Dedenie v tretej skupine: podmienky a aspekty na Slovensku

Dedenie je proces prechodu majetku a záväzkov zo zomrelého (poručiteľa) na jeho dedičov. Na Slovensku sa dedičské právo riadi zákonom č. 40/1964 Z. z. (Občiansky zákonník). Ak poručiteľ nezanechal závet, alebo ak závet nie je platný v celom rozsahu, nastupuje dedenie zo zákona. Občiansky zákonník rozdeľuje dedičov do štyroch dedičských skupín, pričom každá skupina má svoje vlastné pravidlá a podmienky. Tento článok sa zameriava na tretiu dedičskú skupinu, jej podmienky a špecifiká.

Dedenie zo zákona a jeho princípy

Na Slovensku je najbežnejším spôsobom prechodu majetku dedenie zo zákona. Závet má prednosť pred zákonom, no ak poručiteľ spísal závet, ktorý nespĺňa zákonné náležitosti, alebo ak sa vzťahuje len na časť majetku, dedí sa podľa zákona. Dedenie zo zákona je rozdelené do štyroch dedičských skupín, ktoré definujú okruh osôb, ktoré môžu dediť. Toto rozdelenie zohľadňuje rodinné a spoločenské vzťahy poručiteľa.

Princíp reprezentácie

Ak poručiteľove deti nededia, ich dedičské podiely prechádzajú na ich deti - vnukov a vnučky poručiteľa. Ak nededia ani tieto deti, dedia potomkovia vnukov a vnučiek poručiteľa.

Vylúčenie dedenia v iných skupinách

Dedenie v jednej skupine vylučuje možnosť dediť v ktorejkoľvek nižšej skupine. To znamená, že ak dedia dedičia prvej skupiny, dedičia z druhej, tretej a štvrtej skupiny už dediť nemôžu.

Tretia dedičská skupina: Kto dedí a za akých podmienok?

Tretia dedičská skupina prichádza na rad vtedy, ak nededia potomkovia, manžel ani rodičia poručiteľa. V tejto skupine dedia rovnakým dielom súrodenci poručiteľa a tzv. spolužijúce osoby.

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

Súrodenci poručiteľa

Pri súrodencoch nezáleží na tom, či mali s poručiteľom spoločných oboch rodičov alebo len jedného rodiča. Dôležité je, že majú aspoň jedného spoločného bezprostredného predka. Preto dedí po poručiteľovi nielen ten, ktorý mal s ním spoločných oboch rodičov, ale aj ten, ktorý mal s ním spoločného iba jedného rodiča.

Spolužijúce osoby

Spolužijúcimi osobami sú tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Podmienky pre spolužijúce osoby

• Spoločná domácnosť: Musí ísť o skutočné a trvalé spolužitie dvoch alebo viacerých ľudí tak, ako by boli členmi rodiny, teda ľudí, ktorí nemajú inú domácnosť. Spoločné bývanie sa predpokladá, ale nemusí byť vždy splnené. Iba samotné spolužitie v domácnosti poručiteľa nestačí.
• Trvalosť: Spolužitie musí existovať v čase smrti poručiteľa a musí trvať minimálne jeden rok pred smrťou poručiteľa.
• Starostlivosť o domácnosť alebo odkázanosť výživou: Musí ísť o faktické spolužitie v spoločnej domácnosti alebo starostlivosť o túto domácnosť, alebo odkázanosť výživou na poručiteľa. Osobou odkázanou na výživu poručiteľa je aj osoba, ktorá nemala vlastný zdroj príjmov na úhradu svojich osobných potrieb a nemala voči nikomu nárok na ich úhradu, ale poručiteľ jej dobrovoľne a bezplatne toto plnenie poskytoval.

Dedičské podiely v tretej skupine

Dedičia tretej skupiny dedia rovnakým dielom, každý z nich môže dediť aj samostatne. Ak niektorý z dedičov nededí, jeho uvoľnený podiel prirastá ostatným dedičom tretej skupiny (zásada akrescencie). Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (synovci a netere poručiteľa).

