Testament alebo dedenie zo zákona: Rozdiely a dôležité aspekty

Dedenie je proces prechodu majetku a dlhov po zosnulej osobe (poručiteľovi) na jej dedičov. Slovenský právny systém rozlišuje dva hlavné spôsoby dedenia: dedenie zo zákona a dedenie zo závetu. Je tiež možná kombinácia oboch týchto spôsobov. Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona. Ak poručiteľ zanechal platný závet, dedí sa podľa neho. Ak sa zo závetu dedí len časť dedičstva, zvyšok sa dedí zo zákona.

Dedenie zo zákona verzus dedenie zo závetu

Zákon pri dedení rozlišuje dva právne dôvody, resp. tituly (spôsoby), podľa ktorých je možné dediť, a to dedenie zo závetu a dedenie zo zákona. Vyplýva to z § 461 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého:

(1) Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.(2) Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.

Pokiaľ poručiteľ zanechal platný závet, potom sa dedí podľa neho a dedenie zo zákona neprichádza do úvahy. Ak sa zo závetu dedí len časť dedičstva, zvyšok sa dedí zo zákona.

Dedenie zo závetu: Pravidlá a náležitosti

Dedenie zo závetu je upravené v § 476 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na to, aby mohol dedič dediť podľa závetu, musí byť závet platný. Rozlišujeme formálne a obsahové náležitosti závetu, ktoré závisia aj od toho, o aký druh závetu sa jedná.

Prečítajte si tiež: Práca v Štúrove pre opatrovateľov

Podľa § 476 Občianskeho zákonníka:

(1) Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.(2) V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.(3) Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.

Čo by mal závet obsahovať?

Závet, ako každý právny úkon, musí obsahovať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, a teda musí byť určitý a zrozumiteľný, nemal by byť v rozpore so zákonom, ani ho obchádzať a mal by byť v súlade s dobrými mravmi. Ďalej by mal poručiteľ v závete ustanoviť dedičov, prípadne určiť ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť z jeho majetku. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.

Podľa zákona, akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky; to však neplatí pre ustanovenie § 484 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka.

Závet ďalej musí rešpektovať ustanovenie § 479 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého:

Prečítajte si tiež: Pokrytie životných nákladov

Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný!

Druhy závetov

Zákon pozná 3 druhy závetov:

1. Holografný závet (napísaný vlastnou rukou): Vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný!
2. Alografný závet (nenapísaný vlastnou rukou): Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.
3. Závet zriadený vo forme notárskej zápisnice: Poručiteľ sa môže rozhodnúť, že závet spíše pred notárom, a to vo forme notárskej zápisnice. Okrem náležitostí uvedených v Občianskeho zákonníku musí takýto závet (notárska zápisnica) spĺňať aj podmienky uvedené v Notárskom poriadku. Ak by napr. dieťa mladšie ako 15 rokov chcelo spísať závet, môže tak urobiť, ale len vo forme notárskej zápisnice.

Vo forme notárskej zápisnice môžu závet spísať napr. aj nepočujúce osoby, nie je to však povinnosť.

Môžu závet spísať zdravotne znevýhodnené osoby a deti?

Áno, avšak len za sprísnených podmienok. Dieťa môže zriadiť závet len ak je staršie ako 15 rokov a môže tak urobiť len vo forme notárskej zápisnice. Nevidomé osoby môžu prejaviť poslednú vôľu tiež pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná.

Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

Nepočujúce osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, môžu prejaviť poslednú vôľu formou notárskej zápisnice alebo pred tromi súčasne prítomnými svedkami ovládajúcimi znakovú reč, a to v listine, ktorá sa musí tlmočiť do znakovej reči. V listine musí byť uvedené, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Obsah listiny sa musí po jej spísaní pretlmočiť do znakovej reči; aj toto sa musí v listine uviesť. Listinu musia svedkovia podpísať.

Osoba, ktorá nemôže čítať alebo písať, prejaví svoju poslednú vôľu pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými svedkami podpísaná. Pritom musí pred nimi potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Pisateľom a predčitateľom môže byť aj svedok; pisateľ však nesmie byť zároveň predčitateľom. V listine sa musí uviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Listinu musia svedkovia podpísať.

Kto môže byť svedkom pri dedení zo závetu?

Svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony. Svedkami nemôžu byť nevidomé, nepočujúce, nemé osoby, tie, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle robí, a osoby, ktoré majú podľa závetu dediť.

Závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia.

Ako je možné zrušiť závet?

Závet je možné zrušiť troma spôsobmi:

1. Neskorším platným závetom, pokiaľ nemôže obstáť popri pôvodnom závete. Ak je zrejmé, že nejde o doplnenie, ale o nový závet, pôvodný závet sa ruší.
2. Odvolaním závetu, pričom odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet. Závet sa dá vyslovene odvolať.
3. Zničením listiny, na ktorej bol závet napísaný. Poručiteľ môže taktiež zničiť závet, čím prejaví vôľu zrušiť jeho poslednú vôľu. Problém by nastal, keby listinu zničila iná osoba.

