
Smrť blízkeho je vždy ťažká, a keď ide o podnikateľa, prináša so sebou aj množstvo administratívnych a právnych povinností. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako postupovať pri dedení živnosti po smrti živnostníka na Slovensku, s cieľom uľahčiť pozostalým orientáciu v tejto zložitej situácii.
Vedomie, že my aj naši blízki raz odídeme, je súčasťou života. Smrťou živnostníka sa však jeho podnikanie nemusí nutne skončiť. Živnostenský zákon umožňuje dedičom za určitých podmienok pokračovať v jeho živnosti. Tento článok sa zaoberá problematikou dedenia živnosti po smrti podnikateľa, s dôrazom na práva a povinnosti dedičov, lehoty a potrebné kroky.
Po smrti živnostníka je potrebné splniť oznamovacie povinnosti voči rôznym inštitúciám. Smrťou daňovníka sa podnikanie končí a túto skutočnosť je potrebné oznámiť na príslušných úradoch.
Dedičia sú povinní podať daňové priznanie v lehote do 3 mesiacov od smrti daňovníka. Ak je dedičov viac, títo sa dohodnú, ktorý z nich podá daňové priznanie. Správca dane môže predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania v prípade, ak o to zákonný zástupca požiada najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. Daňový základ zomretého daňovníka sa upravuje tak, ako by sa skončilo podnikanie.
Posledným zdaňovacím obdobím osoby pokračujúcej v živnosti je zdaňovacie obdobie, v ktorom sa skončí konanie o dedičstve. Osoba pokračujúca v živnosti predkladá daňové priznanie za posledné zdaňovacie obdobie v lehote do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia a v tej istej lehote je splatná aj vlastná daňová povinnosť.
Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?
Živnostenský zákon v ustanovení § 13 upravuje, ktoré osoby môžu a za akých podmienok pokračovať v živnosti po smrti podnikateľa (živnostníka). V zmysle § 13 ods. 1 zákona o živnostenskom podnikaní môžu v živnosti pokračovať až do skončenia konania o prejednaní dedičstva:
a) dedičia zo zákona, ak niet dedičov zo závetu,b) dedičia zo závetu,c) pozostalý manžel alebo manželka, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti,d) správca dedičstva, ak ho ustanovil súd.
Zákon o živnostenskom podnikaní ustanovuje poradie osôb, ktoré môžu pokračovať po smrti živnostníka v jeho živnostenskom podnikaní až do skončenia konania o dedičstve. Osoby, ktoré budú pokračovať v živnosti po smrti živnostníka, sú povinné to oznámiť živnostenskému úradu v lehote jedného mesiaca od úmrtia podnikateľa. Správca dedičstva je povinný oznámiť živnostenskému úradu pokračovanie v živnosti do jedného mesiaca od ustanovenia do funkcie.
Pokračovanie v živnosti po smrti živnostníka možno rozdeliť na tri časové úseky:
Osoby, ktoré chcú pokračovať v živnosti, musia spĺňať určité podmienky. Ak osoby uvedené v § 13 ods. 1 písm. a) až c) nespĺňajú podmienky ustanovené v § 6 a 7 ods. 1 živnostenského zákona, musia ustanoviť zodpovedného zástupcu.
Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi
Po skončení konania o dedičstve môžu pokračovať v živnosti osoby uvedené v § 13 ods. 1 písm. a) až c), ak nadobudli majetkový podiel používaný na prevádzkovanie živnosti; ustanovenie odseku 3 (o zodpovednom zástupcovi) platí obdobne. Pokračovanie v živnosti oznámia živnostenskému úradu do jedného mesiaca od skončenia konania o dedičstve.
Predmetom dedičstva sú nielen aktíva, ale aj pasíva poručiteľa, teda jeho dlhy. Dedičstvo sa buď celé prijme, alebo celé odmietne. Nemožno previesť na niekoho len aktíva a na iného pasíva.
