Depresia u Detí a Mladistvých: Ošetrovateľská Starostlivosť a Podpora Duševného Zdravia

Po pandémii COVID-19 čelí spoločnosť ďalšej pandémii, a to pandémii duševných chorôb. Najčastejšie ide o poruchy podmienené stresom či afektívne poruchy ako úzkosti a depresie. V starostlivosti a osvete o duševnom zdraví sa spoločnosť posúva vpred, rovnako však narastá aj potreba psychoterapeutických intervencií.

Úvod

Duševné zdravie detí a mladistvých je kľúčové pre ich celkový vývoj a budúcu kvalitu života. Podceňovanie psychických problémov v detstve môže mať dlhodobé negatívne následky. Preto je dôležité venovať pozornosť ošetrovateľskej starostlivosti a podpore duševného zdravia u tejto vekovej skupiny.

Súčasná Situácia

Union zdravotná poisťovňa zosumarizovala dáta, ktoré poukazujú na viacero zaujímavých faktov.„Duševnému zdraviu musíme venovať rovnakú pozornosť ako tomu fyzickému. V našich dátach vidíme, že potreba intervencie celkovo narastá a pomoc psychológa či psychiatra vyhľadáva so stúpajúcim vekom viac ľudí. V minulom roku išlo napríklad o viac než 8-tisíc ľudí vo veku 40 - 50 rokov,“ uvádza Jozef Koma, riaditeľ Union zdravotnej poisťovne. Celkovo vyhľadalo v minulom roku pomoc psychológa a psychiatra viac než 44-tisíc ľudí. To predstavuje približne 6,7 % poistencov kmeňa, v roku 2022 išlo o 6, 4 % a v roku 2021 6 %. Nárast návštev u psychológa či psychiatra poisťovňa eviduje aj u detí a mladistvých vo veku 10 - 19 rokov, rastúci trend štatistík Union eviduje plošne aj v tomto roku. Za prvých sedem mesiacov navštívilo psychiatra či psychológa takmer 39-tisíc ľudí. Štatistiky Unionu upozorňujú aj na to, že najčastejším dôvodom, prečo je potrebné vyhľadať terapeutickú pomoc, je práve stres. „Kategória takzvaných Neurotických porúch, porúch podmienených stresom a somatoformných porúch bola diagnostikovaná v tomto roku už u viac než 13-tisíc ľudí. Je teda zrejmé, že vplyv stresu na náš organizmus nemožno podceňovať a dôležitosť psychohygieny a prevencie je stále vnímaná nedostatočne. Druhým najčastejším ochorením sú práve poruchy afektivity ako napríklad úzkosti či depresívne poruchy, ktorým stres samozrejme nepomáha,“ vysvetľuje lekárka Ingrid Dúbravová, riaditeľka revíznych a zdravotných činností. Union sa dlhodobo angažuje aj v osvete o duševných poruchách a do pozornosti dáva vzdelávacie materiály či podcasty Zdravá duša, ktoré môžu s povedomím pomáhať. Znie to neuveriteľne, ale viac ako polovica duševných ochorení vyplýva z problémov v detstve. Podľa aktuálnych údajov až trinásť percent detí vo veku od 3 do 17 rokov trpí duševnými poruchami, ako sú úzkosti, poruchy správania a depresie. Tieto problémy sa môžu začať prejavovať už v ranom veku, a hoci je dostupná liečba, mnoho detí nedostáva potrebnú starostlivosť. Keď je dieťa mentálne zdravé, dokáže dobre fungovať doma, v škole aj medzi rovesníkmi. Naopak, odborníci často hovoria o mentálnom zdraví detí práve v súvislosti s poruchami a problémami. Preto je dôležité vedieť, ako vyzerá psychická pohoda, aby bolo možné včas rozpoznať príznaky problémov.

Nárast Problémov

V ostatnom období, najmä od COVID-u, vrástol u detí výskyt obsedantno-kompulzívnej poruchy (OCD). Prejavuje sa opakujúcimi sa, vtieravými myšlienkami (obsesiami) a nutkavým správaním (kompulziami), ktoré dieťa pociťuje ako nevyhnutné vykonať. Každé dieťa môže občas prejaviť smútok, strach alebo podráždenosť. Ak máte podozrenie, že vaše dieťa trpí duševnou poruchou, nečakajte. Čím skôr zasiahnete, tým lepšie.

