
Subjektívne vlastnícke právo je právnymi teoretikmi často vnímané ako najširšie a najdôležitejšie vecné právo. Niektorí odborníci rozlišujú medzi vlastníctvom ako ekonomickou kategóriou a vlastníckym právom ako právnym vzťahom. Toto rozlišovanie je dôležité pre pojmovú čistotu, hoci zákonodarca a právna prax často používajú tieto pojmy striedavo. Právo nadobúdať vlastnícke právo je garantované ústavou a existuje niekoľko spôsobov, ako vlastníctvo nadobudnúť, pričom každý z nich má svoje špecifiká.
Zmluvné nadobúdanie vlastníctva je v praxi najbežnejším spôsobom. Pri tomto spôsobe je dôležité rozlišovať, či má zmluva transakčné alebo obligačné účinky. Pri transakčných účinkoch sa vlastnícke právo nadobúda už účinnosťou zmluvy, zatiaľ čo pri obligačných účinkoch zmluva vytvára záväzok vlastníctvo previesť, pričom k samotnému prevodu dochádza až neskôr.
Proces nadobúdania vlastníckeho práva na základe zmluvy má dve fázy:
Uzatvorenie scudzovacej zmluvy: Medzi prevodcom a nadobúdateľom vzniká záväzkovo-právny vzťah, ktorého obsahom je záväzok prevodcu previesť vlastnícke právo na nadobúdateľa.
Ďalšia právna skutočnosť: V prípade hnuteľnej veci je to jej prevzatie nadobúdateľom. Pri nehnuteľnostiach platí špecifický režim, ktorý vyžaduje vklad do katastra nehnuteľností.
Prečítajte si tiež: Zdaňovanie dedičstva z prenájmu nehnuteľností
Pri hnuteľných veciach sa vlastnícke právo nadobúda prevzatím veci, ak nie je dohodnuté inak. Prevodca a nadobúdateľ sa môžu dohodnúť na výhrade vlastníctva.
Pri nehnuteľnostiach je nadobudnutie vlastníctva zložitejšie, pretože vyžaduje vklad do katastra nehnuteľností. Katastrálne konanie je upravené zákonom a zapisujú sa doň práva k nehnuteľnostiam. Vklad do katastra má konštitutívne účinky, čo znamená, že právo k nehnuteľnosti vzniká, mení sa alebo zaniká až vkladom. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.
Smrť človeka má významné právne následky, vrátane zániku jeho spôsobilosti mať práva a povinnosti. Dedičské právo je úzko spojené s vlastníckym právom, pretože majetok zomrelého prechádza na jeho dedičov. Platná právna úprava dedičského práva na Slovensku zahŕňa aj zásah štátu pri nadobúdaní dedičstva. Dedič vstupuje do všetkých práv a povinností, ktoré nezanikajú smrťou poručiteľa.
Vlastnícke právo k veci je vždy spôsobilým predmetom dedenia. V praxi sa vyskytujú prípady, keď prevodca uzatvoril scudzovaciu zmluvu pred smrťou, ale k prevodu vlastníctva ešte nedošlo.
Predstavme si situáciu, že prevodca uzatvoril s nadobúdateľom zmluvu o prevode nehnuteľnosti. V zmluve sa dohodli, že návrh na vklad do katastra podpíšu spoločne. Prevodca zomrel krátko po podpísaní zmluvy a návrhu na vklad, ale pred doručením návrhu na katastrálny úrad.
Prečítajte si tiež: Započítanie daru v dedičstve
V deň smrti prevodcu mal tento stále výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá sa stala súčasťou jeho majetku. Okamihom smrti prechádzajú na dedičov aktíva aj pasíva. Katastrálny úrad v takomto prípade preruší konanie, pretože nie je jasné, kto sú dedičia. Až do právoplatného rozhodnutia o dedičstve majú dedičia postavenie podielových spoluvlastníkov.
Iná situácia nastane, ak prevodca zomrel po podaní návrhu na vklad na katastrálny úrad, ale úrad o jeho smrti nevie. V takomto prípade smrťou prevodcu nezaniká jeho záväzok založený zmluvou. Záväzok prevodcu previesť vlastnícke právo patrí do dedičských pasív.
Katastrálny úrad preskúma zmluvu a prihliada na skutkové a právne okolnosti. Ak smrť prevodcu nastala až po uzatvorení zmluvy a podaní návrhu na vklad, pričom úrad o úmrtí nevie, správne rozhodne o povolení vkladu v prospech nadobúdateľa.
Ak prevodca zomrel po vklade vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa, vlastnícke právo bolo prevedené na nadobúdateľa. Katastrálny úrad si vyžiada od príslušného súdu informácie o dedičoch.
Smrť je neoddeliteľnou súčasťou života, a preto je dôležité na ňu myslieť už za života. Jedným z riešení je otvorene hovoriť o svojich aktívach a pasívach so svojimi blízkymi a informovať ich o tom, ako chcete s nimi naložiť.
Prečítajte si tiež: Kataster nehnuteľností
Dedičské konanie často končí dohodou medzi dedičmi o vyporiadaní dedičstva. Táto dohoda, ak ju schváli notár, má zásadné právne účinky ku dňu smrti poručiteľa.
Ak je dedičstvo predĺžené, súdny komisár môže nariadiť likvidáciu dedičstva. Návrh na likvidáciu môže podať dedič, štát alebo veriteľ. Právoplatným skončením likvidácie zanikajú proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov.
Notár ako súdny komisár má povinnosť dohodu o vyporiadaní dedičstva neschváliť, ak zistí, že odporuje zákonu alebo dobrým mravom.
Hlavný rozdiel medzi dedičom a nadobúdateľom spočíva v spôsobe, akým získavajú majetok. Dedič získava majetok na základe dedičského práva po smrti poručiteľa, zatiaľ čo nadobúdateľ získava majetok na základe zmluvy alebo iného právneho úkonu počas života prevodcu. Dedič vstupuje do práv a povinností poručiteľa, zatiaľ čo nadobúdateľ získava majetok na základe vlastného právneho vzťahu s prevodcom.
tags: #dedic #verzus #nadobudatel #rozdiel