Po skončení dedičského konania môže dedič v živnosti pokračovať len vtedy, ak reálne zdedil majetok, ktorý bol používaný na prevádzkovanie živnosti. Po skončení dedičského konania je potrebné, aby dedič, resp. jeho zákonný zástupca oznámil pokračovanie v živnosti a zároveň získal vlastné živnostenské oprávnenie. Ak dedič nezíska vlastné živnostenské oprávnenie do šiestich mesiacov od skončenia konania o dedičstve, nemôže ďalej živnosť prevádzkovať.
V prípade aktívnej firmy je už počas dedičského konania vhodné ustanoviť správcu dedičstva. Súd ustanoví za správcu dedičstva osobu, ktorá má skúsenosti s vedením podniku. Najčastejšie je niekto z rodiny správcom dedičstva, kto pozná situáciu v podniku. V uznesení o ustanovení správcu dedičstva vymedzí súd rozsah spravovaného majetku a uvedie účel, na ktorý bol správca dedičstva ustanovený. Správca dedičstva je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu, ktorá vznikla porušením povinností vyplývajúcich z funkcie správcu dedičstva. Po skončení konania správca dedičstva predloží súdu konečnú správu o svojej činnosti.
Podľa § 22 ods. 14 ZDP sa u daňovníka, u ktorého je zdaňovacie obdobie kratšie ako kalendárny rok z dôvodu úmrtia, uplatní z vypočítaného ročného odpisu alikvotná časť pripadajúca na celé mesiace, počas ktorých daňovník majetok účtoval ako obchodný majetok. Zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na kalendárne mesiace uplatní daňovník pokračujúci v činnosti po zomretom daňovníkovi, pričom zvyšná časť odpisu sa uplatní už v mesiaci, v ktorom bol majetok zaevidovaný v majetku daňovníka pokračujúceho v činnosti po zomretom daňovníkovi.
Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS
Ustanovenie § 22 ods. 14 ZDP špecificky upravuje postup pri odpisovaní majetku a delenie daňového odpisu medzi zomretého daňovníka a jeho dediča, pokračovateľa v činnosti, ku dňu smrti daňovníka. Pokračovateľ v činnosti po zomretom daňovníkovi pokračuje v odpisovaní majetku, a to zo vstupnej ceny zistenej u zomretého daňovníka až kým ju celú neodpíše.
Slovenská legislatíva neupravuje priamo spôsob, ako môže fyzická osoba - podnikateľ odovzdať svoje podnikanie svojmu nástupcovi. Podľa zákona o živnostenskom podnikaní totiž živnostenské oprávnenie nemožno preniesť na inú osobu. Preto musia živnostníci odovzdávajúci svoje podnikanie svojmu nástupníkovi postupovať pri tom podobne, ako keby išlo o akúkoľvek cudziu osobu.
Odovzdanie podniku živnostníka jeho nástupcom sa môže realizovať:
Jednou z možností, ako je možné odovzdať podnik živnostníka jeho nástupcom, je predať mu ho. V takomto prípade živnostník a jeho nástupca uzatvoria zmluvu o predaji podniku upravenú v § 476 až 488 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
Na základe zmluvy o predaji podniku prejde zo živnostníka na ním určeného nástupcu vlastnícke právo k veciam, iným právam a iným majetkovým hodnotám, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku fyzickej osoby - podnikateľa. Takisto na nástupcu prejdú aj práva a povinnosti vyplývajúce z prípadných pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom. S obchodnými partnermi nie je potrebné uzatvárať nové zmluvy, pretože práva a povinnosti z nich vyplývajúce tiež prechádzajú na nástupcu.
V prípade, že nástupca chce pokračovať v podnikaní fyzickej osoby - podnikateľa, avšak nie ako fyzická osoba, ale ako právnická osoba, pripadá do úvahy vklad podniku živnostníka do obchodnej spoločnosti nástupcu. Vklad podniku fyzickej osoby do základného imania obchodnej spoločnosti je v skutočnosti nepeňažným vkladom. Jeho hodnota sa musí určiť znaleckým posudkom.
Vkladom podniku fyzickej osoby do základného imania obchodnej spoločnosti nástupníka sa živnostník stáva spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti a preto bude potrebné upraviť aj spoločenskú zmluvu tejto obchodnej spoločnosti a zapísať všetky s tým spojené skutočnosti do obchodného registra.