Duševné zdravie a jeho aspekty

Schopnosť učiť sa a prispôsobiť sa. Psychicky zdravé deti sú dobrými žiakmi - nielen v škole, ale aj v sociálnych situáciách. Ak zvládajú školské povinnosti, krúžky a domáce úlohy bez nadmerného stresu, je pravdepodobné, že sa vyvíjajú zdravo.Prejavovanie emócií. Dôležitým znakom psychického zdravia je schopnosť vyjadrovať a regulovať svoje emócie - pozitívne aj negatívne. Je normálne, že tínedžeri si udržiavajú určitú mieru súkromia, no zároveň by mali byť schopní otvorene hovoriť o svojich pocitoch. Samozrejme, rodičia by im v tom mali byť podporou aj vzorom.Vzťahy s inými. Mentálne zdravé deti vedia vytvárať a udržiavať pozitívne vzťahy nielen s rovesníkmi, ale aj so súrodencami, rodičmi, učiteľmi a dokonca aj domácimi miláčikmi.Zvládanie zmien a stresu. Každé dieťa sa občas cíti neisté alebo vystresované. Kľúčové je, ako dokáže tieto situácie zvládať. Niektoré deti majú len dočasné emocionálne ťažkosti, no u iných sa môže vyvinúť vážnejší problém. Úzkosť môže postihnúť deti v akomkoľvek veku. Medzi najbežnejšie formy patria generalizovaná úzkostná porucha, sociálna úzkostná porucha a špecifické fóbie. Deti s ADHD majú problém so sústredením alebo nadmernou aktivitou. Diagnostikuje sa najčastejšie medzi 6. a 12. Autizmus sa prejavuje širokým spektrom symptómov - od miernych ťažkostí v sociálnych situáciách až po závažné problémy, ktoré môžu vyžadovať celoživotnú starostlivosť. Tieto poruchy sa najčastejšie objavujú v tínedžerskom veku a sú bežnejšie u dievčat, no postihujú aj chlapcov. Patria sem detská depresia a bipolárna porucha. Depresia u detí sa prejavuje dlhodobým smútkom, stratou záujmu o aktivity a problémami so sústredením. Prejavuje sa emocionálnou nestabilitou, impulzivitou a silným strachom z opustenia.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre invalidný dôchodok s depresiou

Ošetrovateľská Starostlivosť a Intervencie

Porozprávajte sa s dieťaťom a vysvetlite mu, že jeho pocity sú normálne a že existujú riešenia. Je ho stav prekonzultujte s pediatrom/pediatričkou, pomôže vám odborne posúdiť situáciu a poradí ďalší postup.Ak treba, vyhľadajte psychológa/psychologičku alebo priamo psychiatra/psychiatričku, ktorí odporučia terapiu. Jedným z najdôležitejších spôsobov, ako podporiť psychické zdravie detí, je naučiť ich rozpoznávať a zvládať svoje emócie. Pomôcť im môžete tým, že s nimi otvorene hovoríte o (vašich i ich) pocitoch a učíte ich, že všetky emócie - či už radosť, hnev, strach alebo smútok - sú normálne. Dôležité je, aby ste im poskytli bezpečné prostredie na ich vyjadrovanie a zároveň im ukázali zdravé stratégie zvládania, ako sú hlboké dýchanie, výtvarné vyjadrenie pocitov alebo fyzická aktivita. Príkladom môžete byť aj vy sami - ak deti vidia, že aj dospelí sa učia pracovať so svojimi emóciami, budú ich lepšie chápať a zvládať. Podpora emocionálnej inteligencie v detstve môže výrazne prispieť k lepšiemu duševnému zdraviu v dospelosti. Duševné zdravie detí by malo byť našou prioritou, pretože jeho podceňovanie môže mať dlhodobé negatívne následky na kvalitu ich života. Autorka: Bc.

