Dedenie poľnohospodárskej pôdy pred rokom 1995 na Slovensku: Rozdrobenosť a jej riešenia

Rozdrobenosť pozemkového vlastníctva je na Slovensku signifikantný jav, ktorý komplikuje život občanov v rôznych oblastiach. Existencia veľkého počtu malých parciel a podielov komplikuje nielen poľnohospodársku výrobu, ale aj výstavbu, územné plánovanie a spravovanie katastra. Rozdrobené pozemky sa ťažšie prenajímajú, obrábajú a aj predávajú. Listy vlastníctva so stovkami vlastníkov a ťažko vypočítateľnými podielmi komplikujú a spomaľujú prácu katastra nehnuteľností. Mnohé pozemky sú nevyužívané, pretože veľké množstvo spoluvlastníkov ťažko hľadá dohodu ako s pozemkom hospodáriť.

Príčiny rozdrobenosti pozemkov

Príčiny tohto javu treba hľadať ešte v právnom stave panujúcom v bývalom Uhorsku, kde neexistovala osobitná právna úprava týkajúca sa dedenia poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Nárast drobenia bol spojený i so zrušením poddanstva v roku 1848, v dôsledku čoho sa roľníci stali slobodnými a mohli voľne disponovať s novonadobudnutými pozemkami. Mnohopočetnosť rodín v nadväznosti na delenie roľníckych statkov na základe dedenia viedli následne k vytváraniu nesebestačných pozemkových celkov a k nevyhnutnej pauperizácii a úpadku ich vlastníkov.

Pre porovnanie odlišná situácia v tomto smere bola v rakúskej časti monarchie (Predlitavsku), kde bol vydaný rámcový ríšsky zákon č. 52/1889 (doplnený v českom zemskom zákonníku zákonom č. 68/1908), ktorého základnou zásadou zákonného dedičského nástupníctva bolo prevzatie roľníckeho statku strednej veľkosti jediným dedičom. Následky prílišnej rozdrobenosti pozemkového spoluvlastníctva boli až následne dôvodom prijatia príslušných právnych noriem, na základe ktorých malo dôjsť k sceľovaniu, či už formou komasácie v Uhorsku po roku 1908, alebo aj neskoršie počas „prvej“ Československej republiky.

Sceľovanie však prebiehalo veľmi pomaly, čo bolo zapríčinené vysokým počtom účastníkov často s rôznymi až protichodnými záujmami, z ktorých mnohí lipli na „otcovských roliach“. Zároveň právna úprava sceľovania v rámci „prvej“ Československej republiky bola príliš komplikovaná, zdĺhavá a nákladná, pričom v sebe spájala prvotné administratívne a následné súdne konanie.

Zásadnú zmenu obmedzenia drobenia znamenalo až prijatie zákona č. 139/1947 Zb. o rozdelení pozostalostí s poľnohospodárskymi podnikmi a zamedzení drobenia poľnohospodárskej pôdy. Tento zákon sa nevzťahoval už len na dedenie - rozdelenie pozostalosti (Diel I., § 1 až § 16), ale aj na ostatné spôsoby nakladania s pozemkami (Diel II. § 17). Spoločenské zmeny po r. 1989 priniesli i reštitučné nároky sui generis, týkajúce sa vyporiadania, resp. vyrovnania dedičských podielov najprv v zmysle § 40 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon o pozemkových úpravách“), a následne podľa § 13 až § 17 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam.

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

Zákaz drobenia poľnohospodárskej a lesnej pôdy po roku 1995

Zákaz drobenia lesnej a poľnohospodárskej pôdy sa uplatňuje až od septembra 1995, pretože od tohto času je účinný zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Tento zákon zaviedol opatrenia proti drobeniu pozemkov (§ 21 - § 24), ktoré sa týkajú poľnohospodárskych, lesných a viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce.

Ak sa dedičsky prejednávajú pozemky po osobe, ktorá zomrela pred septembrom 1995, dedičia ich môžu deliť aj takým spôsobom, že rozdelením vzniknú pozemky menšie, ako stanovuje zákon o zákaze drobenia lesnej a poľnohospodárskej pôdy. Ak sa prejednáva majetok po poručiteľovi, ktorý zomrel po tomto dátume, pôdu už pod prípustnú výmeru deliť nemožno.

