Dedenie a jeho postup v kontexte finančnej správy na Slovensku

Dedenie je proces prechodu majetku a záväzkov zo zomretej osoby (poručiteľa) na jej právnych nástupcov (dedičov). Tento proces je upravený v Občianskom zákonníku a ďalších právnych predpisoch. Finančná správa zohráva v dedičskom konaní dôležitú úlohu, najmä v súvislosti s daňovými povinnosťami. Tento článok sa zameriava na postup dedenia na Slovensku s dôrazom na aspekty, ktoré sú relevantné pre finančnú správu.

Základné pojmy a právna úprava

Dedenie upravujú ustanovenia § 460 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dediť možno zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Ak je viac dedičov, môžu uzavrieť o dedičstve dohodu, ktorá, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, je schválená súdom.

Predmet dedičstva

Predmetom dedičstva je majetok zomrelého, ktorý prechádza na dedičov. Majetok zahŕňa:

  • Hnuteľný majetok: Najmä osobné veci, hotovosť, dopravné prostriedky, zariadenie domácnosti.
  • Nehnuteľný majetok: Najmä pozemky, byty, stavby.
  • Iné majetkové práva a hodnoty: Napríklad autorské práva, pohľadávky.

Súčasťou dedičstva sú aj dlhy poručiteľa.

Dedenie zo zákona

Ak poručiteľ nezanechal závet, dedí sa podľa zákona. Zákon rozlišuje štyri dedičské skupiny:

Prečítajte si tiež: Predaj nehnuteľnosti nadobudnutej dedením a daň

  1. Prvá dedičská skupina: Dedičia v prvom rade sú poručiteľove deti a manžel (manželka), každý z nich dedí rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho podiel rovnakým dielom jeho deti (poručiteľovi vnuci). Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia.
  2. Druhá dedičská skupina: Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhom rade manžel, poručiteľovi rodičia a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Manžel dedí najmenej polovicu dedičstva.
  3. Tretia dedičská skupina: Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v treťom rade poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
  4. Štvrtá dedičská skupina: Ak žiadny dedič nededí v treťom rade, v štvrtom rade dedia prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia ich potomkovia.

Dedenie zo závetu

Poručiteľ môže určiť dedičov závetom. Závet musí spĺňať určité formálne náležitosti, aby bol platný. Môže byť spísaný vlastnoručne (holografný závet) alebo v inej písomnej forme za účasti svedkov (alografný závet). Závet musí byť podpísaný poručiteľom a dátumovaný. Ak poručiteľ spíše závet, zákonní dedičia majú právo na tzv. povinný diel, ktorý predstavuje časť dedičstva, ktorú im poručiteľ nemôže odňať.

Započítanie na dedičský podiel

Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal. Výnimkou sú len obvyklé darovania. Darovanie nehnuteľnosti sa považuje za dar, ktorý nemožno označiť ako obvyklý, a preto sa do dedičstva započítava. Započítanie sa uskutoční tak, že k čistej cene dedičstva sa pripočítavajú všetky zápočty, tento súčet sa vezme ako základ pre vyčíslenie dedičských podielov a od jednotlivých podielov sa odpočítajú jednotlivé zápočty. K hodnote dedičstva sa teda pripočíta hodnota daru a táto suma sa vydelí počtom dedičov.

Postup dedičského konania

  1. Úmrtie poručiteľa: Smrťou poručiteľa sa začína dedičské konanie.
  2. Oznámenie úmrtia: Úmrtie je potrebné oznámiť matričnému úradu, ktorý vystaví úmrtný list.
  3. Začatie dedičského konania: Dedičské konanie začína súd na návrh alebo z vlastnej iniciatívy, spravidla na základe oznámenia o úmrtí.
  4. Predbežné šetrenie: Súd poverí notára ako súdneho komisára, ktorý vykoná predbežné šetrenie. Cieľom je zistiť okruh dedičov, majetok a dlhy poručiteľa.
  5. Dedičské konanie: Notár predvolá dedičov a prejedná s nimi dedičstvo. Dedičia môžu dedičstvo prijať alebo odmietnuť.
  6. Dohoda dedičov: Ak je viac dedičov, môžu uzavrieť dohodu o rozdelení dedičstva. Dohoda musí byť schválená súdom.
  7. Rozhodnutie súdu: Ak nedôjde k dohode, o rozdelení dedičstva rozhodne súd.
  8. Potvrdenie nadobudnutia dedičstva: Po právoplatnosti rozhodnutia súd potvrdí nadobudnutie dedičstva dedičom.
  9. Daňové povinnosti: Dedičia majú povinnosť vysporiadať daňové povinnosti spojené s dedičstvom.

Zástupca v daňovom konaní

Daňový subjekt (dedič) sa môže nechať zastupovať v daňovom konaní. Zástupcom môže byť fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony, ako aj právnická osoba. Ak je zástupcom právnická osoba, koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorú tento orgán poveril.