Dôležitosť Včasnej Intervencie

Každá porucha duševného zdravia má odlišný súbor príznakov, ktoré sa môžu líšiť v závažnosti a vplyve na každodenný život. Príznaky súvisiace s diagnózou:

• Úzkostná porucha: Nadmerné obavy alebo strach, búšenie srdca, zrýchlené dýchanie, potenie, svalové napätie, nepokoj, problémy s koncentráciou alebo podráždenosť. Časté sú aj poruchy spánku, ako sú problémy so zaspávaním alebo zotrvaním v spánku. Úzkostné poruchy sa môžu prejaviť ako vyhýbanie sa určitým situáciám alebo predmetom, čo vedie k narušeniam každodenného života.
• Depresie: Pretrvávajúci smútok, beznádej alebo pocit prázdnoty, ktorý trvá týždne alebo dlhšie. Ľudia môžu stratiť záujem o činnosti, ktoré ich kedysi bavili, pociťovať únavu a mať problémy so sústredením alebo rozhodovaním. Objaviť sa môžu aj zmeny chuti do jedla alebo hmotnosti, poruchy spánku, pocity bezcennosti, viny alebo dokonca myšlienky na sebapoškodzovanie alebo samovraždu.
• Panická porucha: Počas panického záchvatu môžete pociťovať búšenie srdca, dýchavičnosť, bolesť na hrudníku, potenie, chvenie, závrat, pocit dusenia, strach zo straty kontroly, zo zbláznenia sa alebo zo smrti. Tieto fyzické vnemy sú často sprevádzané pocitom odtrhnutia od reality alebo seba samého. Panická porucha môže viesť k pretrvávajúcim obavám z budúcich záchvatov a vyhýbaniu sa situáciám, v ktorých sa predchádzajúce vyskytli, čo výrazne ovplyvňuje každodenný život.
• Bipolárna porucha: Extrémne zmeny nálad, ktoré siahajú od manických epizód po depresívne epizódy.

Faktory Ovplyvňujúce Duševné Zdravie

Poruchy duševného zdravia vznikajú súhrou genetických, biologických, psychologických a environmentálnych faktorov. Genetická predispozícia hrá významnú úlohu pri mnohých poruchách duševného zdravia, ako je schizofrénia, bipolárna porucha a depresia. Nerovnováha v neurotransmiteroch, ako je serotonín, dopamín a norepinefrín, môže prispieť k poruchám duševného zdravia, napríklad k depresii či úzkosti. Dlhotrvajúci stres, či už z práce, vzťahov alebo finančných ťažkostí, dokáže prevalcovať schopnosť tela vyrovnať sa s ním. Chronická aktivácia stresovej reakcie môže zhoršiť funkciu mozgu, čo vedie k stavom ako úzkosť, depresia alebo syndróm vyhorenia. Životné podmienky, napríklad chudoba, diskriminácia alebo vystavenie násiliu, môžu prispieť k poruchám duševného zdravia. Hormonálne výkyvy, najmä počas puberty, tehotenstva alebo menopauzy, môžu ovplyvniť duševné zdravie. Niektoré zdravotné stavy, ako sú poruchy štítnej žľazy, chronická bolesť alebo neurologické ochorenia, môžu napodobňovať alebo zhoršovať príznaky duševných porúch.

Diagnostika a Liečba

Diagnózu psychickej poruchy môže určiť len psychiater, ktorý má špecializované vzdelanie na posudzovanie a liečbu týchto stavov. Lekári na určenie typu a závažnosti poruchy používajú niečo ako test na psychické poruchy, čo sú vlastne zavedené kritériá z diagnostických príručiek, ako je napríklad DSM-5 (Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch). Psychológ takisto zohráva dôležitú úlohu v procese diagnostiky. Vykonáva podrobné rozhovory, psychologické testy a pozorovanie, čím pomáha odhaliť povahu problémov a ich príčiny. Dostať sa k psychiatrovi nevyžaduje výmenný lístok, keďže ide o špecialistu, ktorého služby sú často prístupné bez odporúčania. V niektorých prípadoch môže psychológ poskytnúť odborné odporúčanie, najmä ak pacient už prešiel diagnostickým procesom. Existuje niekoľko možností liečby duševných porúch - od liekov až po rôzne formy terapie.

1. Na trhu je niekoľko voľnopredajných doplnkov na podporu pri ľahších stavoch psychických porúch, aj keď za liečbu sa považovať nedajú. Ich užívanie by ste mali konzultovať so svojím lekárom, ktorý zhodnotí, či sú dané doplnky pre vás dostatočné.
2. Lieky na predpis predpisujú psychiatri na zvládnutie rôznych porúch duševného zdravia. Ide o antidepresíva (napr. SSRI, SNRI), antipsychotiká, anxiolytiká (benzodiazepíny) a stimulanty (metylfenidát).
3. Terapia alebo poradenstvo je základným pilierom liečby porúch duševného zdravia.
4. Meditácia môže byť užitočná pri zvládaní úzkosti, depresie a stresu. Bolo preukázané, že cvičenie zlepšuje náladu a znižuje úzkosť a depresiu.