Dedičské konanie a zákon o zákaze drobenia pôdy

Problémy toto nariadenie obsiahnuté v zákone na usporiadanie vlastníctva k pozemkom prináša najmä pri dedení poľnohospodárskej aj lesnej pôdy. Mnoho dedičov sa nedokáže medzi sebou dohodnúť. A navyše ich pri delení obmedzuje zákon. Dedičské konanie sa často nekončí uzavretím dedičskej dohody, ale dedičstvo musí prejednať súd a následne potvrdiť nadobudnutie dedičstva tým dedičom, ktorých dedičské právo bolo preukázané a ktorí sú najvhodnejší na obhospodarovanie predmetnej pôdy, ktorú nemožno rozdeliť.

Právnička Alena Kováčová odporúča dedičom vopred sa dohodnúť, komu pozemky pripadnú. Vyhnú sa tak situácii, keď jeden pozemok získajú do vlastníctva viacerí a vznikne tak spoluvlastníctvo predmetného pozemku viacerými osobami. V dedičskej dohode si dedičia môžu rozdeliť pôdu tak, že jeden z nich vyplatí ostatným ich dedičské podiely alebo aj dohodu, podľa ktorej niektorý z dedičov nenadobudne z dedičstva nič. Dedičia však musia dodržať zákon hovoriaci o zákaze drobenia pôdy. Pôda sa musí teda rozdeliť medzi dedičov tak, aby nevznikli celky menšie, ako pripúšťa zákon. Právnici preto odporúčajú dedičskú dohodu, v ktorej sa dedičia dohodnú na spôsobe rozdelenia pôdy tak, aby neporušili zákon.

Dedičia, ktorí sa nedokážu dohodnúť, sa musia pripraviť na postup podľa zákona a nasleduje často zložité dokazovanie, u koho z dedičov sa prejavujú najvhodnejšie podmienky na obhospodarovanie pôdy, a to sa určuje naozaj ťažko.

Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

Aktuálne výmery a zmeny v zákone

Majiteľ pôdy a pozemkov má právo so svojím majetkom nakladať podľa vlastného uváženia - darovať ho, predať, odkázať dedičom. Robiť tak môže, len kým prevodu nebráni zákaz drobenia poľnohospodárskej pôdy, ktorý zakazuje deliť pozemky pod prípustnú výmeru. Lesná a poľnohospodárska pôda mimo zastavaných území obce sa totiž zo zákona nesmie deliť pod stanovenú výmeru, a to na parcely menšie ako 2-tisíc štvorcových metrov, čo sa týka poľnohospodárskej pôdy, a na pozemky menšie ako 5-tisíc štvorcových metrov v prípade lesnej pôdy. Týka sa to však len pozemkov mimo zastavaných území miest a obcí.

Minimálna výmera pre drobenie pozemkov pri poľnohospodárskom pozemku v extraviláne už nebude 2000 m2, ale 3000 m2. To znamená, že pod túto výmeru nebude možné rozdeľovať poľnohospodárske pozemky a spoluvlastnícke podiely v extraviláne, pokiaľ nepôjde o zákonné výnimky v zmysle § 24 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. K zmene minimálnej výmery z 2000 na 3000 m2 došlo „v záujme zachovania poľnohospodárskej výroby a lesnej výroby“ (podľa dôvodovej správy k novele č. 257/2022 Z.

Výnimky zo zákazu drobenia

Výnimky drobenia sú vymenované v § 24 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z.:

1. ak sa poľnohospodársky pozemok, lesný pozemok, vinice v extraviláne rozdeľujú na účely výstavby alebo na iné účely, na ktoré by ho bolo možné vyvlastniť, alebo sa pozemok rozdeľuje podľa projektu pozemkových úprav
2. ide o bezplatný prevod alebo prechod pozemkov podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 229/1991 Z.z. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov alebo zákon č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.
3. ak sa odčleňuje časť pozemku od pozemku, ktorý je uvedený v ustanovení § 1 ods. 1 (v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim), a táto časť sa pričleňuje k susednému pozemku, pričom sa nevytvára samostatný nový pozemok
4. ide o pozemok, na ktorom sa majú zriadiť záhrady v území určenom územným plánom obce na záhradkárske a rekreačné účely.

