Dedenie zo závetu: Rozsudky a judikáty

Závet je dôležitý právny dokument, ktorý umožňuje jednotlivcovi rozhodnúť o tom, ako bude jeho majetok rozdelený po jeho smrti. V slovenskom právnom systéme je dedenie zo závetu upravené Občianskym zákonníkom. V praxi sa však často vyskytujú situácie, ktoré si vyžadujú súdne rozhodnutie, aby sa zabezpečila spravodlivosť a súlad s právnymi predpismi. Tento článok sa zameriava na analýzu judikatúry týkajúcej sa dedenia zo závetu, pričom sa opiera o konkrétne právne vety a rozhodnutia súdov.

Formálne náležitosti závetu

Pre spísanie platného závetu sa vyžaduje splnenie formálnych aj obsahových náležitostí. Musí byť urobený v predpísanej, zákonom požadovanej forme. Závet musí urobiť poručiteľ osobne a musí ísť o výslovný prejav poručiteľovej vôle, aby nevzbudzoval žiadne pochybnosti o jeho obsahu. V prípade závetu je určenie dediča, dedičov essentialia negotii, teda nevyhnutnou obsahovou náležitosťou závetu. Poručiteľ má pri spísaní závetu zásadnú voľnosť, disponuje testamentárnou slobodou. Túto voľnosť, či slobodu však zákon v určitom zmysle obmedzuje a to v prospech tzv. neopomenuteľných dedičov.

Alografný závet

V zmysle § 476b Občianskeho zákonníka závet možno urobiť aj tak, že ho poručiteľ nenapíše vlastnou rukou, ale musí ho vlastnou rukou podpísať. Závet môže napísať iná osoba ako poručiteľ, alebo môže byť napísaný mechanickými, či v súčasnosti skôr elektronickými prostriedkami, najmä na počítači, ale vytlačený v papierovej podobe. Ide o alografný závet, ktorý musí poručiteľ vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet tiež podpísať, pričom pri tejto forme závetu svedkovia osvedčujú.

Závet osoby, ktorá nevie čítať alebo písať

Občiansky zákonník upravuje niekoľko foriem zriadenia závetu. Pre tých, ktorí nevedia čítať a písať sú legislatívne upravené dve možné formy, ktoré sa vzájomne nevylučujú. Zo samotného znenia ustanovenia § 476 jasne vyplýva, že poručiteľ „môže“ závet zriadiť v inej písomnej forme ako spísať vlastnou rukou alebo „má možnosť“ zriadiť závet formou notárskej zápisnice. Je na voľbe poručiteľa ktorý z nich si zvolí ak nevie čítať a písať, bez ohľadu nato, či sa vie podpísať. Závet vo forme notárskej zápisnice požíva väčšiu právnu ochranu, keďže sa zriaďuje za prítomnosti osoby ustanovenej zákonom.

V súvislosti s prvým dôvodom neplatnosti oboch závetov odvolací súd konštatuje, že náležitosti právneho úkonu - prejavu poslednej vôle do notárskej zápisnice (ustanovený v osobitnom predpise - Notárskom poriadku) v prípade osôb, ktoré nemôžu čítať alebo písať, prakticky kopírujú (s určitými obmenami) náležitosti stanovené pre závet s predčitateľom upravené v § 476c Občianskeho zákonníka. Ide o sprísnenú formu alografného závetu v prípade, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, ktorá slúži na ochranu práv poručiteľa a vyplýva z oslabenej pozície poručiteľa pri zostavení závetu, aj z toho.

Prečítajte si tiež: Najnovšie rozhodnutia k dedeniu zo závetu

Vydedenie

Absolútne neplatnou listinou o vydedení nemožno potomka platne vydediť z dedenia majetku po poručiteľovi. Ak totiž dôvody vydedenia v listine o vydedení nie sú uvedené konkrétnym skutkovým opisom, pre dedičov, ktorí vydedení neboli, to umožňuje neprípustne dotvárať poslednú vôľu poručiteľky a napasovať z jej života a zo života vydedeného potomka taký konkrétny dôvod vydedenia iného dediča, aký by ako platný dôvod vydedenia v súdnom spore nakoniec aj mohol obstáť. Absencia konkrétnych skutkových dôvodov vydedenia nie je však nahraditeľná vykonaním dokazovania, pretože jeho výsledky nemôžu.

