Didaktika vyučovania mentálne postihnutých: Od teórie k praxi

Edukácia žiakov s mentálnym postihnutím má zásadný cieľ: pripraviť ich na čo najlepšie začlenenie do spoločnosti. Tento proces si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zohľadňuje špecifické potreby týchto žiakov a usiluje sa o dosiahnutie čo najvyššej možnej kvality socializácie. Cieľom tohto článku je zamyslieť sa nad aktuálnymi aspektmi edukácie z hľadiska klasických a inovatívnych prístupov k jej realizácii, so zameraním na špecifiká vzdelávania mentálne postihnutých.

Špeciálna edukácia a jej charakteristiky

Špeciálna edukácia sa odlišuje od bežnej edukácie tým, že sa zámerne zameriava na osobnosť jednotlivcov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP). Jej cieľom je zabezpečiť proces učenia prostredníctvom špeciálnopedagogických intervencií, ktoré vedú k pozitívnym zmenám v kvalite a kvantite vychovanosti a vzdelanosti. Špeciálna edukácia rozvíja osobnosť jedinca na základe komunikačno-informačných interakcií. Žiaci s ťažkým zdravotným postihnutím môžu mať kombinácie zmyslových, telesných alebo komunikačných postihnutí, emocionálnych a sociálnych narušení spojených s mentálnym postihnutím.

Špecifiká vyučovania matematiky u žiakov s mentálnym postihnutím

Vyučovanie matematiky u žiakov s mentálnym postihnutím je ovplyvnené obmedzeným mentálnym vývinom a špecifickými didaktickými požiadavkami. Dieťa s mentálnym postihnutím prejavuje menšiu zvedavosť a skúmavoť. Preto je dôležité, aby sa vytváranie matematických predstáv uskutočňovalo prostredníctvom manipulácie s konkrétnym matematickým podnetovým materiálom.

Zohľadňovanie individuálnych potrieb a zásada primeranosti

Pri vyučovaní matematiky je nevyhnutné zohľadniť špecifickosť učenia, individuálnu úroveň matematických schopností a predstáv žiakov, podnetnosť rodinného prostredia a celkové osobnostné predpoklady pre učenie matematiky. Realizácia vyučovania by mala byť v súlade so zásadou primeranosti a individuálnosti.

Názornosť a multisenzorické vnímanie

Názorné vyučovanie, ktoré využíva tvorbu predstáv, pojmov a myšlienkových operácií na základe zámerného multisenzorického vnímania predmetov a manipulácie s nimi, je základom metodickej činnosti učiteľa.

Prečítajte si tiež: Telesná výchova mentálne postihnutých

Dôležitosť systematickosti a postupnosti

Je dôležité rešpektovať zásadu systematickosti. Učiteľ predkladá žiakom určitú sústavu poznatkov, kde vychádza z predchádzajúcich už získaných vedomostí a tie ďalej rozvíja. Kým si žiaci neosvoja predchádzajúce učivo, je dôležité nepokračovať vo vyučovaní, aby efektívnosť vyučovania bola najväčšia. Princíp postupnosti zahŕňa opakovanie zamerané na systematizáciu poznatkov. Žiakom pomáha usporiadať učivo do logického celku, cieľavedome vytvára poznatkovú sústavu, pomáha rozvíjať abstraktné myslenie.

Trvácnosť a opakovanie

Je dôležité, aby si žiaci učivo zapamätali a vedeli ho využiť v činnosti, s čím súvisí zásada trvácnosti. Na hodinách matematiky treba viacnásobne opakovať, upevňovať a systematicky automatizovať nadobudnuté vedomosti a návyky žiakov na každej vyučovacej hodine, napomáhať žiakom správne selektovať podstatné informácie.

Spájanie teórie s praxou

Zásada spájania teórie s praxou súvisí s tým, že si žiaci nadobudnuté vedomosti a schopnosti uchovajú lepšie, keď ich vedia použiť v praktickom živote. Jednotlivé cvičenia a aj slovné úlohy sú primerané chápavosti žiakov a vychádzajú z praktického života, čo žiakov motivuje a zlepšuje ich záujem pri vyučovaní. Žiaci ŠZŠ majú krátkodobú pozornosť, preto je dôležité, že autori zvolili príklady, ktoré sú pre žiakov zaujímavé.

