Kto chytá v žite: Analýza diela

Román Kto chytá v žite (v origináli The Catcher in the Rye) od amerického autora Jerome Davida Salingera patrí k nadčasovým dielam, ktoré rezonujú s čitateľmi už niekoľko generácií. Príbeh šestnásťročného Holdena Caulfielda, ktorý prežíva krízu identity a hľadá svoje miesto v spoločnosti, je dodnes aktuálny a podnecuje k zamysleniu nad hodnotami a ideálmi moderného sveta.

Autor a kontext diela

Jerome David Salinger (1919 - 2010) bol americký prozaik, ktorý sa narodil v New Yorku. Študoval na New York University a absolvoval aj vojenskú akadémiu v Pensylvánii. Aktívne sa zapojil do 2. svetovej vojny, bojoval na európskom západnom fronte. Po skončení vojny sa venoval literárnej tvorbe. Salinger sa radí medzi spisovateľov, ktorí do svetovej literatúry priniesli hovorovú reč a študentský slang povýšil na literárny jazyk. Román bol prvýkrát publikovaný v roku 1951 a okamžite vyvolal búrlivé reakcie. Niektorí ho oslavovali pre jeho autenticitu a otvorenosť, iní ho odsudzovali pre vulgarizmy a kritický pohľad na spoločnosť.

Dielo je zasadené do povojnového obdobia v Amerike, kedy sa spoločnosť začala orientovať na konzum a materiálne hodnoty. Autor dielom priblížil stav, v ktorom sa nachádzala spoločnosť v období po 2. svetovej vojne. Táto zmena priniesla so sebou stratu ideálov a dezilúziu, najmä pre mladú generáciu, ktorá sa ťažko vyrovnávala s novými pravidlami a hodnotami.

Charakteristika diela

Kto chytá v žite je román, ktorý využíva pikareskný postup - motív putovania, striedanie miesta deja, stretávanie mnohých ľudí, prítomnosť humoru. Rovnaký postup bol využitý vo viacerých amerických literárnych dielach z konca štyridsiatych a päťdesiatych rokov 20. storočia. Holdenovo putovanie nie je zapríčinené pocitom voľnosti, túžbou po zmene, skôr sa točí v pomyselnom kruhu. Román sa člení na 26 kapitol označených číslami. Autor využil retrospektívny kompozičný postup - príbeh je rozprávaním Holdena v 1. os. sg. s odstupom jedného roka. Rozprávač je subjektivizovaný (nespoľahlivý).

Atraktivite diela napomáha živý, humorný jazyk a prítomnosť vtipných dialógov. Holdenovo rozprávanie nie je len akýmsi suchým, monolitným rozpovedaním jeho zážitkov, ale reprodukuje dialógy a komentuje konanie postáv, ich reakcie a prejavy. Autor sa radí medzi spisovateľov, ktorí do svetovej literatúry priniesli hovorovú reč (využíva frazeologizmy, napr. byť plonk - nemať žiadne peniaze, v diele sú prítomné aj viaceré vulgarizmy) a slangové výrazy (napr. psina, vyliať - prepustiť, štigro - šťastie). Študentský slang povýšil na literárny jazyk.

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

Názov diela je narážkou/alúziou (poznámka. alúzia - v literárnom diele nepriamy odkaz na určitý kontext, napr. na báseň Roberta Burnsa "Comin' Thro' the Rye").