Dedičské konanie a povinnosti dedičov

Skutočnosť, že závetný dedič neoznámil v dedičskom konaní notárovi, že jeho otec zanechal závet, v ktorom ho ustanovil za univerzálneho dediča, nie je dôvodom na vyslovenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu.

Žalobca bol účastníkom dedičského konania po poručiteľke, v ktorom bol oboznámený s tým, že poručiteľka zomrela so zanechaním závetu v prospech inej osoby - závetného dediča - žalovaného a žalobca ako účastník dedičského konania neplatnosť závetu nenamietal. Žalobca prestal byť účastníkom dedičského konania po oboznámení sa so závetom po tom, keď prehlásil, že so závetom súhlasí. Nárok neopomenuteľného dediča je súčasťou jeho dedičského práva, a preto sa musí uplatniť v dedičskom konaní o prejedaní dedičstva. Predpokladom pre postup podľa ust. § 485 OZ je skutočnosť, že rozhodnutie o prejednaní.

Prechod dlhov na dedičov

Ak sa v exekučnom konaní jedná o vymoženie výživného, ide o osobnú povinnosť povinného a neprechádza v zmysle § 470 Zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len OZ) na dedičov. Ak by aj v zmysle § 470 OZ došlo k prechodu dlhov poručiteľa na jeho dedičov, nie je možné pokračovať v exekúcii voči dedičom, ktorí dedičstvo odmietli, nakoľko dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ani štát nemôže byť v tomto prípade účastníkom exekučného konania, nakoľko nie je.

Dispozícia s nehnuteľnosťami v závete

Ak bol poručiteľ v čase smrti vlastníkom nehnuteľnosti a ak v závete uviedol, že sa tieto nehnuteľnosti majú po jeho smrti predať a že získaná cena za tieto nehnuteľnosti sa má rozdeliť medzi ustanovených dedičov v podieloch, ktoré poručiteľ v závete určil, nadobudnú tu dedičia podľa tohto závetu stanovené podiely nehnuteľností; na podmienku o uloženom predaji nehnuteľností, obsiahnutú v závete, sa neprihliada (§ 478 O.

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

Príklady z praxe

• Poručiteľ Š. P. zomrel 13. 5. 1982. Ako dedičia zo zákona prichádzali po ňom do úvahy jeho deti E. H., Š. P a J. P. Podľa zanechaného závetu poručiteľa sú jeho dedičmi J. K., E. Č. a J. B. Poručiteľ zanechal dve listiny, napísané vlastnou rukou 18. 1. 1981, označené jednak ako „splnomocnenie“ a jednak ako „pozostalostné prehlásenie“. Podľa pozostalostného prehlásenia poručiteľ žiadal, aby v prípade jeho, smrti „u nehnuteľností (rodinná vilka v R. čp.
• Zůstavitel }. P. zemřel svobodný a nezanechal žádného dědice ze zákona. Státní notářství pro Prahu 1 svým rozhodnutím potvrdilo, že dědictví tu připadlo státu (§ 462 o. V průběhu řízení byla státnímu notářství předložena listina z IQ. 7. 1980 vlastnoručně zůstavitelem sepsaná a podepsaná, z níž vyplývalo, že zůstavitel daroval pro případ své smrti svoji chatu č. 0228 v D. manželům J. T. a E. T. za to, že se řadu let starali o jeho zemřelou sestru i o něho a že na něho stále pamatují.
• Státní notářství pro Prahu 10 rozhodnutím určilo, že závěti zůstavitelky z 25. 1. 1977 a z 2. 11. 1982 jsou platné. V odůvodnění svého rozhodnutí uvedlo, že neobstojí důvody neplatnosti těchto závětí, uplatňované manželem zůstavitelky, protože nic nebrání pořizovateli závěti, aby v ní disponoval i s těmi předměty, které má v bezpodílovém spoluvlastnictví manželů. Druhá závěť obstojí v porovnání se závětí první, protože se týká jiného majetku zůstavitelky.

Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

tags: #dedenie #zo #závetu #rozsudok #judikáty