Učebné materiály a pomôcky pre žiakov s mentálnym postihnutím

Pre úspešné vyučovanie matematiky u žiakov s mentálnym postihnutím je dôležité používať vhodné učebné materiály a pomôcky. Medzi dostupné zdroje patria:

• Matematika pre 1. - 3. ročník ŠZŠ (špeciálnych základných škôl): Séria učebníc a pracovných zošitov, ktoré sú prispôsobené potrebám žiakov s mentálnym postihnutím.
• Vecné učenie pre 1. - 3. ročník ŠZŠ: Učebnica, ktorá prepája matematiku s praktickými situáciami.
• Hravé počty pre 1. - 2. ročník ŠZŠ: Učebnica je napísaná v súlade so základnými pedagogickými dokumentmi. Zameriava sa na praktickú činnosť žiaka. Úlohy sú jednoduché a veku primerané. V učebnej látke sa prechádza od zmyslového vnímania pri rozlišovaní podobností a rozdielov predmetov k rozlišovaniu základných tvarov predmetov, ich farieb až k určovaniu veľkosti a množstva predmetov.
• Pracovné zošity z matematiky pre 4. - 8. ročník ŠZŠ: Tieto zošity, ako napríklad pracovný zošit z matematiky pre 4. ročník ŠZŠ (aktualizovaný) od J. Rýglovej a Ľ. Bálinta, ponúkajú cvičenia a slovné úlohy, ktoré sú primerané chápavosti žiakov a vychádzajú z praktického života, čím motivujú a zlepšujú ich záujem o vyučovanie.
• Ďalšie učebné materiály: Matematika pre 3. ročník ŠZŠ, 1. a 2. časť (J. Rýglová), Matematika pre 2. ročník ŠZŠ, 1. a 2. časť (J. Rýglová), Matematika pre 1. ročník ŠZŠ, 1. a 2. časť (J. Rýglová), Matematika pre 6. ročník ŠZŠ (Lumír Krejza), Matematika pre 5. ročník ŠZŠ (Lumír Krejza), Matematika pre 8. ročník ŠZŠ (Ludmila Melišková), Matematika pre 7. ročník ŠZŠ (Ludmila Melišková).

Ciele vyučovania matematiky u žiakov s mentálnym postihnutím

Cieľom vyučovania matematiky u žiakov s mentálnym postihnutím nie je dosiahnuť rozsiahle teoretické vedomosti, ale predovšetkým rozvíjať praktické zručnosti, ktoré im umožnia orientovať sa v bežnom živote.

Prečítajte si tiež: Prístupy v didaktike mentálneho postihnutia

• Rozvíjanie elementárnych predstáv o množstve a čísle: Žiaci by mali byť schopní rozlišovať medzi väčším a menším množstvom, chápať pojem čísla a jeho význam.
• Osvojenie si základných matematických operácií: Sčítanie, odčítanie, násobenie a delenie v jednoduchých úlohách.
• Používanie peňazí: Rozpoznávanie mincí a bankoviek, platenie v obchode, vrátenie peňazí.
• Orientácia v čase: Určovanie času na hodinách, plánovanie denných aktivít.
• Meranie dĺžky, hmotnosti a objemu: Používanie základných merných jednotiek a nástrojov.
• Riešenie praktických úloh: Aplikácia matematických zručností v reálnych životných situáciách.

Metodické prístupy a stratégie

Pri vyučovaní matematiky u žiakov s mentálnym postihnutím je dôležité používať metodické prístupy a stratégie, ktoré sú prispôsobené ich špecifickým potrebám. Medzi najúčinnejšie patria:

• Individualizácia vyučovania: Zohľadňovanie individuálnych schopností a potrieb každého žiaka.
• Postupné dávkovanie učiva: Rozdelenie učiva na menšie, ľahšie zvládnuteľné časti.
• Využívanie názorných pomôcok: Používanie konkrétnych predmetov, obrázkov a schém na ilustráciu matematických konceptov.
• Opakovanie a precvičovanie: Pravidelné opakovanie a precvičovanie učiva s cieľom upevniť vedomosti a zručnosti.
• Hrové aktivity: Využívanie hier a zábavných aktivít na motiváciu žiakov a uľahčenie učenia. Úlohy v pracovnom zošite sú vybrané tak, aby vyvolali u žiakov záujem o matematiku, podnietili v nich zvedavosť pri hádankách.
• Spolupráca s rodinou: Zapojenie rodiny do procesu učenia a zabezpečenie podpory v domácom prostredí.

