovi zostal. Ak však v byte býva len jeden z dedičov (vo Vašom prípade brat), podľa prevažujúceho názoru v právnej teórii a komentároch k Občianskemu zákonníku platí, že ten, kto byt fakticky užíva, by mal znášať aj bežné náklady spojené s jeho užívaním. Ostatní dedičia, ktorí byt neužívajú, nie sú povinní podieľať sa na týchto nákladoch, pokiaľ sa nedohodnete inak.

Po skončení dedičského konania, keď sa stanete všetci traja spoluvlastníkmi bytu (ak sa tak dohodnete v dedičskom konaní, vznikne medzi vami podielové spoluvlastníctvo k bytu. V takom prípade by ste sa mali na nákladoch na byt podieľať podľa veľkosti svojich podielov, avšak opäť platí, že ak byt užíva len jeden spoluvlastník, ostatní môžu požadovať, aby tento spoluvlastník znášal náklady spojené s užívaním bytu sám, prípadne aby im nahradil ich podiel na úžitku z bytu /tzv. nájomné, lebo bude užívať aj vaše spoluvlastníctve podiely/. Nateraz nájomné židať nemôžete, lebo byt neprešiel dedičským konaním a tak skoro nebude spísaná ani prípadná nájomná zmluva. Do spísania nájomnej zmluvy na strane brata, ktorý byt užíva, vzniká bezdôvodné obohatenia, ktorého výška sa rovná výške nájmu za obdobnp nehnuteľnosť v mieste a čase. Táto otázka sa môže preto riešiť po právoplatnosm skončení dedičského konania…

Dedenie Podielov na Pozemkoch

V prípade, ak je v rodine pozemok, ktorý je rozdelený medzi viacerých príbuzných a medzi vlastníkmi sú zaznamenané aj osoby, ktoré už dlho nie sú živé, ale stále sú zapísané ako vlastníci, je potrebné zistiť, či bolo dedičské konanie po zosnulých vlastníkoch vedené. V prípade zosnulého vlastníka, ktorý emigroval do Francúzska, by sa mohlo stať náročné identifikovať a kontaktovať potenciálnych dedičov. Ak nemáte žiadnu vedomosť, prípadne by sa mohlo uvažovať o vyhlásení za mŕtveho, ak by o tom existovali dôkazy.

Čo sa týka vydržania, ide o právny inštitút, ktorý umožňuje získať vlastnícke právo na nehnuteľnosť pri splnení určitých podmienok, ako je dlhodobé a nerušené užívanie nehnuteľnosti. Podmienkou je aj nejaký titul nadobudnutia. Podmienkou je tiež to, že toto užívanie trvalo nepretržite po dobu najmenej 10 rokov. Pri tomto procese je dôležité mať dôkazy o starostlivosti a využívaní pozemku a tiež o titule nadobudnutia. Ak tam vlastníte podiel, zvážil by som zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva s prikázaním vlastníctva vám.

Je dôležité upozorniť na ustanovenie § 23 a 24 zákona č. 180/1995 Z.z. o o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, podľa ktorých nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov pozemok menší ako 2 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok. Uvedené primerane platí aj pre nadobúdanie spoluvlastníckych podielov. Dedenie po jednom poručiteľovi nesúvisí s dedením majetku, ktorý patril inému poručiteľovi. Z uvedeného dôvodu nemôže notár alebo súd pri prejednaní dedičstva bez ďalšieho na tieto okolnosti prihliadať. Nebráni to však tomu, aby sa dedičia pri vyporiadaní dohodli spôsobom, ktorý bude odrážať ich vôľu usporiadať vlastnícke vzťahy aj s ohľadom na iné dedičské konanie.

Vydedenie

Jednou z najpodstatnejších častí dedičského práva je vydedenie. Zákon nám dáva pár možností, ako prejaviť vôľu v rámci dedičského práva. Práve vydedenie a závet sú dva úkony, ktoré môžem spraviť za života pre prípad smrti. Vo všeobecnosti ale máme jedno veľké obmedzenie. A to je práve možnosť rozhodnúť o veľkosti dedičského podielu našich detí a o tom, či vôbec budú dediť.

Za potomkov, teda deti, považuje zákon všetky biologické deti, dokonca aj tie osvojené/adoptované. Za deti sa samozrejme považujú aj plnoleté deti, v zmysle potomci. Ak máme z predošlého manželstva dve deti, za súčasného manželstva máme jedno dieťa, tak máme dokopy troch neopomenuteľných dedičov. Pri vydedení hovoríme výlučne o deťoch, a nie o ostatných dedičoch. Je to z jednoduchého dôvodu. Ostatných dedičov, napríklad manželku, rodičov, súrodencov, netreba vydeďovať, lebo nie sú neopomenuteľnými dedičmi. Jednoducho v závete určíme, komu aký podiel má z dedičstva pripadnúť a nemusíme sa zaoberať vydeďovaním.

Na čo majú naše deti zo zákona právo? Každé maloleté dieťa, má právo na to, čo by zo zákona malo ako dedič právo. Ak sa jedná o plnoleté deti, tie majú nárok na polovicu zákonného podielu. Ak by sme teda svoje deti chceli o tento podiel pripraviť, museli by sme ich vydediť. A to môžeme spraviť jedine vydedením zo zákonných dôvodov a zákonnou formou.

Podstatnou časťou vydedenia je aj, či sa toto vydedenie má vzťahovať ja na potomkov dieťaťa. Ak to vo vydedení neuvedieme, dedičský podiel vydedeného dieťaťa zdedia jeho deti. Podstatou vydedenia je okrem formálnych náležitostí, že dôvody musia byť skutočné. Nestačí stroho uviesť, že dedič vedie neusporiadaný život. Alebo že neprejavuje o nás záujem. Nároky vydedených potomkov bývajú najčastejšie predmetom súdnych sporov, kedy sa tento vydedený dedič domáha určenia neplatnosti vydedenia. A z tohto dôvodu býva dedičské konanie prerušené a naťahované. Malo by byť v záujme každého, kto spisuje závet alebo listinu o vydedení, aby tieto listiny spísal formálne aj obsahovo riadne a hlavne preukázateľne.

#

tags: #dedenie #podľa #iného #práva #podmienky