Prevencia a Starostlivosť o Duševné Zdravie

Prevencia je kľúčom k udržaniu dobrého duševného zdravia. Denná starostlivosť o duševné zdravie zahŕňa dostatočný spánok, ktorý je nevyhnutný pre emocionálnu reguláciu a kognitívne funkcie. Socializácia podporuje pocit spolupatričnosti a podpory, dôležité sú aj koníčky, ktoré nám pomáhajú vypnúť a vyhnúť sa vyhoreniu. V náročných životných situáciách je kľúčové rozpoznať svoje limity a neváhať požiadať o pomoc, či už priateľov, rodinu alebo odborníkov. Môžu viesť k užívaniu návykových látok, sociálnej izolácii, finančným problémom alebo problémom udržať si zamestnanie. Problémy fyzického zdravia, ako sú srdcové choroby alebo oslabená imunita, sú tiež bežné v dôsledku chronického stresu alebo nesprávneho životného štýlu spojeného s duševnými poruchami. Jedlo zohráva zásadnú úlohu v duševnom zdraví tým, že ovplyvňuje funkciu mozgu a náladu. Konzumácia príliš veľkého množstva spracovaných potravín, cukru a nezdravých tukov môže prispieť k zápalu a zhoršiť náladu alebo úzkosť.

Prečítajte si tiež: Popôrodná depresia a jej vplyv

Úloha Školskej Sestry

Po domove predstavuje škola druhé najvplyvnejšie prostredie v živote dieťaťa. Keďže čoraz viac detí vstupuje do predškolských zariadení a škôl so somatickými alebo duševnými problémami, čelíme výzve, aby im bola poskytnutá zdravotná/ošetrovateľská starostlivosť priamo v školskom zariadení.

Novela školského zákona a zákona SR č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov priniesla od septembra 2022 možnosť pôsobenia školských sestier v materských, základných, stredných školách, ale aj špeciálnych, spojených školách či odborných učilištiach. Tento pilotný projekt bude realizovaný počas dvoch rokov a na nové posty je určená finančná čiastka z Plánu obnovy 3,4 milióna eur a školy z nej môžu čerpať v období od 1. septembra 2022 do konca augusta 2024. Nástupná mzda je 1100 EUR a sestry o pozíciu majú záujem.

Školská sestra bude posudzovať zdravotný stav detí, telesný a duševný vývin detí a žiakov, podávať lieky, hodnotiť epidemiologickú situáciu, ošetrovať deti s cukrovkou, epilepsiou a s postihnutím, bude robiť skríning, aby identifikovala u detí zdravotné problémy, ale môže aj realizovať preventívne a poradenské aktivity v oblasti zdravého životného štýlu. Úloha školskej sestry bude aj osvetová, má pomôcť pri prevencii onkologických ochorení, obezity, či zubného kazu. Má tiež viesť štatistiky o úrazoch detí a žiakov. So starostlivosťou školskej sestry musí súhlasiť rodič (MŠ SR, 2022). Zdravotnú starostlivosť v škole upravuje § 10b novely zákona SR č. 576/2004 Z.z. b) viesť zdravotnú dokumentáciu v rozsahu podľa § 19 ods.

