Výlučné vlastníctvo štátu: Definícia a právny rámec

Úvod

Článok sa zaoberá definíciou výlučného vlastníctva štátu a jeho právnym rámcom, so zameraním na slovenské právne predpisy a ich interpretáciu. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, vrátane historického kontextu a praktických aspektov.

Definícia a vznik vlastníctva

Spôsobilosť mať práva a povinnosti

Podľa slovenského práva, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku, pričom pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva.

Právnické osoby a právne úkony

Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Na založenie združenia sa vyžaduje písomná zakladateľská zmluva uzavretá zakladateľmi alebo schválenie založenia združenia na ustanovujúcej členskej schôdzi. O založení združenia na tejto schôdzi sa spíše zápisnica obsahujúca zoznam zakladajúcich členov združenia s uvedením ich mena (názvu) a bydliska (sídla) a podpisy členov. Stanovy združenia určia názov, sídlo a predmet činnosti združenia, úpravu majetkových pomerov, vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov, orgány združenia a vymedzenie ich pôsobnosti, spôsob zrušenia združenia a naloženie s jeho likvidačným zostatkom. Stanovy schvaľujú zakladatelia alebo ustanovujúca členská schôdza. Združenie nadobúda právnu spôsobilosť zápisom do registra združení vedeného na okresnom úrade v sídle kraja, príslušnom podľa sídla združenia. K návrhu na zápis do registra sa prikladá zakladateľská zmluva alebo zápisnica o ustanovujúcej členskej schôdzi spolu so stanovami.

Zastúpenie a plnomocenstvo

Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Ak je splnomocniteľ dobromyseľný alebo ak vedel alebo musel vedieť o určitej okolnosti, prihliada sa na to aj u splnomocnenca, ibaže ide o okolnosti, o ktorých sa splnomocnenec dozvedel pred udelením plnomocenstva. Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné. Dokiaľ odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo. Ak splnomocniteľ zomrie alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach.

Právne úkony a podmienky

Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica. Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.

Prečítajte si tiež: Čo je výlučné vlastníctvo štátu?

Ponuky a zmluvy

Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Lehota na prijatie návrhu určená navrhovateľom v telegrame začína plynúť od okamihu, keď je telegram podaný na odoslanie, a lehota určená v liste od dátumu v ňom uvedenom, a ak dátum v ňom nie je uvedený, od dátumu uvedeného na obálke. Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Zmluva uzavretá na účely odstránenia následkov mimoriadnej udalosti bezprostredne ohrozujúcej život, zdravie, majetok alebo životné prostredie, je účinná bez zverejnenia. Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Ak nie je v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto osoba zo zmluvy oprávnená okamihom, keď s ňou prejaví súhlas. Dlžník má proti nej tie isté námietky ako proti tomu, s kým zmluvu uzavrel. Dokiaľ tretia osoba nedá súhlas, platí zmluva len medzi tými, ktorí ju uzavreli; právo na plnenie má účastník, ktorý plnenie v prospech tretej osoby vyhradí, ak nebolo dohodnuté inak. Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím.

Spotrebiteľské zmluvy

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právách a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečovacím prevodom práva, zmenkou alebo šekom je neplatné. Ak sú splnené podmienky podľa odseku 9, obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, poskytnúť spotrebiteľovi dodatočnú lehotu na plnenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní od doručenia výzvy. Ak spotrebiteľ neuhradí splátky, s ktorými je v omeškaní, v dodatočnej lehote poskytnutej mu obchodníkom, jej uplynutím sa stáva celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy splatným; ustanovenie § 565 sa nepoužije. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorých si obchodník, ktorý dodáva finančnú službu podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu jednostranne a bez poskytnutia výpovednej lehoty vypovedať túto zmluvu, sa nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. Obchodník nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak určiť osobu, ktorá má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo so zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takejto podmienky, obchodník je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Obchodník má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Ak spotrebiteľ vypovedal zmluvu alebo odstúpil od zmluvy z dôvodu, že obchodník zmenil zmluvné podmienky a spotrebiteľovi tým vznikla povinnosť vrátiť jednorazovo finančné prostriedky, obchodník je povinný ponúknuť spotrebiteľovi plnenie v primeraných splátkach, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak sa na podmienkach úhrady plnenia nedohodnú, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Rovnakú povinnosť má obchodník, ak jednostranne vypovedal zmluvu podľa § 53 ods. Ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Premlčanie

Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Ak ide o práva osôb, ktoré musia mať zákonného zástupcu, alebo o práva proti týmto osobám, premlčanie nezačne, dokiaľ im nie je ustanovený zástupca. Ak ide o právo medzi zákonnými zástupcami na jednej strane a maloletými deťmi a inými zastúpenými osobami na druhej strane, premlčanie sa ani nezačína ani neplynie, ak nejde o úroky a opakujúce sa plnenie.

Vlastníctvo a držba

Ochrana vlastníctva

Proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav.