Fakt, že ak bol závet spísaný formou notárskej zápisnice, resp. listiny, chráni pred zničením závetu.

Dedičské skupiny pri dedení zo zákona

Dedenie zo zákona upravuje Občiansky zákonník a rozdeľuje pozostalých do 4 dedičských skupín. Určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť. Dedičské skupiny sú rozdelené tak, aby mali prednosť príbuzní v priamom rade - deti, vnuci a podobne. Dedenie v priamom rade má výhodu v podobe daňovej úľavy.

1. V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel (manželka), každý z nich rovnakým dielom. Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Ak zomrelý nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti. Ak zomrelý nemal deti, prechádza dedenie na druhú skupinu.
2. V druhej skupine dedia poručiteľovi rodičia a tí, ktorí žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa (napr. druh a družka). V 2. skupine dedičia dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu.
3. V tretej skupine dedia súrodenci poručiteľa a ak niektorí z nich nededí, tak jeho deti. Dedia rovnakým dielom.
4. Štvrtá skupina je pri dedení zo zákona poslednou. Ak nikto z predchádzajúcich skupín nededí, dedia prarodičia poručiteľa, a ak nežijú, tak ich deti.

Ak sa nenájde nikto zo zákonných dedičov, dedí štát (ako tzv. odúmrť).

Vydedenie: Obmedzenie dedičského práva potomkov

Jednou z najpodstatnejších častí dedičského práva je vydedenie. Vydedenie a závet sú dva úkony, ktoré môže poručiteľ spraviť za života pre prípad smrti. Vo všeobecnosti existuje obmedzenie možnosti rozhodnúť o veľkosti dedičského podielu detí a o tom, či vôbec budú dediť. Za potomkov, teda deti, považuje zákon všetky biologické deti, dokonca aj tie osvojené/adoptované.

Každé maloleté dieťa má právo na to, čo by zo zákona malo ako dedič právo. Ak sa jedná o plnoleté deti, tie majú nárok na polovicu zákonného podielu. Ak by ich chcel poručiteľ o tento podiel pripraviť, musel by ich vydediť, a to jedine vydedením zo zákonných dôvodov a zákonnou formou.

Podstatnou časťou vydedenia je aj, či sa toto vydedenie má vzťahovať aj na potomkov dieťaťa. Ak to vo vydedení neuvedieme, dedičský podiel vydedeného dieťaťa zdedia jeho deti. Podstatou vydedenia je okrem formálnych náležitostí, že dôvody musia byť skutočné.

Dôvody na vydedenie

1. Potomok neposkytol poručiteľovi v rozpore s dobrými mravmi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch.
2. Potomok o poručiteľa dlhodobo neprejavuje záujem.
3. Potomok bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka.
4. Potomok trvalo vedie neusporiadaný život.

Ak chce poručiteľ, aby sa vydedenie vzťahovalo aj na potomkov vydedeného dieťaťa, tzn. vnukov, je to potrebné priamo vo vydedení uviesť. Ak má zákonný dôvod na vydedenie svojho potomka, môže ho vydediť úplne, alebo iba čiastočne.

Forma a náležitosti listiny o vydedení

Ak chce poručiteľ svojich potomkov vydediť, a tak ich zbaviť nároku na dedičstvo, musí o tom spísať listinu o vydedení. Vydedenie môže uviesť aj priamo v závete. Dôležité je dodržať formu, ako máme vydedenie spísať.

Vydedenie musí obsahovať presné označenie potomka, ktorého chceme vydediť. Druhou podstatnou časťou je presné uvedenie jedného zo štyroch dôvodov vydedenia a popísanie skutočného stavu. Dôležité je, aby dôvod vydedenia reálne aj existoval v čase vydedenia. A netreba zabudnúť uviesť, či sa dôvod vydedenia vzťahuje aj na potomkov vydedeného dieťaťa.

Dátum je dôležitý na určenie času, kedy bol závet alebo vydedenie spisované a posúdenie okolností k tomuto dátumu. Tiež je dôležitý z dôvodu zmien vydedenia. Ak dieťa vydedíme, a o nejaký čas toto rozhodnutie prehodnotíme, bez najmenšieho problému vydedenie zrušíme. Napríklad tak, že listinu o vydedení fyzicky zničíme.

Závet: Nástroj na prerozdelenie majetku podľa vlastnej vôle

Závet alebo testament je jednostranný právny úkon pre prípad smrti a je právnym dôvodom, na základe ktorého možno nadobudnúť dedičstvo. Jeho podstata spočíva v tom, že poručiteľ pre prípad svojej smrti disponuje majetkom, ktorého je vlastníkom a ktorý je (bude) súčasne predmetom dedenia. Táto dispozícia spočíva v tom, že poručiteľ (závetca) určí kto sa má stať dedičom jeho majetku po jeho smrti, prípadne určí podiely dedičovi, alebo konkrétne veci a práva, ktoré mu majú pripadnúť. Poručiteľova vôľa je obmedzená inštitútom tzv. neopomenuteľných dedičov, ktorý slúži na ochranu potomkov poručiteľa a ich práva na veľkosť ich podielu na dedičstve.