Hlavné postavy a ich charakteristika

• Holden Caulfield: Hlavná postava, šestnásťročný chlapec, ktorý je vylúčený zo školy Pencey. Je to citlivý a inteligentný mladík, ktorý sa však nedokáže prispôsobiť svetu dospelých, ktorý vníma ako falošný a pokrytecký. Holden je osamelý, stratený, akoby nepatril do tohto sveta. Svetobôlne pocity sú umocnené zármutkom nad stratou milovaného brata Allieho. Vyčíta ľuďom, že po smrti svojho milovaného blízkeho naňho príliš rýchlo zabudnú. Chce dospieť, chce vstúpiť do sveta dospelých, no zároveň ten svet nenávidí. Sklame sa v ľuďoch. Nedokáže sa prispôsobiť pretvárke tohto sveta. Pociťuje taký tlak a stres, že ho to doženie až do umorenia, dostáva sa na pokraj svojich psychických síl. Holden prežíva krízu v tom najhoršom možnom čase - v období dospievanie. V období, keď prechádza psychickými i sociálnymi zmenami. Zaujíma sa o dievčatá, no nie je ešte zrelý a pripravený na sexuálny vzťah. V hotelovej izbe síce prijme ponuku prostitútky, no v rozhodujúcej chvíli jej služby odmietne. Dosiaľ najbližší vzťah mal s Jane - s dievčaťom, ktoré bývalo v susedstve. Bola to jeho prvá láska, takmer sa pobozkali, no nakoniec z toho zišlo. Mala hnusné detstvo, často bývala smutná, jej otec bol alkoholik. Holden ju mal rád, často spolu hrávali dámu. Trápila ho myšlienka, že jeho spolubývajúci Stadlater má s ňou rande. Je čas pred Vianocami, Holden chodí po meste, strieda lokality. Navštívi viacero barov, kde si objednáva alkohol, skúša, koľko zvládne. Niekde mu pre jeho vek odmietnu naliať, no inde s tým nemajú žiadny problém. Neznáša násilie, bitky, považuje sa za pacifistu. Chodí, putuje, nevie, komu zavolať, koho navštíviť. Myslí na kačky v jazere, zaujíma ho, kam sa skryjú pred zimou, keď jazero zamrzne. Sú v rovnakej situácii ako on, musia sa o ne postarať iní. Vie, že v škole už nebude pokračovať. Vonku je poriadna zima, Holden ochorie. Neskôr sa lieči v sanatóriu, kde rozpráva svoj príbeh, odkrýva svoju minulosť. Nechce však hovoriť o tom, čo bude potom, keď odíde zo sanatória. Nechce hovoriť, do ktorej školy bude chodiť, nezaujíma ho to. Všetci sa ho pýtajú rôzne otázky, či sa už začne učiť, D. B. sa ho pýta, aký je jeho názor na to, čo sa mu stalo.
• Phoebe Caulfieldová: Holdenova mladšia sestra, ktorú nadovšetko miluje. Phoebe je vtipná, píše romány, nie je spokojná so svojím stredným menom, a preto si stále vymýšľa nové. Sestra je preňho jedinečným, neskazeným človekom. Bezvýhradne ju miluje a ona miluje jeho. Smúti pre jeho neúspech. Nechce mu dovoliť, aby odišiel bez nej.
• Allie Caulfield: Holdenov zosnulý brat, na ktorého s láskou spomína. Bol mimoriadne inteligentný a veľmi milý, Holden ho mal veľmi rád. Často spolu chodievali do parku, kam brávali aj sestru Phoebe. Ona rozumela tomu, že Holdena trápi smrť ich brata, aj ona ho mala veľmi rada, no teraz je mŕtvy. Bola ešte dieťa, so svojím detským rozumom dokázala prijať jeho smrť ako skutočnosť, ako niečo, čo sa nedá zmeniť. Holden vyčíta ľuďom, že po smrti svojho blízkeho naňho hneď zabudnú. Správajú sa povrchne, nie sú úprimní, svoje city len predstierajú.
• D.B.: Holdenov starší brat, ktorý pracuje v Hollywoode ako scenárista. Holden ho obviňuje z toho, že sa predal komerčnému úspechu. Zapojil sa do druhej svetovej vojny. Proti armáde pociťoval oveľa väčší odpor ako proti samotnej vojne. Je úspešným spisovateľom, je bohatý, kúpil si nové auto. Úspech ho zmenil.
• Stradlater: Holdenov spolubývajúci, ktorý je obľúbený u dievčat. Holden ho vníma ako povrchného a sebeckého. Vyniká krásou, citový život vníma ako flirt. Chce si získať povesť lámača sŕdc. Je typom nevyrovnaného človeka. Na prvé miesto kladie pôžitok a nie lásku. V HC sa vytvorí voči nemu pocit hnusu. Dochádza k bitke, pretože S si začne s HC dávnou láskou JANE, uvedomuje si, že sa stane jednou s jeho mnohých. HC sa obáva, že jej ublíži a využije ju.
• Ackley: Holdenov spolužiak, ktorý je neobľúbený a spoločensky neohrabaný. Bol čudák, nedbal o hygienu, všade chcel byť, všetko chcel vedieť, bol neodbytný.
• Jane Gallagherová: Dievča, s ktorým Holden prežil pekné chvíle počas leta. Holden ju vníma ako nevinnú a úprimnú. Mala otca opilca a často bola smutná. Bývala blízko pri nich a jej pes prechádzal do Holdenovej záhrady. Holdenova matka to nerada videla. Považovala Jane a jej matku za povýšenecké. Holden je bránil. S Jane zažil nesmelú prvú lásku, takmer sa naozaj pobozkali, ale z toho zišlo. Hrávali celé hodiny dámu, ale Jane si figúrku dámy šetrila, nikdy s ňou nepotiahla.
• Sally Hayesová: Dievča, s ktorým Holden chodí na rande. Holden ju vníma ako povrchnú a materialistickú. Namyslené snobské dievča, ktoré strávi s Holdenom popoludnie v divadle a na klzisku, Holden jej navrhol, aby s ním odišla preč.
• Profesor Antolini: Holdenov bývalý učiteľ, ktorý sa mu snaží pomôcť. Holden k nemu vzhliada, ale nakoniec sa v ňom sklamá.

