
Rozhodcovské konanie predstavuje alternatívny spôsob riešenia sporov, ktorý sa vyznačuje rýchlosťou a efektívnosťou. Mnohé subjekty, vrátane nebankových spoločností a bánk, využívali rozhodcovské doložky na riešenie sporov s klientmi. Avšak, prax ukázala aj určité problémy, najmä v spotrebiteľských sporoch, kde sa často vyskytovali prípady, že dlžníci nepreberali poštu, čo viedlo k exekúciám bez ich vedomia. Tento článok sa zameriava na problematiku nepreberania pošty v rozhodcovskom konaní, jej dôsledky a možné riešenia.
Rozhodcovské konanie je rovnocenné s konaním pred štátnym súdom a má podobné podmienky. Rozhodcovský súd možno popísať ako súkromný súd, ktorý má právomoci štátneho súdu. Rozhodcovský rozsudok, doručený účastníkom konania, má úplne rovnaké účinky ako rozsudok štátneho súdu. Rozhodcovské konanie je 10 - 20 krát rýchlejšie ako konanie pred štátnym súdom. Konanie na všeobecnom súde trvá podľa štatistík 14 - 27 mesiacov, zatiaľ čo konanie pred rozhodcovskými súdmi trvá v priemere 45 dní. Rozhodcovské konanie je jednostupňové, bez možnosti odvolania. Nespokojný účastník má možnosť podať na štátny súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ale v tejto žalobe môže namietať iba zásadné procesné vady. Podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemalo doteraz odkladný účinok. Rozhodcovské konanie je menej formálne a je písomné, teda bez pojednávaní. Rozhodcovský súd môže rozhodnúť len na základe listín, ktoré mu boli predložené. Každý rozhodcovský súd si určuje poplatok za rozhodcovské konanie sám.
Rozhodcovská doložka je písomná dohoda zmluvných strán o tom, že ak medzi nimi vznikne spor, tento spor rozhodne rozhodcovský súd. Rozhodcovskú doložku si strany dohodnú na začiatku svojho vzťahu, spravidla pri podpise zmluvy. Ak sa strany na začiatku obchodu dohodnú, že svoj budúci spor predložia rozhodcovskému súdu, niet cesty späť. Jedna zo strán po podpise rozhodcovskej doložky nie je oprávnená podať žalobu na štátny súd, ale iba na rozhodcovský súd. Rozhodcovskú doložku treba dojednať a podpísať čo najskôr, kým je to možné a kým neexistuje žiadny problém.
"Strany sa podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. (ďalej len „ZRK“) dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi v súvislosti s touto zmluvou vzniknú (vrátane sporov o platnosť a výklad zmluvy a vrátane sporov, ktoré so zmluvou súvisia, napríklad bezdôvodné obohatenie, náhrada škody a pod.), rozhodne Obchodný súd, stály rozhodcovský súd, zriadený spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., Nám. SNP 15, Banská Bystrica, IČO 36 858 102 (ďalej len "OS"), a to podľa slovenského právneho poriadku. Strany splnomocňujú OS, aby rozhodol obchodno-právnu vec podľa zásad spravodlivosti. Strany prehlasujú, že sa podriadia rokovaciemu poriadku a štatútu OS, tak ako bude tento v čase začatia konania zverejnený na www.obchodnysud.sk a v Obchodnom vestníku. Strany dohodou vylučujú podanie žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. h) ZRK (dôvody na obnovu konania), súhlasia s tým, že konanie pred OS bude písomné, že rozhodcu (senát) vymenuje OS a vyhlasujú, že sa rozhodnutiu OS bezvýhradne podriadia."
V minulosti sa stávalo, že dlžníci v spotrebiteľských sporoch si nepreberali poštu, čo umožnilo rozhodcovským súdom rozhodnúť v ich neprítomnosti a následne viesť exekúciu bez ich vedomia. Tento problém bol umocnený tým, že rozhodcovské konanie je neverejné a písomné, a tak dlžník nemusel byť osobne prítomný na pojednávaní.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti s arbitrážou
Ak je žalovaný (dlžník) nečinný, nekomunikuje a nepreberá poštu, nebráni to rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovské konanie má osobitne upravené spôsoby a fikcie doručovania písomností účastníkom konania. Prieťahy v rozhodcovskom konaní a možnosť „sabotovať" jeho priebeh sú oproti konaniu pred štátnym súdom minimalizované.
V snahe ochrániť dlžníkov prijala Národná rada Slovenskej republiky novelu zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Táto novela zaviedla niekoľko zmien, ktoré mali obmedziť možnosti zneužívania rozhodcovského konania, najmä v spotrebiteľských sporoch.
Po účinnosti prijatej novely bude mať žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku priamo zo zákona odkladný účinok. To znamená, že veriteľ bude mať v rukách rozhodnutie súdu, dlžníkovi stačí podať žalobu proti rozhodcovskému rozsudku na štátnom súde a rozhodcovský rozsudok, ktorý má veriteľ v rukách, nie je možné uplatniť v exekúcii. Exekúciu bude možné vykonať až po tom, ako štátny súd rozhodne o rozhodcovskom rozsudku.
Prijatá novela zákona o rozhodcovskom konaní výrazne obmedzila rozhodcovské konanie na Slovensku. Rozhodcovské konanie stratilo svoju najpodstatnejšiu výhodu, ktorou je rýchle vydanie rozsudku, ktorý je možné predložiť exekútorovi a vykonať jeho exekúciu.
Je otázne, či táto novela neporušuje ústavné práva veriteľov a či neznamená koniec arbitráže na Slovensku.
Prečítajte si tiež: Riešenie sporov: Rozhodcovský Súd
Vzhľadom na zložitosť problematiky a možné negatívne dôsledky novely zákona o rozhodcovskom konaní je dôležité hľadať alternatívne riešenia a odporúčania, ktoré by zabezpečili spravodlivé a efektívne riešenie sporov.
Peter z Banskej Bystrice sa stal obeťou exekúcie bez toho, aby o nej vedel. Pri požičiavaní hotovosti v nebankovej firme podpísal spolu so zmluvou aj dodatok, že prípadné spory budú obe strany riešiť cez rozhodcovský súd. Ten pojednáva neverejne a písomne a pošta sa k nemu jednoducho nedostala - v Banskej Bystrici je v podnájme a na trvalej adrese sa nezdržiava. Okrem dlžnej sumy má na krku takmer stopercentné úroky, ktoré veriteľovi pririekol arbiter, a tiež poplatky za samotné rozhodcovské konanie.
Tento príklad poukazuje na to, ako môže nepreberanie pošty v kombinácii s rozhodcovskou doložkou viesť k vážnym problémom pre spotrebiteľov.
Prečítajte si tiež: Rozhodcovské konanie: Obrana
tags: #rozhodcovský #súd #nepreberá #poštu #dôvody