Vydavateľstvá a ich prínos pre špeciálnu edukáciu

Slovenské pedagogické nakladateľstvo (SPN) a Mladé letá sú významné vydavateľstvá, ktoré sa podieľajú na tvorbe a distribúcii kvalitných učebných materiálov pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Slovenské pedagogické nakladateľstvo (SPN)

SPN vzniklo v roku 1920 a od svojho vzniku sa zameriava na vydávanie učebníc pre všetky typy škôl, vrátane učebníc pre žiakov so sluchovým a zrakovým postihnutím. Ponúka množstvo vzdelávacích príručiek pre rôzne vyučovacie predmety, vrátane matematiky, a publikácie určené na testovanie a maturitné skúšky.

Mladé letá

Mladé letá sa od roku 1950 špecializujú na vydávanie detských kníh a učebných materiálov pre mladých čitateľov. Vydavateľstvo prináša na slovenský knižný trh kvalitnú pôvodnú tvorbu, ale aj preklady.

Ľahký stupeň mentálneho zaostávania a možnosti vzdelávania

Ľahký stupeň mentálneho zaostávania, s IQ v rozmedzí 50-69, zodpovedá v dospelosti mentálnemu veku od 9 do 12 rokov. Deti s intelektom v tomto pásme majú ťažkosti so zvládaním učiva v rozsahu bežnej základnej školy a vzdelávajú sa podľa vzdelávacieho programu pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia Variant A.

Prečítajte si tiež: Metódy pre mentálne postihnutých

Možnosti vzdelávania pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho zaostávania:

• Špeciálna škola pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím: Tu má dieťa automaticky zaradené špecifické predmety podľa stupňa mentálneho postihnutia.
• Špeciálna trieda pre žiakov s mentálnym postihnutím, zriadená v bežnej škole: Ak ju škola má zriadenú.
• Bežná základná škola formou školskej integrácie: Ak škola dokáže vytvoriť primerané podmienky a má školského špeciálneho pedagóga.

Žiak s ľahkým stupňom mentálneho zaostávania sa vzdeláva podľa Varianu A vzdelávacieho programu pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie. Žiak s MP, ktorý je integrovaný v bežnej triede ZŠ sa vzdeláva taktiež podľa tohto vzdelávacieho programu, na základe ktorého je vypracovaný jeho individuálny vzdelávací program (IVP).

Pracovné vyučovanie

Vyučovací predmet pracovné vyučovanie u žiakov s mentálnym postihnutím patrí medzi hlavné vyučovacie predmety. Vo vzdelávaní žiakov s mentálnym postihnutím má takú váhu, ako napríklad matematika a slovenský jazyk v bežnej základnej škole. Pracovné vyučovane plní aj dôležitú rehabilitačnú funkciu a najmä vedie žiaka k nadobúdaniu pracovných návykov a motorických zručností, ktoré majú pre jeho ďalší život rozhodujúcu úlohu. Má tri základné zložky: práce v dielni, pestovateľské práce a práce v domácnosti. Vo vyšších ročníkoch je tento predmet predprofesionálnou prípravou na budúce povolanie.

Po ukončení posledného ročníka ZŠ žiaci s MP nadobúdajú primárne vzdelanie, nie nižšie sekundárne, ako ostatní bežní žiaci bežných základných škôl. Preto nemôžu pokračovať - a to ani formou integrácie - na bežných stredných školách, pretože na týchto je predpokladom prijatia už nadobudnuté nižšie stredné vzdelanie. Môžu však pokračovať vo svojej ďalšej profesionálnej príprave vzdelávaním v špeciálnom odbornom učilišti, alebo v praktickej škole.

