
Dedenie majetku je komplexný proces, ktorý sa riadi Občianskym zákonníkom Slovenskej republiky. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na dedenie podielového vlastníctva, vrátane dedenia zo zákona, zo závetu, vydedenia a ďalších relevantných aspektov.
Po úmrtí človeka nastáva dedičské konanie, ktorého cieľom je rozhodnúť o naložení s jeho majetkom. Ak je majetok vo forme podielového vlastníctva, proces dedenia má svoje špecifiká.
Ak poručiteľ (zosnulý) nezanechal závet, dedičské konanie prebieha na základe zákona. Občiansky zákonník rozdeľuje pozostalých do štyroch dedičských skupín, ktoré určujú poradie, v akom majú možnosť dediť.
Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona. Závet je právny dokument, v ktorom poručiteľ určuje svojich dedičov a rozdeľuje svoj majetok.
Závet musí spĺňať určité formálne náležitosti, aby bol platný:
Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?
Závet nemôže vylúčiť neopomenuteľných dedičov, ktorými sú potomkovia poručiteľa. Maloletým potomkom sa musí dostať celý ich zákonný dedičský podiel a plnoletým aspoň jeho polovica.
Ak chce poručiteľ vylúčiť potomkov z dedenia, musí ich vydediť. Vydedenie je možné len vtedy, ak dieťa:
Podielové spoluvlastníctvo vzniká, keď viacero osôb vlastní jednu vec, pričom každý z nich má určený podiel na tejto veci. Po smrti jedného zo spoluvlastníkov sa jeho podiel stáva súčasťou dedičstva.
Podielovému spoluvlastníctvu sa venuje ustanovenie § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žiaden z podielových spoluvlastníkov nesmie svojvoľne vylúčiť ostatných z užívania spoločnej veci, a to ani väčšinový spoluvlastník. V prípade, že jeden zo spoluvlastníkov užíva spoločnú vec nad rámec svojho podielu, vzniká ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za neužívanie veci.
Podielové spoluvlastníctvo je možné zrušiť a vyporiadať dohodou spoluvlastníkov alebo rozhodnutím súdu. Občiansky zákonník preferuje dohodu, pri ktorej jeden zo spoluvlastníkov vyplatí ostatných. Ak k dohode nedôjde, súd zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie, pričom prihliadne na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. V prípade, že ani jeden zo spoluvlastníkov nemá záujem stať sa výlučným vlastníkom, súd nariadi predaj nehnuteľnosti.
Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi
Počas trvania manželstva nadobúda majetok do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prípade smrti jedného z manželov je potrebné najskôr vyporiadať BSM a až potom sa rozdeľuje dedičstvo.
BSM sa vyporiadava dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi alebo rozhodnutím súdu. Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov na spoločnom majetku sú rovnaké. Pri určení časti získanej zo spoločného majetku sa prihliada na potreby maloletých detí, starostlivosť o ne a obstarávanie spoločnej domácnosti, starostlivosť každého z manželov o rodinu a zásluhy každého z manželov o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
Po vyporiadaní BSM sa dedí majetok, ktorý patril poručiteľovi. V prvej dedičskej skupine dedia manžel/ka a deti rovnakým dielom.
Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Konanie začína súd na základe oznámenia o úmrtí z matriky a poverí notára, ktorý zisťuje okruh dedičov, obsah závetu a rozsah majetku a dlhov poručiteľa.
Ak sa po skončení dedičského konania objaví nový majetok, súd vykoná dodatočné konanie o dedičstve.
Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS
Ak manželia kúpili nehnuteľnosť počas manželstva, táto nehnuteľnosť patrí do BSM. V prípade smrti jedného z manželov sa najskôr vyporiada BSM a následne sa dedí podiel poručiteľa.
Ak jeden z manželov nadobudol nehnuteľnosť pred manželstvom, táto nehnuteľnosť nepatrí do BSM a v prípade smrti manžela sa dedí podľa zákona alebo závetu.
Ak rodičia kupovali nehnuteľnosť počas manželstva a pri rozvode nedošlo k vyrovnaniu majetku, podiel na nehnuteľnosti patrí do dedičstva po zomrelom rodičovi.
Ak dvaja ľudia kúpili byt do podielového spoluvlastníctva ešte pred manželstvom a neskôr sa zosobášili, v prípade smrti jedného z nich sa dedí iba jeho podiel (1/2 bytu).
Do dedičstva patria aj cenné papiere, ako napríklad dlhopisy či akcie, ktoré sa považujú za investičný majetok zosnulého. Dedičmi cenných papierov sa môžu stať osoby určené závetom, alebo - ak závet neexistuje - podľa zákonom stanoveného poradia.
V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára, ktorá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa.
tags: #dedenie #podielové #vlastníctvo