Dedenie v druhom manželstve: Pravidlá a usporiadanie majetku

Po úmrtí osoby nastáva dedičské konanie, ktorého cieľom je rozhodnúť o osude jej majetku. Na Slovensku dedičské právo upravuje Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb.). Hoci vo filmoch často vídame závet ako kľúčový dokument, v slovenskej realite je dedenie zo zákona bežnejšie. Závet má prednosť pred zákonom, ak spĺňa všetky zákonné náležitosti. Dedenie zo zákona rozdeľuje pozostalých do štyroch dedičských skupín, čím určuje poradie, v ktorom môžu dediť.

Dedenie zo zákona a dedičské skupiny

Zákon rozlišuje štyri skupiny dedičov, pričom každá skupina má svoje pravidlá a podmienky dedenia. Dedičské skupiny sú rozdelené tak, aby prednosť mali príbuzní v priamom rade, teda deti a vnuci. Dedenie v priamom rade má výhodu v podobe daňovej úľavy.

1. skupina zákonných dedičov

V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Ak zomrelý nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti.

Podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či manželia žili v spoločnej domácnosti. Zákon nevyžaduje ani to, aby existovalo medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov. Ak však poručiteľ nemal potomka a mal manžela, nastupuje druhá zákonná skupina dedičov. V tejto dedičskej skupine neprichádzajú do úvahy ako dedičia tie osoby, ktoré s poručiteľom žili ako druh alebo družka. Nezáleží ani na tom, či by s poručiteľom mali potomkov. Poručiteľovými deťmi sú aj deti narodené mimo manželstva, deti osvojené, ako aj deti ešte nenarodené za podmienky, že sa narodia živé.

Príklad: Zosnulá žena bola majiteľkou bytu spoločne s manželom. Každý z nich vlastnil polovicu trojizbového bytu. Po smrti manželky a vyrovnaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci dedičského konania sa predmetom dedičského konania stal jej polovičný podiel na vlastníctve bytu. Dediť budú manžel a štyri deti. Byt sa v dedičskom konaní rozdelí rovnakým dielom medzi manžela a štyri deti, čiže každý zdedí 10-percentný podiel na vlastníctve bytu. Manžel tak bude celkom vlastniť 60 percent a každé dieťa 10-percentný podiel bytu.

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

2. skupina zákonných dedičov

Ak poručiteľ nemal deti, prechádza dedenie na druhú skupinu. V druhej skupine nastupujú ako dedičia: manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak v druhej dedičskej skupine niet ďalších zákonných dedičov, celé dedičstvo pripadne manželovi poručiteľa.

Zo zákona platí, že dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy dedí najmenej polovicu dedičstva.

Príklad: Zosnulá manželka vlastnila s manželom trojizbový byt v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Manželia boli bezdetní, manželkini rodičia žijú. Manžel získa polovicu z dedeného podielu, druhá polovica podielu sa rovnakým dielom rozdelí medzi otca a matku zosnulej. Vlastníctvo bytu bude nasledujúce: manžel získa 25 percent podielu, celkovo bude mať teda 75-percentný spoluvlastnícky podiel. Otec manželky bude mať 12,5 percenta, matka manželky - 12,5 percenta. Ak by žil len jeden z rodičov, tak by získal 25-percentný podiel z dedenej polovice bytu po zosnulej manželke a dcére.

3. skupina zákonných dedičov

V prípade, ak niet manžela a nebude dediť ani žiadny z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina. V tretej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a spolužijúce osoby. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, teda netere a synovci poručiteľa.

Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. Súrodencom bude aj súrodenec, ktorý bol osvojený.

Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

Príklad: Zosnulá osoba je jedinou vlastníčkou trojizbového bytu, v ktorom desať rokov bývala so svojím druhom v spoločnej domácnosti, deti nemali. Rodičia vlastníčky nežijú, žijú jej dvaja súrodenci, tretí súrodenec zomrel, žije však jeho dcéra. Nehnuteľnosť pripadne pri delení dedičstva druhovi zosnulej, jej dvom súrodencom a neteri (dcére mŕtveho súrodenca), rozdelí sa teda medzi štyri osoby. Vlastnícke podiely budú nasledujúce: druh - 25 percent, prvý súrodenec bude mať tiež 25-percentný podiel, druhému súrodencovi pripadne tiež 25-percentný spoluvlastnícky podiel, neter dostane tiež 25 percent. Ak by zosnulý súrodenec mal napríklad dve deti, tak by sa 25-percentný podiel delil medzi ne a každý z nich by získal 12,5 percenta z vlastníctva danej nehnuteľnosti.

4. skupina zákonných dedičov

V tejto skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, teda strýkovia a tety poručiteľa. Dediť teda môžu otcov otec, otcova matka, matkin otec, matkina matka a ich deti.