Názory odborníkov

Všetky lôžka na klinike detskej psychiatrie na Kramároch sú počas pandémie obsadené iba akútnymi prípadmi. „Hasíme len urgentné stavy,“ vraví detský psychiater Ján Šuba o aktuálnej situácii. Stúpa počet detí, ktoré sú závislé od internetu, a čím je spôsobený nárast sebapoškodzovania detí a mladých? „Deti a mladí zažívajú nesmierne veľa frustrácie, je to spôsobené nastavením na výkon a neustálym sociálnym tlakom. No zároveň mám pocit, že táto generácia je krehkejšia, ako sme boli my. Takých frustrujúcich podnetov je teraz pre deti veľa? Veľmi veľa, ale platí to aj pre dospelých. Ak rodina funguje dobre, rodičia netrpia duševnou poruchou a ide o štandardné osobnosti, ktoré majú pochopenie pre svoje deti, je to pre deti ochranný faktor. Ak sú dospelí členovia rodiny nadmerne frustrovaní, napríklad stratou zamestnania či znížením príjmov, ich frustrácie môžu prekročiť ich kompenzačné možnosti. Niekedy sa pridá alkohol, lockdownová ponorka, ochorenie v rodine, strata blízkeho alebo sa stupňuje aj domáce násilie. Deti sú frustrované vo všetkých vekových kategóriách? Áno, hádam len okrem najmenších detí, ktoré sú spravidla chránené a ušetrené pred psychickým tlakom v rodine. Ale ani to nemusí byť pravda, ukáže to až čas. Frustrovanejšou skupinou sú dorastenci. Chlapci skôr „externalizujú“ frustráciu a depresívne prežívanie - sú konfliktní a agresívni. Dievčatá svoje problémy skôr „internalizujú“ - stiahnu sa do seba, prežívajú úzkosť, depresiu a sebapoškodzujú sa. Aj pred covidom sme vedeli, že sa dejú napadnutia, súboje alebo hrubé správanie detí, ktoré si natáčali na smartfóny a zverejňovali ich. Veľmi často sa na obdobných agresívnych prejavoch podieľajú drogy, najčastejšie alkohol. Počas covidu sa tieto problémy a prejavy akoby znásobili. V ostatnom období ste na klinike detskej psychiatrie zaznamenali takmer dvojnásobný nárast akútnych psychických porúch, medzi nimi pokusy o samovraždy detí a mladých, sebapoškodzovanie či poruchy príjmu potravy. Môže za to pandémia? Dvojnásobný nárast úzkostných porúch, depresie, suicidálnych myšlienok aj pokusov, porúch príjmu potravy a sebapoškodzovania sme zaznamenali v ostatných siedmich rokoch, čiže ešte pred pandémiou. Pandémia spôsobila, že čísla sú ešte vyššie, a rámcovo môžeme povedať, že sa zdvojnásobili. Od začiatku pandémie riešime iba tieto akútne prípady. Diagnostické a plánované hospitalizácie nemáme kde realizovať. Ide o celosvetový jav. Dochádza v detskej populácii k nárastu porúch príjmu potravy? Áno. Po neúspešnej ambulantnej liečbe sa často nevyhneme hospitalizácii, skoro vždy je potrebné doliečovanie. Ideálna je následná starostlivosť v špecializovanom stacionári. Prečo sa u dievčat častejšie vyskytujú poruchy príjmu potravy? Je to najmä preto, lebo chcú vyzerať ako modelky? Spektrum dôvodov je široké. Niektoré dievčatá naozaj chcú vyzerať ako modelky, ale iné majú osobnostné predispozície skôr na úzkostné prežívanie, sebapozorovanie, tvrdohlavosť, perfekcionizmus a nadmerné zameranie sa na vizáž. V žiadnom prípade nejde o dievčatá, ktoré by mali nejaké poznávacie deficity. Sú to bystré dorastenky, často zamerané na výkon. Sú to často úspešné študentky s veľmi dobrým intelektom. Pribúdajú aj chlapci s poruchami príjmu potravy? Kedysi sme tvrdili, že sa tieto poruchy chlapcov netýkajú, ale dnes vieme, že zhruba 5 percent prípadov pripadá na nich. Problémom je nielen to, že u dievčat sa zvyšuje výskyt mentálnej anorexie, ale aj to, že sa presúva do nižších vekových kategórií. Niekto by mohol povedať, že „deti nechodia do práce, neriešia ‚dospelácke‘ témy, tak ich nemá čo trápiť“. Ako by ste takému pochybovačovi vysvetlili, že aj ony môžu mať vážne psychické problémy? Deti neriešia „dospelácke“ témy, ale riešia detské témy, ktoré môžu byť bolestnejšie a jedinca môžu celoživotne negatívne ovplyvniť. Aké poruchy diagnostikujete u najmenších detí? Diagnostikujeme neurovývinové poruchy. Tie sú viac vrodené a determinované geneticky (ale aj epigeneticky, teda interakciou génov s prostredím). Sem patrí veľká skupina porúch autistického spektra, ktoré celosvetovo pribúdajú. Tieto poruchy by sa pred 36. mesiacom nemali len správne diagnostikovať, ale musia sa rozvinúť skoré intervencie. Čo máte na mysli, keď hovoríte, že „doba je ťažšia“? U bežných detí sa zvyšuje nastavenie na výkon, túžba po úspechu, túžba po prijatí rovesníkmi a dosiahnutie patričných výkonov v oblasti vzdelania a spoločenského rebríčka. Ale mnohokrát deti takú túžbu vynikať nemajú z rodiny, ale od rovesníkov. Vidíte aj tlak sociálnych sietí, kde sú dokonalí ľudia s dokonalým úsmevom na dokonalých dovolenkách? Nemajú deti potrebu s takým obrazom súťažiť? Sociálne siete majú svoje pozitíva, ale majú aj mnoho negatív, spomenuli ste jedno z nich. Áno, na sociálnych sieťach sa prezentuje „ideálny“ svet a dokonalí ľudia. Mladí ľudia sa neustále porovnávajú, sledujú a často chcú vyhovieť požiadavkám tohto virtuálneho pseudosveta. Čím je spôsobený nárast sebapoškodzovania a samovražedných sklonov u detí? Napätím, o ktorom sme hovorili. Dorastenci nám hovoria, že spôsobenie fyzickej bolesti im uľahčuje znášať či prehlušiť napätie a psychickú bolesť. Deti a mladí zažívajú nesmierne veľa frustrácie, je to spôsobené nastavením na výkon a neustálym sociálnym tlakom. No zároveň mám pocit, že táto generácia je krehkejšia, ako sme boli my. Čo povedať rodine, ktorá má pocity viny, ak dieťa trpí úzkosťou alebo má samovražedné sklony? Z rodiny treba sňať bremeno, že je zodpovedná za ochorenie dieťaťa. Mnoho rodičov je v tom absolútne nevinne. Čo si všímať na dieťati, ktoré vykazuje znaky toho, že by si chcelo ublížiť? Nezriedka sa stane, že rodič vyhľadá pomoc odborníka s dieťaťom, ktoré je doškrabané, porezané alebo inak sa sebapoškodzujúce, až keď náhodne objaví jazvy na jeho tele. Rodičia nevedia, čo dieťa prežíva, nevedia, čo si pozerá a s kým, ako a o čom komunikuje. Ako by o téme samovražedných pokusov mali komunikovať médiá? Je to veľmi citlivá vec. Stúpa počet detí, ktoré sú závislé od internetu? Jednoznačne, vo všeobecnosti platí, že dorastenci nadužívajú elektronické zariadenia. Čo má robiť rodič, ak 12-ročné dieťa začne hovoriť, že by si vypilo? Dvanásťročné dieťa nesmie piť alkohol. Môže aj dieťa psychicky vyhorieť? Medzi hospitalizovanými prevládajú dievčatá, ktoré sú prirodzene zraniteľnejšie, úzkostnejšie a depresívnejšie. U dievčat sa častejšie vyskytujú nutkavá porucha, poruchy príjmu potravy, suicidálne myšlienky, suicidálne pokusy a depresia. Ako nájsť cestu k duši dieťaťa? Ako s nimi lekári nadväzujú vzťah? Deti veľmi často volajú o pomoc.