Potreba inovácií v edukácii

Sme svedkami skôr kritických hlasov, ako hlasov, ktoré by chválili realizačnú stránku edukácie, resp. reálne vyučovanie v školách, výsledkom čoho nie sú optimálne ani jej výsledky. V plejáde uvedených pohľadov najčastejšie rezonujú pohľady o nedostatočnej inovácii, modernizácii edukácie. Autori Cox, J. (2019), Göppel, R. (2013), Schreder, G., Brömer, B. veľmi často zdôrazňujeme, že svet sa mení, menia sa požiadavky na pracovné zručnosti. Ak chce človek uspieť, musí sa prispôsobiť novému. To v plnej miere platí aj pre prácu učiteľa - musí pracovať s novými metódami a formami práce. Ide o to chcieť a mať záujem.

Nestaviame sa do role arbitrov týchto a podobných názorov, prikláňame sa k tým, ktoré hovoria, že inovácii v školách by mohlo byť oveľa viac. Problém nespočíva v tom, že by sme nemali možnosť čerpania nových pohľadov a možností naozaj kvalitne a moderne učiť. Pri kritike vyučovania a výsledkov zvykneme konštatovať, že hlavnou príčinou problémov je, že škola a práca učiteľov zotrváva na tzv. tradičných prístupoch.

Poľský pedagóg S. Dylak je dokonca toho názoru, že „Klasická škola je v agónii…,nepretrvá ako vzdelávacia inštitúcia, ak nezmení svoj prístup ku vzdelávaniu“ (Dylak, S., 2013, s. 82). Je to myšlienka nielen hodná zamyslenia, ale aj myšlienka, ktorá by nás mala primäť k tomu, aby sme čo najskôr otočili kormidlo smerovania ku skutočne tvorivej škole. Pre zlepšenie edukácie treba viac zmien.

Tri prístupy k edukácii

Aká by mala byť edukácia? Čo by mala mať na zreteli?

• Prvý prístup: z konca 19. a začiatku 20. storočia.
• Druhý prístup: z obdobia polovice 20. storočia.
• Tretí prístup: z dokumentu Učiace sa Slovensko a Národný program výchovy a vzdelávania. Je to reflektovanie súčasnosti, keď si uvedomujeme dôležitosť a význam zmysluplného vzdelávania.

Ak porovnáme uvedené tri skupiny požiadaviek, uvedomíme si, že už viac ako 100 rokov voláme po inom vyučovaní. Za viac ako sto rokov sa škole nepodarilo zásadnejšie zmeniť niektoré prístupy k žiakom, napr. docenenie žiaka ako „sui generis“, ale veľa ostávame dlžní aj napr. Ak by sme z tohto zorného uhla posudzovali a očakávali zlepšenie edukačnej praxe, potom by nemal byť žiadny problém.

Tradičné vs. inovatívne prístupy

V literatúre možno nájsť veľa pohľadov o tom, čo je tradičné vyučovanie. Pojmy inovatívne prístupy, inovatívne vyučovanie, inovatívna pedagogika nemajú presné vymedzenie alebo definovanie. V inovatívnych prístupoch sa zdôrazňuje potreba zmeniť systém vzdelávania a pojem inovatívny je zastrešujúcim pojmom zmien v edukácii, ktoré silnejú od konca 20. storočia. Moderná edukácia do centra stavia žiaka. Nemáme tu na mysli pedocentrizmus zo začiatkov 20. storočia, ale docenenie žiaka ako osobnosti, ktorá nežije vo vzduchoprázdnom priestore, ale v priestore, ktorý ho obohacuje o vlastné poznávanie, ktorý pôsobí na jeho emócie, ktorý je od prírody aktívnym jednotlivcom atď. Edukačný proces mu poskytuje priestor pre sebarealizáciu tak, aby boli využité jeho potenciality - reálnosť rešpektovania a rozvíjania „sui generis“. Veľmi významná je aj spolupráca žiakov, čo sa v realite prejavuje v rôznych formách.