Ak nemôžu dediť ani dedičia vo štvrtom rade, tak nebude dediť nikto zo známych osôb zosnulej osoby, majetok zosnulého pripadne štátu.

Príklad: Zosnulá osoba je jedinou vlastníčkou trojizbového bytu. Nemá manžela, druha, súrodencov ani deti, rodičia jej nežijú. Žije jej stará matka z matkinej strany a teta z otcovej strany. Dedičské podiely sú v takomto prípade rovnaké. Stará matka aj teta zosnulej zdedia 50-percentný podiel z bytu. V prípade, ak by žili všetci starí rodičia a jedna teta, každý z nich by zdedil 20-percentný podiel.

Dedenie zo závetu

Poručiteľ môže zanechať závet (testament), v ktorom určí svojich dedičov. Správne napísaný testament musí mať písomnú formu. Najideálnejšie bude, ak spíšete závet priamo u notára. Predídete tak strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu, a notár, ktorý vedie dedičské konanie, pri lustrácii v zozname závetov zistí, že závet existuje a vyžiada si jeho odovzdanú kópiu od spisujúceho notára. Ďalšou podmienkou je, aby obsahoval presný opis toho, čo ktorý dedič dostane.

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS

Závet môžete kedykoľvek zrušiť - napríklad tým, že ho odvoláte, zničíte alebo spíšete nový. Treba však pamätať, že novší závet ruší ten starší iba v rozsahu, v akom sa ich obsah prekrýva. Závetom tiež nie je možné vydediť neopomenuteľných dedičov (teda potomkov z 1. dedičskej skupiny).

Neplatnosť závetu

Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov:

• Opomenutie neopomenuteľných dedičov: Ak poručiteľ v závete opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp. potomkov), závet nie je automaticky celý neplatný, ale len relatívne neplatný - teda v rozsahu, v akom porušuje práva neopomenuteľných dedičov.
• Forma závetu:
  • Holografný závet - musí byť napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom. Ak chýba vlastnoručný podpis alebo ho spísala iná osoba, závet je neplatný.
  • Alografný závet - poručiteľ ho nenapíše vlastnou rukou, ale napríklad ho nadiktuje alebo napíše niekto iný. V takom prípade ho musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne vyhlásiť, že ide o jeho poslednú vôľu.
• Nespôsobilosť poručiteľa: Závet spísala osoba, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony (napr. osoba s obmedzenou spôsobilosťou).

Vydedenie

Dedičské právo majú neopomenuteľní dedičia - potomkovia zomrelého. Pri dedení po otcovi či matke sa rozlišuje, či ide o deti maloleté alebo plnoleté. Pre vydedenie potomkov musíte mať pádny dôvod. Toto prichádza do úvahy len ak dieťa:

1. neposkytlo v rozpore s dobrými mravmi poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
2. o poručiteľa neprejavuje ozajstný záujem, aký by malo prejavovať,
3. bolo odsúdené pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej 1 roka,
4. trvalo vedie neusporiadaný život.

Ak si prajete vylúčiť z dedenia aj potomkov dieťaťa, u ktorého sú splnené podmienky pre vydedenie, treba túto vôľu v listine o vydedení výslovne vyjadriť. Napriek tomu, že aj pre platnosť listiny o vydedení (podobne ako pre platnosť závetu) postačí, ak ju napíšete a podpíšete vlastnou rukou, je lepšie sa obrátiť na notára. Ten vám okrem iného bližšie poradí aj v tom, či sú okolnosti vášho prípadu skutočne dôvodom pre vydedenie. Dodajme, že manžela (na rozdiel od potomkov) možno závetom z dedenia vylúčiť - napríklad tak, že sa všetko odkáže deťom. V takom prípade manžel po smrti získa len svoj podiel z BSM a do rozdeľovania dedičstva už zahrnutý nebude.

Dedičské konanie

Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.

Priebeh dedičského konania

1. Zistenie majetku a dedičov: Skôr než sa začne majetok deliť, musí notár zistiť, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť. zabezpečuje majetok pred znehodnotením (napr. ak je v dedičstve nehnuteľnosť, zabezpečí jej ochranu). Dedičské konanie môže byť zastavené už tu - ak zosnulý nemal žiadny alebo len majetok malej hodnoty.
2. Prejednanie dedičstva: V prípade, že sa dedičské konanie nezastavilo vo fáze prípravy, pokračuje prejednaním dedičstva. Ak chcete, aby vás v dedičskom konaní niekto zastúpil, musíte odovzdať „Splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní“. Dedičstvo môžete aj odmietnuť. Musíte to však stihnúť do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dôvody, ktoré vás vedú k odmietnutiu dedičstva, uvádzať nemusíte, nikto ich nebude skúmať. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Mali by ste vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete. Odmietnutie dedičstva je záväzné, nemôžete ho odvolať.
3. Uznesenie o dedičstve: Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať. Po právoplatnom uzavretí dedičského konania začínajú plynúť štandardné premlčacie lehoty.