Téma a idea diela

Téma románu je zameraná na tri dni zo života Holdena, ktoré prežil v New Yorku, keď ho vyhodili zo školy. Holden Caulfield začína rozprávať svoj príbeh odo dňa, ako odchádzal z Pencey, súkromnej strednej školy v Agerstowne v štáte Pennsylvánia. Bolo práve v sobotu, keď sa hral futbalový zápas so Saxon Hallom, čo znamenalo na tej škole veľa. Bol to posledný zápas v roku a od domácich sa čakalo, že vyhrajú. Asi o tretej poobede stál na Thomsenovom vŕšku a videl z tadiaľ na celé ihrisko. Bolo počuť veľký rev domácich. Dievčat tam nebolo veľa, lebo len štvrtáci si mohli doviesť dievčatá. Na zápasoch sa dosť často vyskytovala len dcéra riaditeľa Selma Thurmerová, ale nebola taká krásna, že by sa po nej chalani bláznili. Jemu sa však páčila. (Raz sa dali do reči v autobuse z Agerstownu.) Mala veľký nos, nechty obhryzené až do krvi a vypchanú podprsenku. Jemu sa najviac páčilo, že sa nevychvaľovala, že jej otec je riaditeľ, lebo asi vedela, že je to veľký špinavec a farizej.

Hlavnou ideou diela je hľadanie a nachádzanie ľudských hodnôt v spoločnosti, ktorá sa od nich odkláňa. Amerika už dávno nepredstavuje idylický a bezpečný svet - pokojné žitné pole, v ktorom môžu deti vyrastať v harmónii. Deti sú budúcnosťou spoločnosti a Holdenovi záleží, aby sa im nič nestalo. Chce zachraňovať deti rútiace sa do priepasti, ktorá na nich číha v tomto žitnom poli. Holden má rád malé deti, ktoré chce chrániť pred nástrahami a zlobou - chce byť tým „kto chytá v žite“, záchrancom, ktorý nedovolí deťom hrajúcim sa v žitnom poli (v ich detskom svete) spadnúť do priepasti, symbolizujúcej falošný svet dospelých, ktorý on už zbadal.