Pohľad Klinickej Psychologičky

Depresia však čoraz častejšie postihuje deti a tínedžerov, hoci sa jej priebeh a dopady najmä u laikov zľahčujú. Ako potvrdzujú odborníci z Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana, na ich psychiatrickom oddelení sú okrem tínedžerov občas hospitalizované aj maloleté deti. Ako depresia u detí vyzerá a čo jej spúšťačom, uvádza v rozhovore klinická psychologička Mgr. Beáta Bodnárová.

Prečítajte si tiež: Možnosti pri invalidite spôsobenej depresiou

Literatúra uvádza akýkoľvek vek, u najmenších detí ide o reakciu na separáciu od matky prejavujúcu sa útlmom motoriky, mimiky, odmietaním jedla a sociálnych kontaktov. Do mladšieho školského veku sú v popredí skôr somatické prejavy ako sú bolesti brucha, hlavy, izolácia od vrstovníkov, nárast agresivity u detí. Neskôr je najvýraznejším ukazovateľom náhle zhoršenie prospechu v škole, nezáujem o mimoškolské aktivity, nesústredenosť, agresivita zameraná voči okoliu i samému sebe. Práve vyššie spomínané životné okolnosti, podmienky v škole. Často ide o deti so špecifickými poruchami učenia, ale dôležité sú aj podmienky v rodine, neštandardné životné okolnosti, napr. Dá sa depresii u detí a tínedžerov predchádzať? Určite sa dá mnohým príčinám vzniku depresie predchádzať. Ak sú rodičia ochotní spolupracovať s odborníkom, dá sa veľa zmeniť k lepšiemu, ide práve o väčšinu okolností popísaných v predchádzajúcom bode. Určite sa o nej častejšie hovorí a častejšie sa aj lieči.