Námietky a odvolanie

Počas dedičského konania môžu účastníci namietať spôsob, akým sa konanie vedie - napríklad platnosť závetu, určenie dedičov, rozdelenie majetku alebo iné otázky týkajúce sa správnosti a zákonnosti postupu.

Po vydaní uznesenia o dedičstve môže odvolanie podať len účastník konania, ak nesúhlasí s rozhodnutím súdu. Lehota na podanie odvolania je spravidla 15 dní od doručenia uznesenia. Ak sa po skončení dedičského konania objaví osoba, ktorá nebola účastníkom konania, ale tvrdí, že je dedičom, nemôže podať odvolanie.

Dodatočné konanie o dedičstve

K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič.

Poplatky

Výšku sumy, ktorú notárovi zaplatíte upravuje Vyhláška č. 31/ 1993 Z. z. K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH. Odmena je najmenej 23 eur. Suma nad 663 800 eur sa do základu nezapočítava. Pri mimoriadne obťažných alebo časovo náročných úkonoch môže súdny komisár (notár) navrhnúť primerané zvýšenie odmeny, najviac však o 50 %. Poplatok platí ten z dedičov, ktorý nadobúda dedičstvo. Súdny poplatok za prejednanie dedičstva upravuje Zákon č. 71/1992 Zb. Mali by ste rátať s tým, že poplatok za dedičské konanie nie je jediný, ktorý vám môže ako potenciálnemu dedičovi vyvstať.

Špecifické situácie a majetok v dedičstve

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)

Prvým krokom pri manželstve, ktoré zaniklo smrťou, je vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Až následne, keď sa určí, čo tvorí majetok poručiteľa, je tento majetok predmetom dedenia.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa v konaní o dedičstve vysporiadava jedným z nasledujúcich spôsobov:

1. pozostalý manžel a ostatní dedičia sa na jeho vysporiadaní dohodnú, a to buď písomne alebo ústnou formou, ktorá sa zaznamená do zápisnice. Dohoda podlieha schváleniu súdom.
2. o vysporiadaní rozhodne súd, a to za predpokladu, že k dohode dedičov a manžela nedôjde.

Pri vysporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov na spoločnom majetku sú rovnaké. Pri určení časti získanej zo spoločného majetku sa prihliada na:

a) potreby maloletých detí, starostlivosť o ne a obstarávanie spoločnej domácnosti,b) starostlivosť každého z manželov o rodinu,c) zásluhy každého z manželov o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

Každému z manželov by sa ďalej malo uhradiť, čo zo svojho na BSM vynaložil a každý naopak musí nahradiť, čo sa z BSM vynaložilo na jeho výlučný majetok.

Dohoda aj rozhodnutie súdu o vysporiadaní spoločného majetku manželov musia obsahovať informácie o:

1. rozsahu majetku poručiteľa a jeho dlhov spolu s uvedením hodnoty majetku a
2. určení, čo z majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi.

Ak je sporné, či niektorá vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov poručiteľa, nebude sa na ňu prihliadať, ibaže by bolo o spore právoplatne rozhodnuté pred skončením dedičského konania.

Pozostalý manžel teda po smrti svojho životného partnera formálne získava majetok v dvoch fázach - najskôr získava svoj podiel z bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následne sa ešte stáva účastníkom procesu, v ktorom sa rozdelí dedičstvo po poručiteľovi medzi jednotlivých dedičov.

Majetok nadobudnutý pred manželstvom

Majetok nadobudnutý pred uzavretím manželstva patrí do osobného majetku jednotlivca a nie je súčasťou spoločného majetku manželov. Ak ste polovicu domu nadobudli pred manželstvom, táto polovica zostáva Vašim osobným majetkom aj po svadbe. Ak by ste tu nehnuteľnosť prerábali počas manželstva zo spoločných peňazí, tak by mohol žiadať náhradu za tú investíciu do nehnuteľnosti.

Dedenie a hypotéka

Do dedičstva patrí celý majetok zomrelého, teda jeho aktíva aj pasíva, ktorý mu patril ku dňu smrti. Splácanie hypotekárneho úveru je záväzok na veľa rokov. Dedičia preberajú aj dlhy zosnulého - voči bankám, poisťovniam, nebankovkám, daňovému úradu a pod. Dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov.