Tradičné vyučovanie nemôže do dôsledkov plniť tieto požiadavky. Napriek tomu sa v reálnej praxi stretávame s herbartovským modelom vyučovania v postupnosti činností: jasnosť, asociácia, systém, metóda. Uvedené stupne sú charakterizované ako formálne, pretože učiteľ je zodpovedný za ich navodzovanie v procese učenia sa, za ich plnenie. Aj v novších koncepciách vyučovania musíme mať na zreteli, napr. asociáciu. Rovnako systém je samozrejmosťou, lenže žiak v modernom vyučovaní si vedomosti zaraďuje do svojho systému vedomostí nielen ich jednoduchým opakovaním, ale napr. rôznymi konštruktivistickými prístupmi. Naučiť žiakov pohoria Afriky možno bežnou, tradičnou vyučovacou hodinou s postupnosťou herbartovských stupňov, ale učivo možno naučiť napr. Ktoré prístupy sú pre žiakov efektívnejšie, zaujímavejšie, pútavejšie a ktoré prispejú aj k trvácnosti vedomostí, ponechávame na úvahu čitateľa. Rovnako aj odpoveď na otázku, ktorý prístup je náročnejší na prípravu učiteľa. Uvedené požiadavky sú podrobne rozpracované v jednotlivých koncepciách vyučovania, napr. problémové, skupinové, tímové, diferencované, angažované, zážitkové učenie, situačné vyučovanie. V mnohých teóriách sú rozpracované požiadavky na vyučovanie.

Realita je taká, že stále uprednostňujeme tradičné vyučovanie, ktoré už viac stáročí dokazuje, že vie zabezpečiť vytváranie nových vedomostí žiakov, nie je mimoriadne náročné na prípravu a realizáciu zo strany učiteľa a pod.

Zmeny a inovácie v edukácii mentálne postihnutých po roku 2000

Po roku 2000 nastali v pedagogike mentálne postihnutých koncepčné a systémové zmeny a trendy. Veľmi často zdôrazňujeme, že svet sa mení, menia sa požiadavky na pracovné zručnosti. Ak chce človek uspieť, musí sa prispôsobiť novému. To v plnej miere platí aj pre prácu učiteľa - musí pracovať s novými metódami a formami práce. Ide o to chcieť a mať záujem. Zdravo sebavedomý človek si musí dôverovať, musí byť presvedčený o tom, že dokáže viac a že dokáže zvládnuť aj nové požiadavky. Treba uviesť, že práca učiteľa musí byť spojená s neustálym sebavzdelávaním, záleží na učiteľovi, či chce byť inovatívnym učiteľom, či chce držať krok s dobou. Učiteľovi nemožno predpísať, aby bol nápaditý a tvorivý, ale len taký učiteľ dokáže zaujať žiakov a dobre ich učiť. Dobrý učiteľ nemá problémy so žiakmi. Diagnostikou ich každý deň poznáva, overuje si pôsobenie na nich a tomu prispôsobuje svoje činnosti. Uvedomuje si, že je neformálnym a reálnym vzorom pre činnosti žiakov. Svojou osobnosťou a prístupom k edukácie vytvára podmienky pre ich úspešnosť.

Inovovať sa nedá zo dňa na deň. Treba postupnú prípravu učiteľa, žiakov a následné zotrvávanie na inováciách. Znamená byť neustále odhodlaný púšťať sa do nového, skúšať nezaužívané, overovať nové metódy, prácu s IKT a pod. Inovácie neplatia len pre učiteľa, ale aj pre žiakov. Treba im vytvárať priestor pre nápaditosť, bohatú komunikáciu s učiteľom, so spolužiakmi, dať im možnosť realitu sveta prenášať do obsahu učiva a pod. Uvedenú požiadavku pedagogika a didaktika charakterizovali a zdôrazňovali ako využívanie medzipredmetových vzťahov. Interdiscilinárnosť je súčasťou nášho života. To má dopad na edukáciu a aj jej organizáciu. V neposlednom rade možno hovoriť o holistickom význame edukácie, ktorý zdôrazňuje „..celostnosť rozvoja osobnosti v jej vzťahoch k sebe, k ľuďom a k svetu, jej stránky kognitívnej, socio-afektívnej a psychomotorickej, akcentuje komplementaritu procesov personalizácie a socializácie, slobody a zodpovednosti, procesov vzdelávania, vychovávania a vycvičovania“ (Porubský, Š., Kosová, B., Vančíková, K., Babiaková, S., 2013, s.

