
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, účinný od 1. januára 2004, predstavuje dôležitý pilier daňového systému Slovenskej republiky. Vychádza z princípu tzv. rovnej dane a prináša so sebou množstvo zmien a úprav v oblasti zdaňovania príjmov fyzických a právnických osôb. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad podmienok a princípov, na ktorých je tento zákon postavený.
Základným princípom zákona je zdanenie všetkých druhov príjmov (ziskov) právnických a fyzických osôb jednou lineárnou sadzbou vo výške 19 %. Tento princíp rovnej dane je doplnený o posilnenie spravodlivosti zdanenia príjmov prostredníctvom zúženia okruhu výnimiek a oslobodení od dane. Obmedzenie uplatňovania zrážkovej dane, systém zápočtov zrazenej dane a zrušenie zrážkovej dane na niektoré príjmy (napr. dlhopisy) tiež prispievajú k daňovej spravodlivosti. Dôležitým aspektom je aj princíp, že zisky sa zdaňujú iba raz.
S účinnosťou od 1. januára 2004 sa v zákone ponechali len dve nezdaniteľné časti základu dane, a to na daňovníka a na manželku (manžela) v sume zodpovedajúcej 19,2-násobku životného minima. Nezdaniteľná časť základu dane na vyživované dieťa bola nahradená systémom daňového bonusu, ktorý predstavuje zníženie dane o ustanovenú sumu na každé vyživované dieťa, resp. vyplatenie tejto sumy priamo zamestnávateľom alebo daňovým úradom.
Zákon sa snaží o zníženie výnimiek, ktoré tvoria rozdiel medzi účtovným hospodárskym výsledkom a základom dane. Cieľom je, aby podnikateľské výdavky boli uznané za daňové výdavky bez limitov alebo určených ďalších podmienok, tak ako sú o nich účtované v nákladoch. Napríklad, podmienky uznania rezerv a opravných položiek do daňových výdavkov sú priamo ustanovené v zákone. Z tohto dôvodu bol zrušený zákon č. 368/1999 Z. z. o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov.
Zákon obsahuje komplexnú úpravu lehôt na podanie daňových priznaní, ktorá bola do 31. decembra 2003 upravená v zákone SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
Prečítajte si tiež: Predaj nehnuteľnosti nadobudnutej dedením a daň
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je rozsiahly a komplexný právny predpis. Základné ustanovenia (§ 1 a § 2) definujú predmet úpravy a základné pojmy. Zákon upravuje daň z príjmov fyzickej alebo právnickej osoby a spôsob platenia a vyberania dane.
Daň z príjmov fyzickej alebo právnickej osoby sa delí na tri časti:
Podobne, spôsob platenia a vyberania dane sa delí na tri časti:
Používa sa legislatívna skratka „daň“ pre daň z príjmov fyzickej osoby aj pre daň z príjmov právnickej osoby, v závislosti od kontextu. Výraz „daň“ použitý v druhej časti zákona sa vzťahuje len na daň z príjmov fyzickej osoby, a v tretej časti len na daň z príjmov právnickej osoby.
Zákonná prioritná doložka zabezpečuje nadradenosť medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, nad vnútroštátnym daňovým predpisom. Nejde len o zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ale aj o iné zmluvy spĺňajúce podmienky Viedenského dohovoru o zmluvnom práve. Tieto zmluvy musia byť schválené, ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.
Prečítajte si tiež: Dedenie v SR
Dôležitou súčasťou zákona je definícia základných pojmov, ktoré sa používajú v jeho ustanoveniach. Medzi tieto pojmy patria:
Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, zákon zaviedol nové pojmy v nadväznosti na rozsah zdanenia príjmov daňovníkov. Daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou je právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia. Miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa prijímajú riadiace a obchodné rozhodnutia štatutárnych a dozorných orgánov právnickej osoby. Daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou je právnická osoba, ktorá nemá na území Slovenskej republiky ani sídlo, ani miesto skutočného vedenia, ale dosahuje príjmy zo zdroja na území Slovenskej republiky.
Závislými osobami sú osoby, ktoré sú ekonomicky, personálne alebo inak prepojené, alebo osoby blízke podľa Občianskeho zákonníka. Ide o vzťah medzi tuzemskými a zahraničnými fyzickými alebo právnickými osobami. Ekonomickým alebo personálnym prepojením je účasť jednej osoby na majetku, kontrole alebo vedení druhej osoby, ako aj vzťah medzi „sesterskými spoločnosťami“. Berie sa do úvahy viac ako 25 % priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach druhej osoby.
Ustanovenie definuje aj tzv. nepriamy odvodený podiel, ktorý sa vypočíta súčtom nepriamych podielov. Ak takto vypočítaná výška nepriameho odvodeného podielu presahuje 50 %, všetky spoločnosti sa považujú za prepojené, bez ohľadu na skutočnú výšku ich podielu. Rovnako aj majetkové podiely a hlasovacie práva v rukách blízkych osôb sa zohľadňujú pri určení výšky podielu. Účasť na riadení alebo kontrole znamená napr. účasť v predstavenstve a dozornej rade v tejto spoločnosti. Iným prepojením je vzťah osôb, ktoré síce nespĺňajú vyššie uvedené požiadavky, ale vytvorili obchodný vzťah výlučne len za účelom skreslenia základu dane.
S účinnosťou od 1. januára 2005 boli doplnené základné pojmy o definíciu daňovníka členského štátu Európskej únie a o definíciu „účelové sporenie“. Daňovníkom členského štátu EÚ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá podlieha neobmedzenej daňovej povinnosti na území členského štátu Európskej únie (okrem SR). Pojem „účelové sporenie“ je definovaný ako vkladanie finančných prostriedkov do banky alebo platenie poistného na životné poistenie alebo investovanie finančných prostriedkov prostredníctvom spoločnosti poskytujúcej investičné služby alebo služby v oblasti kolektívneho investovania, za splnenia určitých podmienok.
Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?
Predmetom dane sú všetky príjmy fyzickej osoby s výnimkou príjmov vylúčených z predmetu dane. Príjmy sú rozdelené podľa jednotlivých druhov, ktoré sú špecifikované v § 5 až § 8 zákona. Je dôležité správne zaradiť svoje príjmy, aby sa predišlo nesprávnemu vyčísleniu základu dane a dane. Ide o príjmy zo závislej činnosti, z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu, príjmy z kapitálového majetku a ostatné príjmy.
Z predmetu dane sú vylúčené napríklad:
Ak však z takto nadobudnutého majetku plynú príjmy (napr. príjem z prenájmu nehnuteľnosti nadobudnutej darovaním či dedením), tieto sú predmetom dane. Ak ide o prijaté dary poskytnuté v súvislosti s výkonom činnosti, z ktorých príjmy podliehajú zdaneniu ako príjmy zo závislej činnosti alebo príjmy z podnikania, tieto sú predmetom dane.
Od 1. januára 2004 sú vylúčené z predmetu dane podiely na zisku vyplácané po zdanení obchodnou spoločnosťou alebo družstvom alebo obdobnou právnickou osobou v zahraničí, vyrovnacie podiely, podiely na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný po zdanení tichému spoločníkovi, s výnimkou podielov na zisku spoločníka v. o. s. a komplementára komanditnej spol.