Príklady z praxe

• Mali sme 17-ročnú pacientku, ktorá bola u nás hospitalizovaná pre ťažké depresívne stavy a prejavy mentálnej anorexie. Tri roky sa liečila ambulantne u detského psychiatra, ale jej psychický stav sa zhoršil a mala samovražedné sklony. Jej zlé myšlienky sa týkali výzoru, mala strach z kontaktu s inými ľuďmi, bála sa s nimi rozprávať, že povie nejakú hlúposť. Na oddelení bola pacientke nasadená farmakologická liečba, bolo realizované psychologické vyšetrenie, pracovalo sa s ňou formou individuálnej a skupinovej psychoterapie a realizovali sa rozhovory s rodičmi. Psychologickým vyšetrením sa zistil nadpriemerný intelekt, výrazná úzkosť a napätie z pocitov viny za ublíženie rodičom, ktorí sa kvôli nej trápili, mala obavy zo zlyhania, sebapoškodzovanie až vážne suicidálne prejavy. Cieľom psychoterapeutickej práce bolo ovplyvniť motívy jej správania, zlepšiť rodinné vzťahy, naučiť sa v rodine otvorenejšie komunikovať.
• Druhým príkladom je prípad 16-ročnej študentky, ktorá k nám bola privezená po neúspešnom pokuse o samovraždu užitím liekov. Posledné dva roky sa postupne u nej prehlboval smútok, sociálna izolácia, rôzne formy sebapoškodzovania, ktorými sa trestala za vlastné domnelé neúspechy. Trpela aj kvôli napätým rodinným vzťahom, odmalička vnímala, že je pre každého „druhou voľbou“. V triede bola samotárkou, ťažko nadväzovala kontakty. Popri farmakologickej liečbe sa psychoterapeuticky pracovalo na zmene negatívnych myšlienok a úlohe hľadať svoje miesto vo svete, kde je každý dôležitý.

Školské ošetrovateľstvo v zahraničí

Školská zdravotná starostlivosť bola v USA zavedená už na začiatku 20. storočia. Prvá školská sestra, Lina Rogers, bola menovaná v roku 1902 a zabezpečovala starostlivosť pre 8671 študentov v štyroch samostatných školách v New Yorku. Jej úspechy v znižovaní počtu absencií u študentov viedli k prijatiu ďalších 12 sestier (American Academy of Pediatrics, Council on School Health, 2016). V USA pôsobilo 132 300 školských sestier na plný alebo čiastočný úväzok (Selekman, 2013). Vo Fínsku alebo v Poľsku je školská sestra už niekoľko rokov samozrejmosťou. Poľsko zaviedlo do škôl sestry v rokoch 1992 až 2002, čím vytvorilo model školskej zdravotnej starostlivosti.

Ciele komunitnej starostlivosti

Cieľmi komunitnej starostlivosti o deti je podpora zdravia, prevencia a edukácia. Dlhodobá starostlivosť o dieťa so závažným ochorením alebo postihnutím je náročná nielen psychicky, finančne, ale je častou príčinou rozpadu mnohých rodín (Krištofová et al.,2009). K základným cieľom školskej zdravotnej starostlivosti patrí ochrana a podpora zdravia detí a mládeže. Musia mať zabezpečené čo najpriaznivejšie podmienky pre vzdelávanie a rozvoj (Schmitts, Görres,2012). Miestom pôsobenia školskej sestry je predškolské zariadenie a škola. V spolupráci s deťmi a ich rodinami sa podieľa na ochrane, podpore, navrátení zdravia, predchádzaní chorobám a účinnej rehabilitácii. Podporuje v žiakoch schopnosť svojpomoci, informuje o zdravotnej starostlivosti, zabezpečuje a prispôsobuje ošetrovateľskú starostlivosť postihnutým a chronicky chorým deťom. Utvára pre nich špecifické podmienky, monitoruje účinky liečby, rehabilitáciu, organizuje podávanie liekov.

tags: #depresia #u #deti #a #mladistvych #osetrovatelska