Zvláštnosti vlastníctva

Živé zviera má osobitný význam a hodnotu ako živý tvor, ktorý je schopný vnímať vlastnými zmyslami a v občianskoprávnych vzťahoch má osobitné postavenie.

Prečítajte si tiež: Riešenie komplikácií pri vlastníctve nehnuteľností

Lehoty

Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína.

Obmedzenia vlastníckeho práva

Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb.

Držba

Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla.

Nález

Kto nájde stratenú vec, je povinný ju vydať vlastníkovi. Ak vlastník nie je známy, je nálezca povinný odovzdať ju príslušnému štátnemu orgánu. Nálezca má právo na náhradu potrebných výdavkov a na nálezné, ktoré tvorí desať percent ceny nálezu.

Spracovanie cudzej veci

Ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že mu nepatrí, môže vlastník veci žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu.

Prečítajte si tiež: Nehnuteľnosti a kúpna zmluva

Spoluvlastníctvo

Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd.

Majetok obcí a delimitačné protokoly

Ani po vyše tridsiatich rokoch od nahradenia sústavy miestnych národných výborov obcami sa obce nedokázali vyrovnať s majetkovoprávnym vysporiadaním vlastníctva, ktorý na nich mal prejsť zo štátu. O odovzdávanom majetku sa spisovali tzv. delimitačné protokoly spravidla vydávané okresnými národnými výbormi v likvidácii. Obsahom delimitačných protokolov bol nehnuteľný majetok, konkrétne parcely a stavby v katastrálnom území tej-ktorej obce, najčastejšie parcely registra „E“, ale aj registra „C“. Zďaleka však nie všetok majetok spísaný v delimitačných protokoloch bol štátom riadne vysporiadaný. Podľa súčasných údajov z katastrálneho portálu, mnohé parcely obsiahnuté v delimitačných protokoloch majú známych vlastníkov, zväčša sa jedná o fyzické osoby, pri niektorých parcelách vlastník nie je známy a niektoré (jedná sa o niektoré parcely registra „C“) nemajú založený list vlastníctva. Príspevok zrozumiteľným spôsobom vysvetľuje čitateľom povahu a účinky tzv. delimitačných protokolov. Zároveň vysvetľuje, či je delimitačný protokol dokladom, ktorý by bol spôsobilou verejnou listinou pre vykonanie zmeny údajov v katastri, t. j. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. Účelom prijatia zákona o majetku obcí bolo predovšetkým ustanoviť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí, ale tiež upraviť majetkové postavenie a hospodárenie obcí. Podľa § 2 ods. „Právo hospodárenia“ je pojem, ktorý sa vyskytoval predovšetkým v zákone č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník (ďalej ako „Hospodársky zákonník“) a tiež vo vyhláške č. 119/1988 Zb. Ako vyplýva z § 9a Hospodárskeho zákonníka tzv. „právo hospodárenia“ nemožno stotožňovať s vlastníckym právom, resp. Hospodársky zákonník vyslovene rozlišuje tieto typy práva a tzv. Podľa § 4 ods. 1 prvej vety vyhlášky: „Právo hospodárenia s vecami, ktoré sú súčasťou národného majetku (ďalej len „národný majetok“), patrí tej organizácii, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých národný majetok slúži, pokiaľ nie je touto vyhláškou alebo osobitným predpisom ustanovené inak.“ Vyhláška odkazuje na niekoľko osobitných predpisov, okrem iného aj na zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v úplnom znení vyhlásenom pod č. 55/1984 Zb. Tento zákon s účinnosťou v čase účinnosti vyhlášky sa však nijakým spôsobom nedotýka tzv. „hospodárenia s vecami“. Podľa § 4 ods. Z delimitačného protokolu vyplynulo, že parcely, ktoré sa týmto delimitačným protokolom odovzdávali sú nehnuteľnosti rôzneho charakteru, avšak zväčša sa jedná o pozemky pod miestnymi komunikáciami, verejnými budovami, prípadne lúky, orné pôdy, pozemok pod cintorínom, materskou školou a pod. Jedná sa o parcely, ktoré podľa všetkého slúžili na verejné účely, resp. Podľa § 19 zákona č. 69/1967 Zb. Podľa § 6 písm. Je možné predpokladať, že zoznam majetku uvedený v delimitačnom protokole vychádzal práve zo spomínanej evidencie vedenej národným výborom. S pojmom delimitačný protokol, resp. V súčasnej dobe sa pojem „delimitácia“ používa najčastejšie v súvislosti s delimitáciou správy ako prevod správy k pozemkom vo vlastníctve štátu, prípadne postup, ktorým sa zosúlaďuje evidencia správy pozemkov - správcov pozemkov, vyplývajúca z právnych predpisov a druhov pozemkov. Delimitačnými protokolmi rieši napríklad Slovenský pozemkový fond zmenu správy k pozemkom - nehnuteľnostiam vo vlastníctve štátu podľa druhov pozemkov a platných právnych predpisov. Delimitačnými protokolmi je riešený aj prevod správy k pozemkom medzi Ministerstvom hospodárstva SR a Slovenským pozemkovým fondom podľa ustanovení § 34a zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a v súlade s ustanovením § 47c zákona č. 92/1991 Zb. Podľa § 14 ods. 1 prvá veta zákona o majetku obcí: „O prechode vlastníctva vecí, postúpení majetkových práv a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby písomné protokoly.