Príklady dedenia v tretej skupine

1. Bezdetná poručiteľka, ktorá nebola vydatá, žila pred svojou smrťou v spoločnej domácnosti so svojím druhom. Mala jednu sestru, ktorá v čase jej smrti žila, a tiež jedného brata, ktorý zomrel pred smrťou poručiteľky. Tento brat zanechal dve deti (neter a synovec poručiteľa).

   Ako dedičia v tretej dedičskej skupine by prichádzali do úvahy druh poručiteľky, jeho sestra a brat. Každému by pripadla 1/3 dedičstva. Keďže brat poručiteľky zomrel, ale mal deti, jeho podiel vo výške 1/3 sa ďalej rozdelí na synovca a neter poručiteľky, teda každý dostane polovicu z 1/3.

   Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

2. Rovnaký prípad ako v prvom, ale s tým rozdielom, že by sa nedožila ani sestra poručiteľky, ktorá bola bezdetná.

   Keďže sestra poručiteľky bola bezdetná, potom sa dedičstvo rozdelí na dve časti. 1/2 dostane spolužijúca osoba (druh poručiteľky) a druhú polovicu si rozdelia deti súrodenca poručiteľky (synovec a neter) obaja rovným dielom.

3. Rovnaký prípad, ale nedožila by sa smrti poručiteľky ani neter (potomok súrodenca poručiteľky).

   Potom by dedila spolužijúca osoba a žijúce dieťa súrodenca poručiteľky (synovec). Obaja by dedili rovným dielom po jednej polovici.

Špecifické situácie a problémy pri dedení v tretej skupine

Dedenie novobjaveného majetku

Ak sa po právoplatnom skončení dedičského konania objaví nový majetok poručiteľa, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak dedičmi poručiteľa boli synovci a netere (deti jeho súrodencov) a títo už teraz nežijú, vychádza sa z toho, kto sú dedičia pôvodných dedičov v čase riadneho dedičského konania.

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS

Spory o dedičské právo

Ak niekto tvrdí, že je dedičom a popiera, že by dedičské právo svedčilo niekomu inému, je tu spor o dedičské právo. V takom prípade súd skúma, či vyriešenie sporu je otázkou výlučne právnou alebo či je medzi účastníkmi sporná aj skutková stránka veci.

Osoby žijúce v spoločnej domácnosti

Dôležité je preukázať, že osoba, ktorá žila s poručiteľom v spoločnej domácnosti, spĺňala podmienky pre spolužijúcu osobu, teda že sa starala o spoločnú domácnosť alebo bola odkázaná výživou na poručiteľa.

Dedenie zo závetu vs. Dedenie zo zákona

Dedenie zo závetu má vždy prednosť pred dedením zo zákona. Problém však môže nastať, ak závet nie je platný alebo ak je platný len v obmedzenom rozsahu. Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov, napríklad ak poručiteľ v závete opomenie neopomenuteľných dedičov (deti) alebo ak závet nespĺňa formálne náležitosti (napr. nie je napísaný a podpísaný vlastnou rukou).

Dedičské konanie a jeho priebeh

Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Začína sa na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Súd poverí notára, ktorý zisťuje okruh dedičov, obsah závetu alebo listiny o vydedení a rozsah majetku i dlhov poručiteľa.

Fázy dedičského konania

1. Zistenie majetku a dedičov: Notár zisťuje, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť.
2. Prejednanie dedičstva: Nasleduje prejednanie dedičstva, kde sa dedičia dohodnú na rozdelení majetku.
3. Vydanie uznesenia o dedičstve: Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov.

Možnosti dedičov

• Odmietnutie dedičstva: Dedičstvo môžete aj odmietnuť, ak nechcete dediť dlhy zosnulého.
• Splnomocnenie: Počas konania vás môže zastupovať splnomocnenec.
• Odvolanie: Po vydaní uznesenia o dedičstve sa môžete odvolať, ak nesúhlasíte s rozhodnutím súdu.

Poplatky spojené s dedičstvom

Pri dedičstve sa platia dva druhy poplatkov: poplatok notárovi a súdny poplatok. Výška poplatku notárovi závisí od trhovej hodnoty majetku poručiteľa. Súdny poplatok sa vypočíta ako 0,2 percenta z hodnoty dedičstva.

tags: #dedenie #tretia #skupina #podmienky