
Dedenie je téma, ktorá sa dotýka každého z nás. Či už ide o majetok nadobudnutý počas života, alebo o dedičstvo po blízkych, je dôležité mať prehľad o platnej legislatíve a postupoch. Tento článok sa zameriava na dedenie zo zákona, s dôrazom na dedenie do druhého kolena, a poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku.
Smrťou poručiteľa sa začína dedičské konanie. Matričný úrad upovedomí súd, ktorý prípad postúpi notárovi. Notár pozve na prvé stretnutie osobu, ktorá zabezpečovala pohreb, a na základe jej vyjadrenia vytýči pojednávanie pre všetkých možných dedičov. Dĺžka tohto procesu závisí od vyťaženosti notára.
Po smrti poručiteľa je možné dediť zo zákona (§ 473 Občianskeho zákonníka), ak poručiteľ nezanechal závet, alebo zo závetu (§ 476 Občianskeho zákonníka). Dôležité je, že poručiteľ nemôže v závete zabudnúť na neopomenuteľných dedičov, t. j. svoje deti, prípadne, ak tie nežijú, ich deti. Ak o dedičstvo nemáte záujem, môžete ho odmietnuť.
Občiansky zákonník rozlišuje niekoľko dedičských skupín, ktoré určujú poradie, v akom dedičia prichádzajú do úvahy:
Dedenie do druhého kolena sa týka situácie, keď poručiteľ nemá potomkov ani manžela/manželku a dedičstvo prechádza na jeho rodičov, súrodencov, synovcov a netere. V tejto skupine dedičov je dôležité správne určiť, kto má nárok na dedičský podiel a v akej výške.
Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?
Je dôležité zistiť, čo všetko po sebe nebohý zanechal. Notár sa vás na to bude pýtať, preto je dobré byť pripravený na to, či dedičstvo odmietnuť alebo prijať. Informácie o majetku poručiteľa môžete získať na www.katasterportal.sk alebo na katastrálnom úrade príslušnej obce. Ak máte list vlastníctva, môžete si pozrieť katastrálnu mapu a ísť sa pozrieť na miesto, kde sa pozemok, dom alebo vinica nachádzajú.
Ak viete o tom, že poručiteľ pred svojou smrťou niektorému z dedičov niečo daroval (napríklad nehnuteľnosť, cennosti, peniaze vyššej hodnoty), môžete požiadať notára o započítanie daru do dedičského konania.
Ak chce poručiteľ zabezpečiť, aby jeho majetok zdedili konkrétne osoby, môže spísať závet. V závete môže určiť dedičov podľa vlastného uváženia, s výnimkou neopomenuteľných dedičov, ktorými sú deti poručiteľa. Neopomenuteľní dedičia majú právo na určitý podiel z dedičstva, aj keď sú v závete opomenutí.
Závet musí mať písomnú formu a musí byť vlastnoručne napísaný a podpísaný poručiteľom. Ak poručiteľ nemôže písať, môže spísať závet v prítomnosti dvoch svedkov, ktorí závet podpíšu. Závet môže byť spísaný aj vo forme notárskej zápisnice.
Odporúča sa uložiť závet u notára, ktorý ho zaregistruje v Notárskom centrálnom registri závetov. Tým sa zabezpečí, že závet bude po smrti poručiteľa nájdený a použitý v dedičskom konaní.
Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi
V súčasnosti sa čoraz viac slovenských majiteľov firiem zaujíma o to, ako uchovať majetok pre ďalšie generácie. Jednou z možností sú rodinné trusty, ktoré umožňujú vyčlenenie istého objemu majetku na vopred definovaný účel.
Zriaďovateľ trustu vyčlení istý majetok (peniaze, podiel v spoločnosti, nehnuteľnosti, umelecké diela) a určí pravidlá pre jeho správu. Pravidlami spísanými v štatúte si určí, že z daného majetku budú deti dostávať napríklad pravidelnú ročnú alebo mesačnú rentu, alebo väčšiu finančnú čiastku či podiel v rodinnej firme vo vyššom veku.
Na Slovensku sa čoraz viac využívajú nadačné fondy, ktoré sú flexibilnejšie ako zverenecké fondy. V prípade zvereneckých fondov sa základný princíp fungovania a pravidlá spísané v štatúte menia trochu zložitejšie.
Starostlivosť o chorých, starých a opustených blízkych je dôležitou súčasťou rodinných vzťahov. Ak sa staráte o blízkeho, ktorý zomrie, môže to mať vplyv na dedičské konanie. Osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň jeden rok pred jeho smrťou a starali sa o spoločnú domácnosť alebo boli odkázané výživou na poručiteľa, majú nárok na dedičský podiel v druhej alebo tretej dedičskej skupine.
Bezdetná poručiteľka, ktorá nebola vydatá, žila pred svojou smrťou v spoločnej domácnosti so svojim druhom. Mala jednu sestru, ktorá v čase jej smrti žila a tiež mala jedného brata, ktorý zomrel pred smrťou poručiteľky. Tento brat zanechal dve deti (neter a synovec poručiteľa). Ako dedičia v tretej dedičskej skupine by prichádzali do úvahy druh poručiteľky, jeho sestra a brat. Každému by pripadla 1/3 dedičstva. Keďže brat poručiteľky zomrel, avšak mal deti, jeho podiel vo výške 1/3 sa ďalej rozdelí na synovca a neter poručiteľky, teda každý dostane polovicu z 1/3.
Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS
Slobodná a bezdetná osoba chce v závete nechať svoju nehnuteľnosť synovcovi a neteri a finančné úspory v banke ich deťom. Keďže nemá neopomenuteľných dedičov, môže slobodne určiť dedičov a nemusí spomenúť brata. Ak chce zabezpečiť, aby dedili v prípade smrti synovca alebo netere ich deti, je potrebné v závete explicitne uviesť ustanovenie, že v prípade úmrtia synovca by namiesto neho mali dediť jeho deti.