“ Podľa § 14 ods. Podľa § 14d ods. 1 zákona o majetku obcí: „Správca majetku Slovenskej republiky, ktorý mal do dňa prechodu majetku podľa § 2d ods. 1 a 2 tento majetok v správe, spíše písomný protokol s príslušnou obcou o odovzdaní tohto majetku najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa prechodu majetku Slovenskej republiky podľa tohto zákona. Protokol obsahuje presné vymedzenie a hodnotu odovzdávaného majetku vedenú v účtovníctve podľa osobitného zákona, súvisiace majetkové práva a záväzky ku dňu prechodu majetku Slovenskej republiky na obec a údaje katastra nehnuteľností podľa osobitného predpisu. Podľa § 14d ods. Podľa § 14d ods. 4 tohto zákona: „Majetok Slovenskej republiky uvedený v § 2d ods. 1 a 2 prechádza do vlastníctva obcí 1. „Veci a majetkové práva nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona (§2 ods. 7), a to dňom 1.5.1991.“ (Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. Na základe vyššie citovaných ustanovení zákona o majetku obcí je zrejmé, že majetok štátu prešiel na obce priamo na základe zákona (dňom účinnosti zákona/ dňom účinnosti konkrétneho ustanovenia). Delimitačný protokol, či protokol nezakladá prevod, či prechod vlastníckeho práva na obce. Delimitácia v kontexte prevodu vlastníctva majetku štátu na obce nie je samostatnou skutočnosťou, resp. konaním orgánu verejnej moci s konštitutívnymi účinkami. Zostáva tiež otázne, či je vôbec možné v súvislosti s prechodom vlastníctva majetku štátu na obec možno hovoriť o tzv. „delimitácii“, ktorá s ohľadom na iné právne predpisy nadobúda úplne iný význam vzťahujúci sa skôr na správu majetku štátu, resp. Delimitačný protokol, resp. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej ako „katastrálny zákon“): „Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Podľa § 35 ods. Verejná listina je listina, na ktorej je odtlačok pečiatky slovenského orgánu /úradu alebo úradnej osoby a podpis úradnej osoby. „Ak listina predložená na vykonanie záznamu nevychádza z údajov katastra, nemožno ju v záujme zachovania materiálnej publicity katastra a ochrany zapísaného vlastníka do katastra zapísať.“(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. V prípade zápisu vlastníckeho práva parciel, ku ktorým nie je založený list vlastníctva, sa vyžaduje v zmysle § 35 katastrálneho zákona tzv. „identifikácia parciel“. Identifikáciou parciel sa v podstate prekryje katastrálna mapa, ktorá zobrazuje parcely registra „C“ s mapou určeného operátu, v ktorej sú zobrazené tzv. pôvodné pozemky registra „E“. Týmto postupom sa zisťuje právny stav a teda, geodet ním určí vlastníkov podľa aktuálneho stavu registra „E“. Podľa § 70 ods. Od roku 1948 sa pri realizácii ciest vzhľadom na vtedajší politický režim a filozofiu súvisiacu s osobným vlastníctvom častokrát nedbalo na vyriešenie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod cestami. Cesty sa častokrát stavali bez potreby dohody s vlastníkmi, bez odkúpenia pozemkov, či vyvlastnenia. Preto nie je vylúčené, že vlastnícke práva k pozemkom pod miestnymi komunikáciami boli niekedy v minulosti predmetom vysporiadania medzi vlastníkom/vlastníkmi a štátom, resp. V prípade existencie takéhoto dokladu, by ale vznikol spor o vlastnícke právo k nehnuteľnosti (nakoľko údaje aktuálne zapísané v katastri nehnuteľností rozporujú takejto listine), ktorý nie je spôsobilý vyriešiť príslušný okresný úrad. Takýto spor je oprávnený riešiť iba súd v civilnom sporovom konaní (napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. V opačnom prípade je treba vychádzať z predpokladu, že predmetné parcely, na ktorých sa nachádzajú miestne komunikácie nikdy neboli vo vlastníctve štátu, a preto neprešlo vlastníctvo k nim na obec tak, ako to predpokladal zákon o majetku obcí. Ani skutočnosť, že sa parcely ocitli na zozname majetku v delimitačnom protokole nemení nič na tejto skutočnosti. Takéto parcely nemali byť zahrnuté do zoznamu, resp. boli zahrnuté do zoznamu na základe chyby spočívajúcej v nesprávnej evidencii, v nesprávnej interpretácii zákona, resp.

tags: #vylucne #vlastnictvo #statu #definicia