Spolužijúce osoby

V druhej a tretej dedičskej skupine dedia aj tzv. spolužijúce osoby. Spolužijúcimi osobami sú tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Pojem „spoločná domácnosť“ predpokladá skutočné a trvalé spolužitie dvoch alebo viacerých ľudí tak, ako by boli členmi rodiny, teda ľudí, ktorí nemajú inú domácnosť. Hoci sa spoločné bývanie predpokladá, nemusí to byť vždy splnené. Na druhej strane iba samo spolužitie osoby v domácnosti poručiteľa, t. j. bývanie v spoločnom bytom, nezakladá dedičský nárok takejto osoby. Ďalším znakom spoločnej domácnosti je jej trvalosť. Spolužitie uvedených osôb s poručiteľom v spoločnej domácnosti musí existovať v čase smrti poručiteľa. Zákon vyžaduje minimálne jednoročnú trvácnosť domácnosti, pričom jeden rok musel uplynúť už v čase smrti poručiteľa. Doba jedného roka starostlivosti o spoločnú domácnosť sa počíta spätne odo dňa smrti poručiteľa a je potrebné, aby v čase poručiteľovej smrti uvedené spolužitie trvalo.

Pre naplnenie obsahu pojmu spolužijúca osoba sú dôležité faktické spolužitie v spoločnej domácnosti alebo starostlivosť o túto domácnosť, alebo odkázanosť výživou na poručiteľa. Osobou odkázanou na výživu poručiteľa je aj osoba, ktorá nemala vlastný zdroj príjmov na úhradu svojich osobných potrieb a nemala voči nikomu nárok na ich úhradu. Avšak poručiteľ jej dobrovoľne a bezplatne toto plnenie poskytoval. Týmito osobami sú väčšinou príbuzní v pobočnej línii, ale aj známi, či priatelia. Patria sem aj osoby zverené poručiteľovi do pestúnskej starostlivosti, prípadne pestún, o ktorého sa poručiteľ staral.

Príklady z praxe a časté otázky

• Otázka: Mám byt v osobnom vlastníctve, som rozvedená a mám dve deti z prvého manželstva. Plánujem uzavrieť manželstvo s rozvedeným mužom, ktorý má rovnako deti z predchádzajúceho manželstva. Zaujímalo by ma, aké bude dedičské vysporiadanie môjho bytu, ak zomriem skôr ako manžel, prípadne ak sa rozvedieme. Ak manžel počas manželstva zdedí byt po svojich rodičoch a zomrie, mám nárok na dedičstvo z tohto bytu aj ja, alebo iba jeho deti?

  • Odpoveď: Tým, že znovu uzavriete manželstvo, Váš druhý manžel pochopiteľne nenadobúda podiel na Vašom byte, nakoľko do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) nepatrí to, čo obaja manželia nadobudli pred uzavretím manželstva. Ak zomriete skôr ako manžel, manžel a deti z prvého manželstva budú dediť byt zo zákona v rámci prvej dedičskej skupiny, a to každý z nich rovným dielom. To však platí len vtedy, ak nezanecháte závet. Ak nechcete, aby manžel po Vás dedil, môžete napísať závet a odkázať byt len deťom. Ak sa rozvediete, druhý manžel nemá na Váš byt nárok, pretože ten nespadal do BSM a po rozvode manželstva sa vyporadúva len majetok patriaci do BSM. Ak Váš manžel počas manželstva zdedí byt po svojich rodičoch a zomrie skôr ako Vy, máte nárok na podiel z tohto bytu spolu s jeho deťmi za rovnakých podmienok, ako bola prvá alternatíva.

• Otázka: V roku 2004 som sa rozviedla. Môj bývalý manžel nám nechal byt a odsťahoval sa. Byt zostal mne, naše dospelé deti si zariadili vlastný život. V roku 2016 som sa opäť vydala. Môj nový manžel nemal žiadny majetok, len sa ku mne prisťahoval. Chcem sa opýtať, či by mal môj súčasný manžel v prípade rozvodu nárok na polovicu z domu, aj keď naň nijako neprispel.

  • Odpoveď: Ak ste byt vlastnili už pred uzavretím druhého manželstva a následne ste tento byt vymenili za dom v Maďarsku počas trvania druhého manželstva, pričom ste na kúpu domu v Maďarsku nepoužili ani časť finančných prostriedkov patriacich do BSM, potom súčasný manžel nemá nárok na polovicu domu v Maďarsku, pretože dom ste nadobudli výmenou za byt, ktorý bol vo Vašom výlučnom vlastníctve pred uzavretím manželstva. V prípade rozvodu by sa teda dom do vyporiadania BSM nezarátaval a ostal by vo Vašom výlučnom vlastníctve.

tags: #dedenie #v #druhom #manželstve #pravidla