Závet môže zriadiť vždy iba jeden poručiteľ a môže ním byť len fyzická osoba. Ako už je uvedené vyššie, závet je úkon pre prípad smrti. To znamená, že sa spisuje v inom momente, v akom nastáva jeho účinok. Dedičstvo sa nadobúda ku dňu smrti poručiteľa.

Forma závetu

Zákon pripúšťa tri formy závetov, a to vlastnoručný závet (tzv. holografný závet), závet spísaný za prítomnosti svedkov (tzv. alografný závet) a závet spísaný vo forme notárskej zápisnice. Vzhľadom na význam závetu a jeho právne následky je vhodné a dokonca si myslím, že až nutné, aby závetca navštívil odborníka (právnika), ktorý mu vie vysvetliť súvislosti a prípadné riziká jeho závetu.

V prospech spísania závetu notárom hovorí, že notár má so závetmi najviac skúseností, denne prejednáva dedičstvá v konaní o dedičstve ako súdny komisár poverený súdom a je preto „špecialistom“ na dedičské právo. Ďalším nemenej dôležitým argumentom, prečo spísať závet u notára je to, že notár spisuje právne úkony (a teda aj závet) vo forme notárskej zápisnice, ktorá je verejnou listinou.

Výhody notárskeho závetu

• Notár má so závetmi najviac skúseností.
• Notárska zápisnica je verejnou listinou.
• Bezprostredne po podpísaní notárskej zápisnice závetcom a notárom, sa notárska zápisnica zaregistruje do Notárskeho centrálneho registra závetov (NCRza).
• Z notárskej zápisnice o závete sa nevydáva osvedčený odpis (§ 74 ods. 1 Notárskeho poriadku) a za života závetcu nemá nikto okrem neho (ani jeho splnomocnený zástupca, ani súd) právo nahliadať do notárskej zápisnice o závete (§ 82 ods. 3 Notárskeho poriadku).

Čo má závet obsahovať?

Závet musí mať písomnú formu, no nie je dôležité jeho označenie (v praxi sa väčšinou označuje ako závet, testament, posledná vôľa), a v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je závet neplatný. V závete závetca ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Závet môže byť univerzálny alebo sa môže týkať len časti majetku.

Súčasťou každého závetu je nezameniteľné určenie osoby závetcu a dedičov.

Kedy je závet neplatný?

• Ak nie je uvedený deň, mesiac a rok podpísania.
• Ak je spísaný viacerými osobami.
• Ak nie je podpísaný vlastnou rukou (pri alografnom závete).
• Ak pri jeho spisovaní neboli splnené zákonné podmienky (napr. neprítomnosť svedkov pri alografnom závete).
• Ak ukracuje neopomenuteľných dedičov o ich zákonom vyžadovaný podiel.

Dedičská nespôsobilosť

Okrem vydedenia existuje aj inštitút dedičskej nespôsobilosti. Dedičsky nespôsobilý je ten, kto sa dopustil činu, ktorý smeroval proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom.

Dedičské konanie

K dedičskému konaniu dochádza po úmrtí človeka s cieľom rozhodnúť, ako sa naloží s jeho majetkom. Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.

Priebeh dedičského konania

1. Skôr než sa začne majetok deliť, musí notár zistiť, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť. Notár zabezpečuje majetok pred znehodnotením (napr. predajom nehnuteľnosti). Dedičské konanie môže byť zastavené už tu - ak zosnulý nemal žiadny alebo len majetok malej hodnoty.
2. V prípade, že sa dedičské konanie nezastavilo vo fáze prípravy, pokračuje prejednaním dedičstva. Ak chcete, aby vás v dedičskom konaní niekto zastúpil, musíte odovzdať „Splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní“. Dedičstvo môžete aj odmietnuť, a to do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dôvody, ktoré vás vedú k odmietnutiu dedičstva, uvádzať nemusíte, nikto ich nebude skúmať. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy.
3. Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať.

Po právoplatnom uzavretí dedičského konania začínajú plynúť štandardné premlčacie lehoty.

Dodatočné konanie o dedičstve

K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič.

Dedenie dlhov

Keď sa povie dedenie, väčšina ľudí si predstaví dom, byt, peniaze či šperky. Ale dedia sa aj dlhy - napríklad hypotéka, úver alebo pôžička. Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

Ak je dedičstvo predlžené, teda dlhov je viac ako majetku, môžu sa dediči s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov.

tags: #testament #alebo #dedenie #zo #zákona #rozdiel