
Dedičstvo nehnuteľnosti je komplexný proces, ktorý sa riadi Občianskym zákonníkom a ďalšími právnymi predpismi. Tento článok sa zameriava na situáciu, keď dedičstvo nehnuteľnosti pripadne jednému dedičovi, a to z rôznych uhlov pohľadu.
Dedičské konanie je proces, ktorý nasleduje po smrti osoby (poručiteľa) a jeho cieľom je previesť majetok a záväzky poručiteľa na jeho dedičov. Dediť je možné na základe dvoch právnych dôvodov: závetu alebo zo zákona. Ak poručiteľ nezanechal závet, alebo ak závet neobsahuje všetky majetkové položky, dedí sa zo zákona.
Občiansky zákonník definuje štyri dedičské skupiny:
Ak v niektorej skupine niet dedičov, nastupuje ďalšia skupina. Ak sa nenájde žiadny dedič, dedičstvo pripadne štátu.
Predmetom dedičstva môže byť aj nehnuteľnosť. Zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností má len deklaratórne účinky, pretože vlastnícke právo prechádza na dediča už smrťou poručiteľa. Dedičia nemusia robiť žiadne úkony na katastri, pretože súd automaticky požiada kataster o zmenu zápisu.
Prečítajte si tiež: Dedenie invalidného dôchodku na Slovensku
Ak je dedič len jeden, situácia je relatívne jednoduchá. Celý majetok, vrátane nehnuteľnosti, prechádza na tohto dediča. Problémy môžu nastať, ak existujú dlhy alebo iné záväzky poručiteľa. V takom prípade dedič nadobúda aj tieto záväzky a musí ich uspokojiť zdedeným majetkom.
V prípadoch, keď existuje viacero dedičov, môže dôjsť k situácii, že sa dohodnú, aby nehnuteľnosť pripadla len jednému z nich. To sa môže stať napríklad tak, že sa ostatní dedičia vzdajú svojho podielu v prospech jedného dediča.
Dedič sa môže vzdať svojho dedičstva. V takom prípade jeho podiel pripadne ostatným dedičom. Vzdanie sa dedičstva musí byť urobené písomne a potvrdené súdom.
Dedič sa môže zrieknuť dedičstva. V takom prípade sa na neho hľadí, akoby nikdy dedičom nebol. Zrieknutie sa dedičstva musí byť urobené pred notárom.
Pri dedení zo zákona sa dedičovi započíta do jeho podielu to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. Ak ide o dediča v prvej skupine (deti), započíta sa aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal predok tohto dediča.
Prečítajte si tiež: Oslobodzovací odboj: Slovensko
Predstavme si, že poručiteľ zanechal majetok v hodnote 30 000 € a za života daroval jednému z troch detí byt v hodnote 90 000 €. Hodnota dedičstva je teda 120 000 €. Na každého dediča by malo pripadnúť 40 000 €. Keďže jedno dieťa už dostalo byt v hodnote 90 000 €, jeho dedičský podiel je vyčerpaný a nedostane z dedičstva už nič.
Dedičské konanie organizuje a zastrešuje notár ako súdny komisár. Notár má za úlohu zistiť, kto sú pozostalí, aký je rozsah majetku a dlhov zosnulého. Ak existuje zhoda medzi dedičmi, je možné uzavrieť dohodu o dedičstve. Dedičstvo môže dedič odmietnuť alebo sa ho zrieknuť.
Závet je posledná vôľa zosnulého, ako naložiť s jeho majetkom. Musí byť písomný a môže byť spísaný len jednou osobou. Závet musí počítať s neopomenuteľnými dedičmi (potomkami zosnulého). Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.
V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. Odmenu notára a jeho hotové výdavky platí dedič, ktorý nadobudol dedičstvo.
Nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.
Prečítajte si tiež: Práva pri dedení
Ak sa po právoplatnom skončení dedičského konania objaví nový majetok alebo dlhy po poručiteľovi, súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve.
Ak mama za svojho života darovala byt svojmu synovi, predmetný byt nebude predmetom dedenia, lebo mama nebola jeho vlastníkom v čase úmrtia. Darovacia zmluva sa vyžaduje bezodplatnosťou. Darovaný byt sa však bude v dedičskom konaní započítavať.
Poplatky za byt, ktoré vzniknú po smrti rodičov a pred ukončením dedičského konania, by mal platiť ten, kto byt reálne užíva.
Žena sa pýta, či má šancu získať podiel z predaja rodinného domu po otcovej smrti, keďže jej brat a matka po jeho smrti dom predali a kúpili byt, ktorý matka prepísala na sestru. Advokát jej odpovedal, že s darovaním domu a kúpu bytu už neurobí nič, lebo matka bola vlastníkom domu a mohla s ním nakladať podľa svojho uváženia. V dedičskom konaní po mame treba žiadať započítanie na dedičské podiely súrodencov sumu darovaných peňazí bratovi a darovanie bytu sestre.
Právny poriadok umožňuje viacero spôsobov, ako je možné prerozdeliť majetok medzi potomkov. V zásade sa ponúkajú dve základné riešenia: prerozdelenie majetku inter vivos (za života) alebo prerozdelenie majetku mortis causa (pre prípad smrti).
Darovanie je bezodplatný prevod majetku za života darcu. Výhodou darovania je, že sa dá uskutočniť rýchlo a jednoducho. Nevýhodou je, že darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Závet je jednostranný právny úkon, ktorým poručiteľ určuje, kto má dediť jeho majetok po jeho smrti. Výhodou závetu je, že poručiteľ má možnosť slobodne určiť, kto má dediť jeho majetok. Nevýhodou je, že závet musí spĺňať prísne formálne požiadavky, aby bol platný.
Podľa súčasného právneho stavu platí, že od dane je oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku.
Ak chcete kúpiť pozemok, ktorý patril zosnulému, je potrebné počkať na ukončenie dedičského konania, pretože až dedičia môžu s pozemkom nakladať. Kúpa od osoby, ktorá nie je zapísaná ako vlastník, je právne riziková.
tags: #dedicstvo #nehnutelnosti #na #jedneho #dedic