Platí to pre vyučovanie v triede, v ktorej je učiteľ partnerom žiakov a v tomto partnerstve učiteľ a žiaci vzájomne spolupracujú, ale platí to aj pre život a prácu učiteľa v kolektíve. Učitelia musia spolupracovať vo všetkých oblastiach, aby sa ich práca a prístupy k žiakom diametrálne neodlišovali prístupom k vyučovaniu, ale aj požiadavkami na žiakov. Takéto myslenie je hrobárom aktivity a kreativity žiakov. Naopak, hľadanie originálnych riešení, schopnosť vidieť úlohu z viacerých stránok, učenie sa na vlastnej chybe, netradičné prístupy k úlohám a pod., patrí k tomu, čo robí školu a vyučovanie pre žiakov nie nudnou, ale zaujímavou. Inovatívny učiteľ sústavne motivuje a inšpiruje - nielen motivačné metódy, vysvetľovanie, príkazy a pokyny sú tou najlepšou motiváciou. Uvedenými pripomenutiami zdôrazňujeme, že inovatívne a modernizačné prístupy k edukácii nespočívajú len v tom, že pracujeme s tzv. novými koncepciami (napokon, mnohé z nich sú staršie, ako si myslíme, napr. projektové vyučovanie, problémové vyučovanie). Využitie modernej koncepcie vyučovania samo o sebe nemusí byť prínosom pre inováciu vyučovania. Ak by sme nad tradičným vyučovaním „lámali palicu“, nebol by to ten najsprávnejší prístup. Desiatky a stovky rokov bolo prevládajúcim vyučovaním, v súčasnosti sa hojne využíva a splnilo svoju úlohu. S rastom poznatkov o edukácii a učení sa žiaka, s prudkým rastom poznatkov ľudstva, ale aj s rastom nárokov na človeka, ktorý prichádza zo školy do života, sa požiadavky na edukáciu zvyšujú. Dochádza k hľadaniu edukácie, ktorá je efektívna, ktorá vo vymedzenom časovom horizonte pripraví človeka na život. Preto sa aj tradičná edukácia postupne obohacovala a aj postupne mierne inovovala vo viacerých oblastiach, napr. rozvoj vyučovacích metód, obohacovanie vyučovacích zásad, diferencované prístupy k žiakom. Aj tá najbežnejšia a veľmi klasická a zaužívaná vyučovacia metóda, napr. Vysvetľovanie v tradičnom vyučovaní: Žiaci sedia a počúvajú učiteľa. Vysvetľovanie v inovatívnom vyučovaní: Vysvetľovanie učiva má problémový charakter. Žiaci majú niečo zistiť, odhaliť, porovnať. Nápaditosť a tvorivosť učiteľa môže byť inovatívna aj v tradičnom vyučovaní. Aj v začiatkoch využívania výpočtovej techniky žiaci s ňou pracovali neraz formálne, bez spájania učiva so životom, encyklopedicky, napr. „…všetko je na webe.“ PowerPoint bol modernou technikou pre učiteľov a pod. Dnes sa žiaci primerane veku učia programovať, naučili sa vyhľadávať informácie a práca s interaktívnou tabuľou je pre nich samozrejmosťou. s alternatívnymi prístupmi k edukácii, napr.: integrované tematické vyučovanie, waldorfská pedagogika, montessoriovská pedagogika, prvky pedagogiky C. s novými koncepciami vyučovania, napr. projektové vyučovanie, tímové vyučovanie atď. Menej alebo vôbec sa nevyužíva napr.