Plnomocenstvo

Zástupca musí mať plnomocenstvo, ktoré obsahuje rozsah jeho oprávnenia. Plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane. Nové plnomocenstvo nahrádza v rozsahu v ňom uvedenom predchádzajúce plnomocenstvo. Ak má správca dane pochybnosti o tomto plnomocenstve, vyzve daňový subjekt na ich odstránenie. Ak daňový subjekt výzve správcu dane nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto plnomocenstvo za neúčinné. Daňový subjekt môže mať u toho istého správcu dane aj viacerých zástupcov, ale v rôznych veciach. To znamená, že rozsah plnomocenstiev sa nesmie prekrývať.

Príklad: Splnomocnenie na zastupovanie bolo doručené správcovi dane 20. mája. Na splnomocnení je uvedený dátum, od ktorého je oprávnený zástupca konať za daňový subjekt - 1. mája. Toto nie je možné, pretože plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné doručením plnomocenstva dňa 20. mája.

Prečítajte si tiež: Podmienky dane z príjmov

Špecifické situácie

Úmrtie jediného spoločníka a konateľa s.r.o.

Niekedy sa stane, že osoba, ktorá bola jediným spoločníkom a zároveň jediným konateľom v spoločnosti s ručením obmedzeným zomrie a za spoločnosť do ukončenia konania o dedičstve nie je oprávnená konať a vystupovať vo vzťahu k tretím osobám žiadna iná osoba. Nakoľko konanie o dedičstve môže nejaký čas trvať a firmu je potrebné dovtedy riadiť, zákon umožňuje požiadať o ustanovenie správcu dedičstva. Súd môže ustanoviť správcu dedičstva ako neodkladné opatrenie. Podmienkou pri ustanovení správcu dedičstva podniku je, že osoba ustanovená za správcu musí mať skúsenosť s vedením podniku.

Správca dedičstva

Správca dedičstva nemá postavenie, aké mal poručiteľ, teda nie je spoločníkom ani konateľom spoločnosti. Je ustanovený s tým, aby existencia spoločnosti nebola ochromená a hodnota obchodného podielu bola zachovaná pre dediča. Správca časti dedičstva - obchodného podielu ustanovený za účelom umožniť činnosť spoločnosti počas dedičského konania, vykonáva poverenie v závislosti od predmetu činnosti konkrétnej obchodnej spoločnosti formou obvyklých úkonov. Pod obvyklými úkonmi sa v zásade rozumejú také, ktoré súvisia s platením alebo vyberaním nájomného, zabezpečovaním a platením nevyhnutných bežných opráv, sú nimi tiež platby zabezpečujúce chod podniku spoločnosti, ako nákup surovín, mzdy zamestnancov, poistné, daňové povinnosti, etc. Vymáhanie pohľadávok spoločnosti procesnými prostriedkami, vrátane podávania žalôb, resp. exekučných návrhov, rovnako patrí do rámca oprávnení správcu.

Dedenie a daň z príjmov

  • Príjem získaný dedením nie je predmetom dane z príjmov fyzických osôb podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
  • Ak sa dedič nestane členom družstva po smrti člena družstva, má nárok na vyrovnací podiel člena, ktorého členstvo zaniklo. Vyrovnací podiel sa určí podľa § 233 Obchodného zákonníka. Ide o vyplatenie vyrovnacieho podielu, ktorý je predmetom dane z príjmov fyzických osôb podľa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP, a ktorý sa zdaňuje daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. r) ZDP.

Rovnaká situácia nastáva aj pri úmrtí spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným v prípade, ak spoločenská zmluva vylučuje dedenie obchodného podielu. Ak obchodný podiel neprechádza na dediča, vzniká dedičovi podľa § 150 Obchodného zákonníka právo na vyrovnací podiel (§ 61 ods. 2 Obchodného zákonníka). Vyrovnací podiel je v súlade s ust. § 3 ods. 1 písm. e) ZDP predmetom dane a súlade s § 43 ods. 3 písm. r) ZDP sa jedná o príjem, z ktorého sa daň vyberá zrážkou.

Riešenie sporov o dedičstvo

Ak dedič nesúhlasí so závetom, prípadne s listinou o vydedení, môže sa súdnou cestou (žalobou) domáhať určenia neplatnosti závetu, prípadne listiny o vydedení. Podanie na súd pri žiadosti o pokračovanie v dedičskom konaní musí obsahovať minimálne údaje o tom, kto podanie robí, akej veci sa týka (odporúča a uvádzať vždy aj spisovú značku veci), čo sa má podaním dosiahnuť a ktorému súdu je podanie určené. Nakoniec každé podanie treba označiť dátumom a podpísať. Pre žaloby (podania, ktorými sa začína súdne konanie) zákon stanovuje ešte prísnejšie kritériá a vyžaduje viac údajov, ktoré musia obsahovať.

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

tags: #dedenie #sro #postup #financna #sprava

Ďalšie články