
Po úmrtí človeka nastáva dedičské konanie, ktorého cieľom je rozhodnúť o osude jeho majetku. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na dedičské konanie na Slovensku, s dôrazom na dedenie zo zákona, závetu, a dôležitosť splnomocnenia.
Dedičské konanie je súdny proces, ktorý sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Začína sa automaticky po úmrtí osoby na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Súd následne poverí notára, ktorý ako súdny komisár zisťuje okruh dedičov, obsah závetu alebo listiny o vydedení a rozsah majetku i dlhov poručiteľa. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.
Na Slovensku sa dedičské konanie uskutočňuje najčastejšie na základe dedenia zo zákona, ktoré upravuje Občiansky zákonník. Zákon rozdeľuje pozostalých do štyroch dedičských skupín, pričom určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť. Prioritu majú príbuzní v priamom rade, ako deti a vnuci, ktorí majú výhodu v podobe daňovej úľavy.
Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona. Poručiteľ môže v závete určiť svojich dedičov a rozdeliť svoj majetok podľa vlastnej vôle. Je však dôležité, aby bol závet platný.
Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov, napríklad ak poručiteľ opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp. potomkovia). V tomto prípade však závet nie je automaticky celý neplatný, ale len relatívne neplatný - teda v rozsahu, v akom porušuje práva neopomenuteľných dedičov.
Prečítajte si tiež: Všetko o splnomocnení v dedičskom konaní
Existujú dva základné typy závetov:
Závet môže byť neplatný aj v prípade, že ho spísala osoba, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony (napr. osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony).
Závet môžete kedykoľvek zrušiť - napríklad tým, že ho odvoláte, zničíte alebo spíšete nový. Treba však pamätať, že novší závet ruší ten starší iba v rozsahu, v akom sa ich obsah prekrýva. Závetom tiež nie je možné vydediť neopomenuteľných dedičov (teda potomkov z 1. dedičskej skupiny). Pre vydedenie potomkov musíte mať pádny dôvod.
Najideálnejšie je spísať závet priamo u notára. Predídete tak strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu, a notár, ktorý vedie dedičské konanie, pri lustrácii v zozname závetov zistí, že závet existuje a vyžiada si jeho odovzdanú kópiu od spisujúceho notára. Ďalšou podmienkou je, aby obsahoval presný opis toho, čo ktorý dedič dostane.
Skôr než sa začne majetok deliť, musí notár zistiť, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť. Do dedičstva patrí celý majetok zomrelého, teda jeho aktíva aj pasíva, ktorý mu patril ku dňu smrti. To zahŕňa dlhy zosnulého voči bankám, poisťovniam, nebankovkám, daňovému úradu a pod. Notár taktiež zabezpečuje majetok pred znehodnotením. Dedičské konanie môže byť zastavené už tu - ak zosnulý nemal žiadny alebo len majetok malej hodnoty.
Prečítajte si tiež: Dôležitosť znaleckého posudku
V prípade, že sa dedičské konanie nezastavilo vo fáze prípravy, pokračuje prejednaním dedičstva. Dedičia sa môžu dohodnúť na rozdelení majetku. Ak dohoda nie je možná, rozhodne o rozdelení majetku súd.
Dedičstvo môžete aj odmietnuť. Musíte to však stihnúť do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dôvody, ktoré vás vedú k odmietnutiu dedičstva, uvádzať nemusíte, nikto ich nebude skúmať. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Mali by ste vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete. Odmietnutie dedičstva je záväzné, nemôžete ho odvolať.
Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať. Po právoplatnom uzavretí dedičského konania začínajú plynúť štandardné premlčacie lehoty.
Počas dedičského konania môžu účastníci namietať spôsob, akým sa konanie vedie - napríklad platnosť závetu, určenie dedičov, rozdelenie majetku alebo iné otázky týkajúce sa správnosti a zákonnosti postupu. Po vydaní uznesenia o dedičstve môže odvolanie podať len účastník konania, ak nesúhlasí s rozhodnutím súdu. Lehota na podanie odvolania je spravidla 15 dní od doručenia uznesenia. Ak sa po skončení dedičského konania objaví osoba, ktorá nebola účastníkom konania, ale tvrdí, že je dedičom, nemôže podať odvolanie.
K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič. Návrh na obnovu dedičského konania nie je bezplatný. Platí sa 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať. Najmenej je to 10 eur, najviac 250 eur.
Prečítajte si tiež: Výška súdneho poplatku v dedičskom konaní
Výšku sumy, ktorú notárovi zaplatíte upravuje Vyhláška č. 31/ 1993 Z. z. K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH. Odmena je najmenej 23 eur. Suma nad 663 800 eur sa do základu nezapočítava. Pri mimoriadne obťažných alebo časovo náročných úkonoch môže súdny komisár (notár) navrhnúť primerané zvýšenie odmeny, najviac však o 50 %. Poplatok platí ten z dedičov, ktorý nadobúda dedičstvo. Súdny poplatok za prejednanie dedičstva upravuje Zákon č. 71/1992 Zb.
Počas dedičského konania môžu nastať rôzne situácie, ktoré znemožňujú osobnú účasť dediča. V takom prípade je možné nechať sa zastúpiť splnomocnencom.