Ak sa hlbšie zamyslíme nad inovatívnosťou edukácie prídeme k záveru, že je to vyučovanie na vyššej úrovni, ktoré sa usiluje naplniť to, čo sa zdôrazňuje desaťročia a všetka inovácia je odvodená z poznatkov o doterajšom vyučovaní. Sú pre ňu charakteristické pojmy, napr. rešpektovanie žiaka, žiak ako významný subjekt, aktivita a tvorivosť žiaka, konštruktivistické vyučovanie a učenie, metódy a koncepcie vyučovania, ktoré vedú žiaka k poznávaniu vlastnou činnosťou. Veľa z uvedeného sa dá realizovať aj v tradičnom vyučovaní. Nezdráhame sa vyjadriť, že aj klasické vyučovanie môže byť inovatívne. Môžu byť v ňom využité aktivizujúce metódy, vytvorený priestor pre názory žiakov a pod. V neposlednom rade vyjadríme myšlienku, že inovácia nespočíva vo využívaní techniky, pomôcok, nových učebníc a pod. Dávnejšie sme kdesi čítali, že inovácie vo vzdelávaní spočívajú „vo filozofii učiteľa - buď má alebo nemá záujem učiť tvorivo“. Stotožňujeme sa s uvedeným pohľadom a hoci niekedy našu edukáciu aj kritizujme, sme presvedčení, že v radoch škôl máme učiteľov s filozofiou záujmu. Do inovácií v edukácii patrí aj pôsobenie učiteľa na žiakov.

Príspevkom nesledujeme metodické návody k modernizácii. Reagujeme na občasné diskusie o tom, čo je moderné a inovatívne v edukácii. Veríme, že čitateľ si po prečítaní utvoril jasnú predstavu. Podstatu a vysvetlenie zhrnieme v nasledovnom: tradičná edukácia sa realizuje aktivitou učiteľa, žiak sa síce učí, ale málo si rozvíja svoje schopnosti, neučí sa kritickému mysleniu a pod., inovatívna edukácia je konštruktivistická, rozvíjajúca schopnosti žiaka a podporujúca interakciu učiteľa a žiaka, ale aj žiakov navzájom.

Výskumné aktivity a publikácie v oblasti špeciálnej pedagogiky

Špeciálna pedagogika na Slovensku prešla v posledných rokoch výrazným vývojom, ktorý reflektuje meniace sa potreby a výzvy v oblasti starostlivosti o jednotlivcov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Tento článok sa zameriava na prehľad výskumných aktivít a publikácií v oblasti špeciálnej pedagogiky, a to najmä s ohľadom na projekty a práce, ktoré vznikli v rámci komisie č. Vedúcim projektu bol prof. PaedDr.

Výskumné projekty v oblasti špeciálnej pedagogiky predstavujú konkretizáciu zámerov na riešenie uceleného monotematického výskumného problému. Projekt KEGA č. významne rozvíja vednú oblasť a študijný odbor špeciálna pedagogika. Prínos a dopady projektu majú už v súčasnosti dopad pre teoretickú aj aplikačnú rovinu riešenej problematiky v celoslovenskom i medzinárodnom rámci. Projekt svojimi originálnymi výstupmi jednoznačne rozvíja vedný odbor špeciálna pedagogika.

Projekty mali teoreticko-aplikačný charakter, pričom ich cieľom bolo rozpracovanie základov novej špecializácie špeciálnej pedagogiky - pedagogiky postihnutých a zdravotne znevýhodnených raného a predškolského veku. Výsledky boli publikované vo vedeckých a konferenčných zborníkoch, v zahraničnej monografii, v domácich monografiách, v vysokoškolských učebniciach a boli diseminované na konferenciách. Ako priame výstupy plánované v projekte boli vydané vedecká monografia, vysokoškolské učebnice, konferenčné zborníky, vedecké nekonferenčné zborníky.

Zrejmý je transfer a aplikácia projektom získaných nových teoreticko-systémových poznatkov do oblasti praxologickej, transfer poznatkov do prípravy budúcich špeciálnych pedagógov. Všetky publikácie sa dajú využiť aj v celoživotnom vzdelávaní a pre disemináciu poznatkov. Nepochybne znamenajú aj bázu pre kontinuitu a aplikáciu výstupov projektu počas nasledujúcich rokov.

#

tags: #didaktika #vyučovania #mentálne #postihnutých