Deklarácia práv osôb s mentálnym postihnutím: Záväzok Slovenskej republiky k ochrane a začleneniu

Tento článok sa zaoberá Deklaráciou práv osôb s mentálnym postihnutím, s dôrazom na záväzky Slovenskej republiky k ochrane a začleneniu týchto osôb do spoločnosti. Skúmame legislatívny rámec, medzinárodné dohovory a praktické aspekty sociálnej posudkovej činnosti, ktoré sú kľúčové pre zabezpečenie dôstojného života a rovnoprávnosti osôb s mentálnym postihnutím.

Úvod

Ľudské práva sú neodňateľné a patria každej ľudskej bytosti od narodenia až po smrť. Štát má povinnosť tieto práva garantovať a chrániť. V kontexte sociálnej práce je dodržiavanie ľudských práv a slobôd nielen samozrejmosťou, ale aj povinnosťou. Znalosť ľudských práv má mimoriadny význam v sociálnej práci a rovnako to platí aj pri sociálnej posudkovej činnosti, kde sociálni pracovníci rozhodujú o potrebách ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím.

Medzinárodné a národné právne základy

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím bol prijatý Valným zhromaždením OSN v roku 2006. Slovenská republika ho ratifikovala v roku 2010, čím sa stal právne záväzným dokumentom s prednosťou pred zákonmi SR. Cieľom Dohovoru je presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké využívanie všetkých práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich prirodzenej dôstojnosti.

Rovnosť a nediskriminácia: Článok 5 Dohovoru upravuje rovnosť a nediskrimináciu, pričom zakazuje akúkoľvek diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia a zaručuje účinnú právnu ochranu pred diskrimináciou z akýchkoľvek dôvodov.

Nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti: Článok 19 Dohovoru upravuje nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti, pričom uznáva rovnaké právo všetkých osôb so zdravotným postihnutím žiť v spoločenstve na rovnoprávnom základe s ostatnými.

Prečítajte si tiež: Implementácia Dohovoru o právach dieťaťa

Ústava Slovenskej republiky a antidiskriminačný zákon

Základné práva a slobody sú upravené aj v druhej hlave Ústavy SR. Podľa čl. 12 ods. 1) Ústavy SR „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné ľudské práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné“. Princíp rovnakého zaobchádzania je upravený v čl. 12 ods. 2) Ústavy SR kde je uvedené, že práva a slobody sa zaručujú všetkým bez ohľadu na rôzne dôvody.

Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon) ustanovuje diskriminačné dôvody a upravuje pojmy ako priama a nepriama diskriminácia.

Priama diskriminácia: Podľa §2a ods. 2) „priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.“

Nepriama diskriminácia: Podľa odseku 3, nepriamou diskrimináciou je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie alebo pokyn, ktoré znevýhodňuje, alebo môže znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou.

Ďalšie relevantné dokumenty

• Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948 (článok 22 a 25)
• Európska sociálna charta (článok 12)
• Charta základných práv Európskej únie (článok 34)
• Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách (príloha č. 2)
• Národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2021 - 2030
• Koncepcie rozvoja sociálnych služieb VÚC a komunitné plány miest a obcí

Sociálna posudková činnosť a jej princípy

Sociálna posudková činnosť je oblasť sociálnej práce, ktorá vyžaduje profesionálne kompetencie odborníka. Okrem teoretických poznatkov a aplikovania základných metód a prístupov sociálnej práce, je nevyhnutná aj znalosť ľudských práv. Spravodlivé posudzovanie má značný vplyv na kvalitu života posudzovanej osoby, preto táto činnosť vyžaduje kvalifikovaného odborníka na posudkovú činnosť.

Prečítajte si tiež: Prehľad Zmluvy o politických právach žien

Zásady prístupu k osobe so zdravotným postihnutím:

• Rešpektovanie autonómie klienta
• Rešpektovanie jeho jedinečnosti
• Akceptácia
• Humánnosť
• Konanie dobra
• Nehodnotiaci postoj
• Nepoškodzovanie
• Spravodlivé zaobchádzanie

Sociálny pracovník sa má riadiť princípmi kresťanského humanizmu, konať v súlade s etickým kódexom sociálneho pracovníka, hájiť ľudské práva a slobody sociálne slabších jedincov, konať spravodlivo, v súlade s morálnymi a etickými princípmi.

Integrácia a inklúzia osôb s mentálnym postihnutím

Integrácia a inklúzia sú základnými ľudskými právami každého človeka. Je potrebné zabezpečiť aj prístup k službám, k potrebným pomôckam a dbať na to, aby nedošlo k ich segregácii a izolácii v spoločnosti.

Prekážky integrácie:

• Nedostatočné podmienky a prístup k službám
• Fyzické a psychické bariéry v spoločnosti
• Nerovnaká šanca na integráciu do spoločnosti

Práve tu hrá dôležitú rolu kompenzácia sociálnych dôsledkov osôb so zdravotným postihnutím, pomocou ktorých aj osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa môžu stať rovnocennými partnermi.

Zmena paradigmy: Od medicínskeho k sociálnemu modelu

V minulosti prevládal medicínsky prístup, ktorý na človeka pozeral ako na pacienta, zdravotné postihnutie vnímal ako chorobu, ktorú treba liečiť. V medicínskom modeli prevládali pojmy ako choroba, diagnóza, pacient, liečba, starostlivosť, neschopnosť.

Sociálny model sa zameriava hlavne na človeka a až potom na postihnutie. Slová, ktoré sa najčastejšie používajú v sociálnom modeli sú spôsobilosť, potreba, práva, odlišnosť, schopnosť. Moderný prístup k zdravotnému postihnutiu na ľudí sa nahliada tak, že ich postihnutými urobila skôr spoločnosť, než ich telo.

Prečítajte si tiež: Podrobný rozbor Dodatku č. 7

Moderný prístup v sociálnej práci vychádza z humanistického prístupu, má ísť o rovnocenný partnerský vzťah a rovnako to platí aj v sociálnej posudkovej činnosti, kde pracujeme primárne s človekom, ktorý má určité znevýhodnenie.

Filozofia nezávislého života

Filozofia nezávislého života prináša iný prístup k uspokojovaniu potrieb osôb so zdravotným postihnutím. Vychádza z predpokladu, že k základným potrebám každého človeka patrí túžba po samostatnom a zmysluplnom živote. Nezávislý život vedie k dosiahnutiu rovnoprávnosti.

Tak ako ľudia bez zdravotného postihnutia aj osoby s ťažkým zdravotným postihnutím chcú žiť ľudsky dôstojne, chcú mať vlastnú rodinu, domov, potrebujú okolo seba ľudí ku ktorým patria, potrebujú lásku a istotu, uznanie a pokoj. K dosiahnutiu základných životných potrieb však potrebujú aj niečo viac, ako osoby bez zdravotného postihnutia, potrebujú pomoc inej osoby, prípadne ďalšie pomôcky, ktoré im umožnia, aby mohli žiť podobne ako ostatní ľudia.

tags: #deklaracia #osn #o #pravach #mentalne #postihnutych