Splnomocnencom môže byť právnik i akákoľvek fyzická osoba, ktorá s tým súhlasí, je právne spôsobilá a bude hájiť vaše záujmy. Splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní možno udeliť buď advokátovi alebo aj fyzickej osobe spôsobilej na právne úkony. Malo by ísť o takú osobu, aby bola u nej záruka toho, že bude hájiť záujmy osoby, ktorá ju na zastupovanie na dedičskom konaní splnomocnila.
Splnomocnenec vás môže zastupovať počas celého konania i v jeho časti, teda na niektoré úkony (musia byť vymedzené v splnomocnení). Nechať sa zastúpiť je možné na celé konanie alebo len na jeho časť, toto ale treba v splnomocnení presne vymedziť, napr. len na odmietnutie alebo prijatie dedičstva po poručiteľovi, na účasť na predbežnom vyšetrení, na prejednanie dedičstva, na uskutočnenie návrhov, vyhlásení a vyjadrení, uzavretie dohody o vyporiadaní dedičstva, na prijímanie rozhodnutí a iných písomností.
Ak chcete, aby vás v dedičskom konaní niekto zastúpil, musíte odovzdať „Splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní“. V plnomocenstve je potrebné presne definovať splnomocniteľa (osobu, ktorá plnú moc udeľuje) a splnomocnenca (osobu, ktorá splnomocniteľa zastupuje), a to menom a priezviskom, dátumom narodenia, adresou trvalého pobytu, štátnym občianstvom. Ďalej treba uviesť rozsah, v ktorom sa plná moc udeľuje, špecifikovanie dedičského konania súdom a notárskym komisárom, pred ktorým je konanie vedené a spisovou značkou. Plnomocenstvo následne podpisujú obe strany, teda aj splnomocniteľ a aj splnomocnenec, ktorý svojím podpisom potvrdzuje prevzatie plnej moci, teda zastupovanie v dedičskom konaní.
Nižšie uvádzame vzor splnomocnenia na zastupovanie v dedičskom konaní:
Týmto splnomocňujem pána Jozefa Mrkvičku, narodeného 01.02.1993, bytom Plynárenská 7, 821 09 Bratislava na zastupovanie v dedičskom konaní po mojom bratovi Františkovi Novákovi, naposledy bytom Prístavná 9, 821 09 Bratislava, zosnulom 05.02.2019.
Plná moc sa zužuje iba na činnosti:
a) odmietnutie alebo neodmietnutie dedičstva po poručiteľovi,
b) zúčastnenie sa na všetkých stretnutiach v tomto konaní, najmä predbežného šetrenia, prejednávania dedičstva, súpisu aktív a pasív, uskutočnenia návrhov, prehlásení a vyjadrení,
c) uzavretie dohody o vysporiadaní dedičstva či inej dohody v tomto konaní,
d) prijímanie akýchkoľvek rozhodnutí a iných písomností a vôbec uskutočnenia všetkého, čo bude potrebné k ukončeniu dedičského konania.
Súhlasím s tým, aby môj zástupca uzavrel mojím menom aj takú dohodu o vysporiadaní dedičstva, podľa ktorej by som nezískal z dedičstva žiadny podiel. Medzi sebou sme sa dohodli a naše záujmy nie sú vo vzájomnom rozpore.
V Bratislave dňa 18.03.2020
Tomáš PeknýsplnomocniteľLúčna 17821 05 Bratislavar.č. 123456/7890
Osoby pozbavené spôsobilosti na právne úkony, alebo je ich spôsobilosť na právne úkony obmedzená, musia byť v dedičskom konaní zastúpené. Taktiež existuje inštitút zastupovania procesným opatrovníkom. Toho súd ustanoví v prípade, ak mu nie je známy ten, o kom je možné sa domnievať, že je poručiteľovým dedičom alebo nie je známy jeho pobyt. Procesný opatrovník za dediča uskutočňuje všetky úkony, na ktoré by bol inak oprávnený dediť v dedičskom konaní. O dedičskom práve takejto osoby sa upovedomuje verejnou vyhláškou.
Splnomocnenie je písomnosť, v ktorej splnomocniteľ udeľuje plnú moc splnomocnencovi na zastupovanie pri právnych úkonoch. Existujú rôzne druhy splnomocnení: osobná plná moc, podniková plná moc, procesná plná moc a prokúra.
Udelenú plnú moc môže zastúpený účastník písomne kedykoľvek odvolať, pričom nemusí uviesť dôvody odvolania. Plnú moc môže vypovedať aj splnomocnenec. Písomnosť sa nazýva výpoveď plnomocenstva.
Ja, dolu podpísaný Ján Novák, narodený 15. marca 1985, rodné číslo 850315/1234, trvale bytom Hviezdoslavova 25, 821 01 Bratislava, týmto splnomocňujem Martinu Kováčovú, narodenú 20. júna 1990, rodné číslo 900620/5678, trvale bytom Družstevná 12, 040 01 Košice, aby ma v plnom rozsahu zastupovala pri prevzatí doporučenej poštovej zásielky na pobočke Slovenskej pošty, a. s., v Bratislave, na adrese Poštová 5, 811 06 Bratislava.
Splnomocnenie sa udeľuje na jednorazový úkon a po vykonaní uvedeného úkonu stráca platnosť.
V Bratislave, dňa 11. júna 2024
Ján Novák(vlastnoručný podpis)
Martina Kováčová(vlastnoručný podpis)
tags: #dedicske #konanie #splnomocnenie #vzor