Ako sa uvedené výnimky preukazujú katastrálnemu úradu za účelom zápisu? Listinami, ktoré preukazujú prelomenie zásady drobenia pozemkov. Týmito listinami sa rozumejú stanoviská obcí, že na danom území je prípustná výstavba alebo zriadenie záhrad na záhradkárske a rekreačné účely alebo že ide o pozemok, ktorý možno využiť na taký účel, na ktorý ho možno vyvlastniť. Príslušnou listinou môže byť aj územný plán obce ak z neho uvedené skutočnosti jednoznačne vyplývajú. Posúdenie dostatočnosti takéhoto dokladu je na individuálnom posúdení pracovníka katastrálneho úradu.

Je potrebné doplniť, že v § 22 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom sú upravené podmienky, za ktorých môže vzniknúť poľnohospodársky pozemok resp. lesný pozemok v menšej výmere ako 20000 m², ale väčšej ako 2000 m² v prípade poľnohospodárskeho pozemku (po novele účinnej po 1.9.2022 väčšej ako 3000 m²) a väčšej ako 5000 m² v prípade lesného pozemku. Povinnosťou nadobúdateľa bude zaplatiť odvod vo výške, ktorý je uvedený v ustanovení § 22 a tento je príjmom štátneho rozpočtu. Platenie odvodov ustanovuje vláda nariadením, v súčasnej dobe je v platnosti Nariadenie vlády SR č. 85/1996 Z.z. o podmienkach platenia odvodov za drobenie pozemkov. V zmysle tohto nariadenia sa odvod platí jednorazovo pred vkladom alebo pred záznamom vlastníckeho práva k pozemku do katastra nehnuteľností.

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS

Ak ide o vinicu, vyššie uvedené sa podľa § 22 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. vzťahuje aj na vinice v zastavanom území obce.

Riešenia rozdrobenosti pozemkov

JUDr. FEČÍK, M. vo svojej práci Opatrenia proti drobeniu pozemkov uvádza, že signifikantným javom pozemkového vlastníctva v Slovenskej republike je jeho prílišná až extrémna rozdrobenosť. Táto spočíva predovšetkým vo veľkom počte pozemkov, ich nedostatočnej výmere a v nevhodných tvaroch, vysokom počte spoluvlastníkov, rozptyle pozemkov toho istého vlastníka v určitej lokalite ako aj s tým spojený zlý prístup k nim. Rozdrobenosť pozemkového vlastníctva často dosahuje až „absurdné“ zlomkové vyjadrenie, keď predmet vlastníctva sa dá len obtiažne technicky evidovať a nie je zriedkavé, že ním je len nepatrná výmera, často menšia ako 1 m2. Takýto stav bez reálneho motivačného pôsobenia v praxi môže znemožňovať prijatie potrebného rozhodnutia zo strany spoluvlastníkov, čím vo svojom súhrne oslabuje právne záruky vlastníctva a možnosť výkonu vlastníckych oprávnení.

Jedným z riešení je sceľovanie pozemkov prostredníctvom pozemkových úprav. Projekt pozemkových úprav nerieši iba scelenie spoluvlastníckych podielov - zahŕňa aj mapovanie a vysporiadanie vlastníctva podľa skutočných hraníc v teréne, prípadne návrh nových spoločných zariadení a opatrení (ciest, remízok…). Rozdiely medzi územím s vykonanými pozemkovými úpravymi, kde sú všetky parcely evidované v registri CKN a územím, kde sú pôvodné parcely evidované v registri EKN, je dnes možno ľahko ukázať na portáli ZBGIS.

tags: #dedenie #poľnohospodárskej #pôdy #pred #rokom #1995