Holden si v jednom kuse predstavuje, ako sa davy malých deciek hrajú na takom velikánskom žitnom poli. Tisíce malých deciek a široko ďaleko niet ano jedinkého dospelého, myslím teda okrem neho. A vie, čo musí robiť? Musí chytiť každého, kto sa priblíži k tej priepasti. Rozumie, ak uteká a nedíva sa, kde beží, on musí odniekiaľ vyliezť a chytiť ho. A toto by robil od rána do večera.

Kompozícia a štýl

Román je písaný v prvej osobe z pohľadu Holdena Caulfielda, ktorý rozpráva svoj príbeh retrospektívne z psychiatrickej liečebne. Jazyk románu je hovorový, plný slangu a vulgarizmov, čo prispieva k autenticite a uveriteľnosti Holdenovho hlasu. Forma: Autor používa hovorovú reč mládeže: frazeologizmy („na fľaku umrieť“), módne slová („senzačne“), slang („psina, klako, zírať“), vulgarizmy („poondiata škola, prisámbohu“), vtipné dialógy.

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Kompozícia diela je chronologická, ale prerušovaná Holdenovými spomienkami a úvahami. Dej plynie lineárne, sledujúc Holdenove putovanie po New Yorku a jeho stretnutia s rôznymi ľuďmi.

Jazyk a štýl

Jazyk románu Kto chytá v žite je charakteristický svojou hovorovosťou, autenticitou a expresívnosťou. Salinger používa bohatý slang, vulgarizmy a frazeologizmy, ktoré sú typické pre reč mladých ľudí. Tento štýl jazyka prispieva k uveriteľnosti Holdenovho rozprávania a umožňuje čitateľovi lepšie sa vcítiť do jeho sveta.

Okrem hovorového jazyka Salinger využíva aj prvky irónie a sarkazmu, ktoré sú pre Holdena typické. Holden často kritizuje svet dospelých a ich hodnoty, pričom používa ironické poznámky a sarkastické komentáre. Tento štýl vyjadrovania je pre Holdena obranný mechanizmus, ktorým sa chráni pred sklamaním a bolesťou.

Motívy a symboly

V románe sa objavuje niekoľko dôležitých motívov a symbolov, ktoré prispievajú k hlbšiemu pochopeniu diela.

• Motív straty nevinnosti: Holden sa snaží chrániť deti pred negatívnymi vplyvmi sveta dospelých a zachovať ich nevinnosť.
• Motív odcudzenia: Holden sa cíti odcudzený od spoločnosti a nedokáže nájsť svoje miesto v svete.
• Symbol žitného poľa: Žitné pole symbolizuje detstvo a nevinnosť, priepasť symbolizuje stratu nevinnosti a vstup do sveta dospelých.
• Symbol kačíc v Central Parku: Kačice symbolizujú Holdenovu neistotu a obavy z budúcnosti.

Trikrát je použitý motív kačíc na zamrznutom jazere, nad osudom ktorých sa Holden zamýšľa. Pýta sa na ich osud taxikárov. Opakovaním dostáva problém kačičiek na zamrznutom jazere a ich záchrany hodnotu symbolu.

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

Interpretácia diela

Kto chytá v žite je román o dospievaní, hľadaní identity a kritickom pohľade na spoločnosť. Holden Caulfield je postava, s ktorou sa mnohí mladí ľudia dokážu stotožniť, pretože prežíva podobné pocity neistoty, osamelosti a odcudzenia.

Román odhaľuje nedostatky medziľudských vzťahov. Autor chce týmto dielom povedať, aby sa ľudia správali prirodzene, zmenili sa a nezaujímali sa len o seba. Táto kniha sa nesnaží ukázať ideálneho človeka. Holden strieda školy, niekedy ani nepočká, kým ho vyhodia pre neprospech, hoci je mimoriadne talentovaný. Nevie sa prispôsobiť pretvárke, hrubosti, chce byť dospelým a zároveň nenávidí svet dospelých. Nemá silu poslušne a slepo ísť za kariérou, túži po slobode láske a po sexuálnych skúsenostiach, ale je ešte citovo nezrelý. Okrem rodičov pozná len učiteľov a vo väčšine prípadov ho sklamú. Pocit stratenosti a osamelosti umocňuje osobný smútok nad stratou brata Allieho. Holden ešte chce žiť spoločne so všetkými, nie izolovane v komunite ľudí s rovnakým životným štýlom, ako napr. beatnici. Preto bolestne prijíma správanie dospelých, ktorí sa ženú za úspechom a majetkom, ktorí bohatnú na zachraňovaní ľudí a nezachraňujú ľudí preto, lebo je to správne a spravodlivé. Vyčíta im, že ľudia, ktorých mali radi a ktorí zomreli, sú príliš rýchlo zabudnutí. Chodia na cintoríny ako na piknik, bez lásky v srdci. Jemu ešte záleží na stave sveta aj kvôli milovanej sestričke Phoebe a všetkým deťom. Nechce byť zbytočný, chce nad strmým útesom v žitnom poli zachytávať malé deti, aby nespadli do priepasti. Cíti, že Amerika už dávno nie je vlniacim sa, pokojným žitným poľom, bezpečným pre deti, ktoré miluje. Chce, aby niekto myslel na symbolické kačičky v newyorskom mestskom parku, keď príde zima a mráz.

Autor opisuje život neúspešného chlapca, ktorý to všetko berie s rezervou a aj keď ho už z viacerých škôl vyhodili, vždy vstane a ide ďalej. Kniha má pár nedostatkov napr. ten slang je dosť vzdialený mladým, ale aspoň tam bola snaha autora. Americký román, ktorý ešte aj po vyše 40.rokoch dokáže osloviť mladého čitateľa, v 60.rokoch otváral nové obzory dnešným päťdesiatnikom. Patrí do prúdu amerických ,,záchranárskych'' či ,,spasiteľských'' diel. Reaguje na stratu ideálov americkej spoločnosti po 2.svetovej vojne, na orientáciu na konzum, výrobu, a tým devastáciu ľudskej duše a prírody. Ako prví zažívajú dezilúziu bývalí frontoví vojaci a po nich ich bratia - nasledujúca generácia. Autor vidí rovnako alebo podobne čierne ako beatnici (napr. S románmi konca 40. a 50.rokov ho spája motív ,,putovania'', striedania miesta deja (napr. J.Kerouac: Na ceste). Mladý Holden počas troch dní neustále mení miesto svojho pobytu (Pencey, New York, zmena hotela, prechádzky, rôzne večerné podniky, kiná, divadlo, byt Spencerovcov, byt rodičov, byt profesora Antollinia). Neženie ho však túžba po zmene, nerobí to preto, že sa cíti voľný, ale skôr sa točí v pomyselnom kruhu. Beatnikom prinesie zmena oslobodenie od konvencií, uvoľnenie, Holdenovi prinesie stres, ktorý ho ženie na pokraj psychických síl. Jeho hrdina - šestnásťročný študent Holden - patrí k hrdinom bojujúcim proti veterným mlynom, na konci ich cesty chýba povestný happy end - je tam rezignácia alebo šialenstvo.

Vplyv a odkaz diela

Kto chytá v žite mal obrovský vplyv na americkú a svetovú literatúru. Román sa stal kultovou knihou pre mladú generáciu a ovplyvnil mnohých spisovateľov a umelcov. Dielo dodnes podnecuje k diskusii o dospievaní, identite a morálnych hodnotách.

tags: #kto #chyta #v #zite #rozbor #diela